Tento rok je ako stvorený na múčnatku viniča!
Múčnatka viniča je jednou z najvýznamnejších epidemických chorôb hrozna. Škody spôsobuje každoročne podľa toho, aké je teplé a vlhké počasie či sú podmienky priaznivé na jej šírenie, ale hlavne kolísavé nočné a denné teploty vyvolávajú silnejšie infekcie.
Múčnatku viniča spôsobuje patogén Erysiphe necator (predtým známy ako Uncinula necator), čo je huba chasmothecium, ktorej nepohlavnou formou je kleistothecium . Obávame sa hlavne poškodenia strapcov, ktoré na náchylných odrodách často dosahujú 80 – 100 % poškodenia.
Symptómy múčnatky viniča sa prejavujú na všetkých zelených častiach hrozna, na listoch, výhonkoch, pukoch, ako aj na strapci. Patogén vytvára na listoch múčny povlak, ktorý pozostáva z pletiva huby (epifytické mycélium) a konídií vytvorených na držiakoch konídií. Toto biele, neskoršie belavo-sivé pletivo má hodvábny pocit a dá sa ľahko zotrieť z povrchu rastliny. Pod tkaninou je kožné tkanivo a epidermis listu mierne zaparené. Povlak sa objavuje na obidvoch stranách listov, zvyčajne na zadnej strane na začiatku vegetačného obdobia. V tomto tkanive sa objavuje i kleistotécium, ktoré je spočiatku žltkasté a potom čierne. Silne poškodené mladé listy sa krútia, vysychajú a opadávajú. Na povrchu výhonkov sa objavuje aj povlak múčnatky, ktorý neskôr spôsobuje sieťové sfarbenie a zahmlievanie povrchu zrelých, zuhoľnatených palíc. Ak je strapec alebo súkvetie napadnuté pred kvitnutím, v období predlžovania strapcov sa objaví úplne múčnatý povlak a následne strapec začne zasychať a hnednúť. Najzávažnejšie škody spôsobuje infikovaním bobúľ. Čím skôr sú bobule infikované, tým sú škody výraznejšie. K najvážnejšiemu poškodeniu dochádza v prípade infekcie počas kvitnutia alebo do 2 týždňov po ňom. Prášková vrstva sa objavuje na celom povrchu malých, vyvíjajúcich sa bobúľ. Pod mycéliom odumiera epidermis bobúľ, zastavuje sa rast kožného tkaniva a koža plesnivie. Potom šupka bobúľ nedokáže držať krok so zväčšovaním bobúľ, preto sa bobule rozštiepia a objavia sa takzvané herniované bobule, z ktorých vyčnieva semienko.
Zranenia otvárajú dvere poškodeniu ďalšími patogénmi (napr. sivá hniloba). Mušt z herniovaných bobúľ má „zemitú chuť“, ktorú preberá víno aj pri 3% znečistení. Ovocnosť klesá, obsah fenolov stúpa. Na zrelých bobuliach sa objavuje sieťovité hnednutie, šupka starších infikovaných bobúľ nepraská. Náchylnosť bobúľ na infekciu trvá 30 – 35 dní od začiatku kvitnutia a strapcová stopka môže byť infikovaná ešte dlho potom.
Patogén prezimuje dvoma spôsobmi:
- mycéliom v púčikoch
- kleistotéciami v starších drevnatých častiach.
Prezimovanie mycéliom v zárodku má menší význam, skôr v zanedbaných oblastiach ho môžeme očakávať hromadne ešte pred kvitnutím. Patogén môže prezimovať len tak, že prenikne do mladých, ešte nezdrevnatených púčikov a dostane sa až ku končekom listov. Zvyčajne sa vyskytuje v dolných púčikoch palíc. Ak naopak zimu prežije, z napadnutých púčikov sa vyvinú systémovo infikované takzvané praporcové výhonky, ktorých celý povrch je pokrytý múčnatkou, z ktorej napáda konídiami ostatné časti viniča.
Prezimovanie kleistotéciou nadobudlo v posledných dvadsiatich rokoch oveľa väčší význam. Prepuknutie budúcoročnej epidémie do značnej miery závisí od množstva prezimovaných plodníc. Kleistotécia sa hromadne tvoria v druhej polovici vegetačného obdobia, v auguste-septembri ich tvorbu na listoch vyvolávajú aj sírne postreky. Pre ich tvorbu je najoptimálnejšie suché teplé počasie, pri 20°C dozrievajú za 17-18 dní. Tieto čierne guľôčky, ktoré možno vidieť voľným okom, sú s jesennými dažďami znášané do starších, popraskaných častí hlavného pňa, kde sa prichytia na háčikovité prívesky v podobe pastierskej palice a prezimujú.
Na jar, medzi pučaním a kvitnutím, kleistotecium praskne pod vplyvom vody, z ktorej je spravidla vyvrhnutých 6 ascusov. V priemere sa z každého ascusu sa uvoľní 6 až 6 infekčných askospór. Vo všeobecnosti je na rozptýlenie askospór potrebných viac ako 2,5 mm zrážok, 13-15 hodín vlhkosti listov a teplota vzduchu 10-30°C. Askospóry spôsobujú dlhotrvajúcu primárnu infekciu dostávajú sa na hornú časť mladých vznikajúcich listov blízko starých konárov a vytvárajú malé, ťažko zistiteľné kolónie múčnatky. V týchto kolóniách rýchlo začína tvorba konídií a vo veľkom meradle. Konídie sa tvoria veľmi rýchlo pri 23-30°C, až za 5-6 dní a pre ich klíčenie je optimálna teplota vzduchu 23-30°C a relatívna vlhkosť 80%. Tieto konídie, ktoré sa tvoria veľmi rýchlo vo veľkom počte a za optimálnych podmienok, sú príčinou sekundárnej infekcie (ktorú už vidíme). Podmienky vedúce k rozvoju závažnej infekcie možno očakávať, ak v predchádzajúcej vegetácii bola vo vinohrade silná múčnatka.
Pretože ani konídie, ani askospóry nie sú schopné preniesť sa ďaleko vetrom alebo iným spôsobom, infekciu iniciuje lokálne vytvorené inokulum. Vývoj choroby je priaznivý, ak boli poveternostné podmienky optimálne pre vývoj kleistotécia a následne sa spustili výrazné jesenné (októbrové – novembrové) dažde, ktoré tieto prezimujúce formy zmyli na staršie dreviny. Pre patogéna je priaznivé prezimovanie, ak nie sú skoré jesenné mrazy a listy zostávajú dlho na stonke a ak v zime nie sú vážne dlhotrvajúce mrazy a počasie je mierne vlhké. Ďalšou podmienkou pre rozvoj epidemického roka je súbor priaznivých environmentálnych faktorov pre jarné rozšírenie askospór, ako aj skoré pučenie hrozna. Čím dlhšie je obdobie od pučania do kvitnutia, tým dlhšie je kritické obdobie pre chorobu. Tento rok sa ukazuje ako stvorený!
Pri výsadbe vinohradu je dôležitý aj výber spôsobu pestovania. Na odrodách s menším množstvom starších konárov sa môže na staršie časti vymyť menej kleistotécií.
Patogén je biotrof má rád mladé pletivá hrozna, preto je dôležitý vyvážený prísun dusíka. Správne vykonaná zelená práca (olistenie) napomáha postrekovateľnosti, znižuje vlhkosť vo vnútri olistenia a keďže priame slnečné žiarenie je pre patogéna nepriaznivé, potláča sa aj zhluková infekcia. Rozsah očakávanej infekcie je možné dobre predpovedať monitorovaním poveternostných parametrov a vyšetrením infekčného materiálu vytvoreného na mieste (vyšetrenie listov na konci vegetácie, posúdenie kolónií múčnatky vytvorených v dôsledku skorej jarnej askospórovej infekcii). Kontrola môže byť zameraná na redukciu prezimujúceho inokula, ako aj na priamu prevenciu askospórovej a konídiovej infekcie vo vegetácii.
Znižovanie množstva kleistotécií sa začína koncom leta a začiatkom jesene zamedzením a oddialením tvorby plodníc, najmä prostriedkami bez obsahu síry. Na tento účel používame PowerOf-K, ktorý funguje i proti sivej hnilobe pred zberom. Vinohrad nesmieme na jeseň či už pred alebo po zbere pred opadaním listov nechať na pokoji, je potrebné sledovať a zničiť ešte nezrelých kleistotécii. Vinohrad ošetríme prípravkom huby AQ-10 podľa vývoja kleistotécii hoci v septembri či v októbri. Na jar, pred vypuknutím pukov, môžeme vykonať ochranu pomocou sírnatých prípravkov spolu s prípravkami na umývanie BorOil, Vektafid alebo PlanTonik. Vo vegetácii je priama prevencia askospórovej a konídiovej infekcie zameraná na ochranu zhlukov. To sa dá dosiahnuť iba prevenciou infekcie výhonkov a bobuľami. Už pred kvitnutím vznikajú na ruboch listov drobné, ťažko postrehnuteľné fľaky ako následok askospórovej infekcie. Keď sa tieto zistia, je potrebné okamžite začať s ochranou, aby sa zabránilo tvorbe konídií vo veľkých množstvách.
V tomto najkritickejšom období vždy používame kombináciu kontaktných a elicitorov, prostriedkov ktoré vyvolávajú ochranné odpovede (SAR), chemické prostriedky posledné roky podliehajú silnej rezistencie, aby sme dosiahli kompletnejšiu ochranu, máme k dispozícii mnoho biologických prostriedkov na ochranu rastlín. Z kontaktných činidiel sa odporúča použitie prípravkov pred kvitnutím s obsahom koloidnej síry, tie majú tiež účinok zabíjajúci spóry, treba si však dávať pozor na potenciálny efekt obarenia (nad 30°C). Okrem síry je novým prípravkom s preventívnym účinkom amazoN, ktorý sa vyrába z baktérie Bacillus mojavensis. Špeciálny prípravok amazoN používame počas kvitnutia ako prevenciu nielen proti múčnatke, ale aj proti čiernej hnilobe a botrytíde. Kontaktné prípravky BorOil, FerumOil, BiokaURTIKA a hlavne PowerOf-K je možné použiť nezávisle pred kritickým obdobím (do rastu výhonkov) a po ňom (od zamekania až do obdobia zberu). Hĺbkovo pôsobiace prípravky ako Folicit a PlanTonik prípadne BiokaURTIKA možno s dobrými výsledkami aplikovať aj po objavení sa múčnatky. V rokoch epidémie, počas najcitlivejšieho obdobia z hľadiska infekcie, môže byť potrebné 5-7 dňové postrekovanie, dôležité je aj postriekanie správnym množstvom postreku na listovú stenu. Proti múčnatke sa teda môžeme úspešne chrániť, ak v predchádzajúcom roku pomocou amazoN a AQ-10 vo veľkom zabránime tvorbe a prezimovaniu kleistotécií. Od jari bránime skorému rastu pomocou síry, včasným odhalením a elimináciou primárnych príznakov BiokaURTIKA, PowerOF-K a predchádzame infekcii bobúľ prevenciou patogénu na listoch prípravkom amazoN, a to ešte pred kvitnutím a počas kvitnutia prípravkami amazoN a Chitopron5%. Posledné roky sa považuje za najdôležitejší krok ošetriť vinohrad počas kvitnutia.