Hospodársky významní škodcovia rastlín
Halyomorpha halys
Halyomorpha halys, bzdocha pôvodom z východnej Ázie, sa vyskytuje už aj na území Slovenska. Aktuálne je rozšírená takmer v celej Európe, s prvotným výskytom v Lichtenštajnsku v priebehu roka 2004. Škodca je polyfág, ktorý napáda viac ako 100 druhov rastlín, predovšetkým ovocné a okrasné dreviny. Výskyty boli zaznamenané aj na poľných plodinách. Môžeme ju spozorovať napr. na marhuli obyčajnej, čerešni vtáčej, jabloni, broskyni obyčajnej, hruške domácej, maline, viniči hroznorodom, špargli, sóji fazuľovej, fazuli obyčajnej či kukurici siatej.
|
Obr. 1: Bzdocha Halyomorpha halys |
Bzdocha s bodavocicavými ústnymi orgánmi sa živí cicaním rastlinných štiav. Telo je zvrchu hnedo mramorované a husto bodkované. Dospelci dorastajú do dĺžky 12 – 17 mm a šírky 7 – 10 mm. Bzdocha má dlhé tykadlá, ktoré sú zložené z piatich článkov. Posledné dva články tykadiel majú biele pásy, čo slúži ako odlišovací znak od ostatných druhov bzdôch. Samička kladie vajíčka počas letného obdobia. Počet vajíčok je v rozpätí od 50 až do 400 kusov. Vajíčka sú kladené po skupinkách 20 – 30 kusov na spodnú stranu listu. Larva prechádza počas svojho života piatimi larválnymi štádiami. Pre škodcu je typická jedna generácia v priebehu roka. V pôvodnej oblasti výskytu má škodca až 5, resp. 6 generácií za rok.
|
Obr. 2: Nymfy prvého instaru |
|
Obr. 3: Nymfa piateho instaru |
Na listoch napadnutých hostiteľov sa kvôli poškodeniu vytvárajú nekrotické škvrny s priemerom 3 mm. Na napadnutých plodoch sa tiež vytvárajú škvrny, ryhy a hnedé sfarbenie. V prípade silného výskytu škodcu dochádza k deformácii plodov, ktoré sa stávajú nepredajnými, čím dochádza k ekonomických stratám. Okrem poškodzovania hostiteľských rastlín bzdochy svojim zhlukovaním sa v ľudských príbytkoch na konci sezóny a charakteristickým zápachom môžu obťažovať ich majiteľov.
Okrem toho, že je škodca výborným letcom, môže sa na veľké vzdialenosti šíriť pomocou obchodovania s hostiteľmi a taktiež obalovým materiálom, transportom na vozidlách alebo inou ľudskou činnosťou. V sadoch, kde sa pestujú hostitelia škodcu, odporúčame využívať siete, ktoré by boli pripevnené na konštrukciu a slúžili by k ochrane plodov pred napadnutím počas vegetačného obdobia až po čas dozrievania a zberu plodov. Proti škodcovi je možné aplikovať insekticídne prípravky, avšak v SR nie je momentálne povolený žiadny prípravok proti tomuto škodcovi.
Treba si však uvedomiť, že z praxe nie sú hlásené kalamitné poškodenia a ochrana má význam iba v porastoch, kde boli pozorované škody v predošlom roku. Rovnako odporúčame v prípade podozrenia kontaktovať príslušného oblastného fytoinšpektora za účelom potvrdenia alebo vyvrátenia daného výskytu. V Číne sa boj proti škodcovi vykonáva biologickou cestou použitím parazitických druhov blanokrídlovca z čeľade Scelionidae – Trissolcus japonicus.
Kukuričiar koreňový – Diabrotica virgifera
Chrobák kukuričiar koreňový (neoficiálne slovenské pomenovanie vzťahujúce sa na larválny vývin), patrí do tej istej čeľade ako napríklad pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata), skočky (Phyllotreta sp., Chaetocnema sp., Psylliodes sp. a i.), kohútiky (Oulema sp.), špargľovce (Crioceris sp.) a i. Rod Diabrotica sp. zahŕňa 338 druhov a poddruhov (Willcox, 1972), z ktorých 10 bolo charakterizovaných ako škodcovia poľnohospodárskych plodín (Krysan & Miller, 1986) najmä na kukurici a tekvicovitých plodinách (Cucurbitaceae). Európsky kontinent doposiaľ osídlil vo veľmi krátkom čase len jeden jediný druh z rodu Diabrotica sp., a to kukuričiar koreňový – Diabrotica virgifera virgifera LE CONTE 1868. Pôvodnou krajinou rozšírenia je Stredná a Severná Amerika. Predpokladá sa, že bol dovezený do Srbska americkými vojakmi už v roku 1990 a jeho prvý výskyt bol spozorovaný v roku 1992 v oblasti Surcinu blízko Belehradu na 0,5 ha parcele kukurice.
|
Obr. 4: Kukuričiar koreňový – Diabrotica virgifera |
Primárnou hostiteľskou rastlinou je kukurica (Zea mays). Larválne štádiá sa živia požieraním koreňového systému, dospelce bliznami, peľom a zelenou hmotou kukurice. Alternatívnymi hostiteľmi lariev, ktoré sú limitované žraním na koreňoch jednoklíčnolistových rastlín (Monocotyledona), sú rôzne burinné druhy tráv (viac ako 20 druhov) z čeľade lipnicovitých (Poaceae), ktoré podporujú vývin lariev kukuričiara do 3. instaru, napr.: cirok (Sorghum sp.), psiarka (Alopecurus sp.), prstovka (Digitaria sp.), proso (Panicum sp.), mohár (Setaria sp.). Bolo zistené, že vývin lariev európskych populácií je možný aj na pšenici ozimnej (Triticum aestivum) a pšenici špaldovej (Triticum spelta), kde prežilo 10% lariev (Moeser a Vidal 2003, Breitenbach a i. 2005). Nie je však známe, či larválny vývin na alternatívnych hostiteľoch prebehne úplne vrátane jeho plodnosti a jej rozsahu. Potravou dospelých jedincov je aj peľ z rastlín čeľadí: astrovitých (Asteraceae), mrlíkovitých (Chenopodiaceae), tekvicovitých (Cucurbitaceae), bôbovitých (Fabaceae) a ľuľkovitých (Solanaceae). To znamená, že po skončení kvitnutia kukurice prelietajú dospelé jedince na kvety už spomínaných alternatívnych hostiteľov.
|
Obr. 5: Kukuričiar koreňový na klase |
Kukuričiar koreňový má jednu generáciu za rok. Samička kladie 300-1000 vajíčok do hĺbky max 35 cm, optimálne do hĺbky 15 cm (najväčšia koncentrácia nakladených vajíčok). Prezimuje v štádiu vajíčka, ktoré je najdlhším obdobím v živote tohto druhu. Diapauza kukuričiara nie je doteraz známa. Pre zaujímavosť jeho príbuzný, chrobák Diabrotica barberi SMITH & LAWRENCE, môže v štádiu vajíčka diapauzovať až 4 roky.
Obdobie liahnutia lariev začína asi v polovici mája a končí koncom mája, ale larvy sa vyskytujú až do začiatku augusta. Vyliahnuté larvy pre svoj vývin vyžadujú teploty vyššie ako 11 °C. Larvy majú 3 vývinové štádiá (instary), sú málo pohyblivé a ku koreňovému systému sa preplazia z maximálnej vzdialenosti 45-50 cm. Ak sa nedostanú k hostiteľovi do 24 hod., zahynie ich viac ako 50 %, ak sa nedostanú k hostiteľovi do 72 hod., prežije ich menej ako 5%. Vyliahnuté larvy sú priťahované oxidom uhličitým (CO2) vylučovaným z koreňovej sústavy hostiteľskej rastliny. Larvy žraním stimulujú tvorbu cukrov v koreňoch. Mladé larvy požierajú koreňové vlásky a tiež tunelujú v oblasti kôry primárnych koreňov na uzloch 1-3 kde spôsobujú zjazvenie, larvy 2.-3. instaru žerú na 4.-6. koreňovom uzle až. do fázy kukly. Obdobie kukly je najkratšie obdobie vo vývine kukuričiara a trvá približne 2 týždne. Obdobie kukly celej populácie je asi jeden mesiac. Dospelé jedince možno vidieť od konca júna do polovice októbra, s vrcholom od 2. polovice júla a celého augusta. Jednotlivé vývinové fázy kukuričiara sú podmienené klimatickými podmienkami, prítomnosťou kukurice a ostatných hostiteľských rastlín.
Kukuričiar koreňový poškodzuje larvami korene, zoslabuje porast a spôsobuje jeho poľahnutie (tzv. husie krky). Dospelce požierajú blizny kukurice, čím zamedzujú opeľovaniu. Výsledkom je silný pokles úrody zrna. Sekundárne poškodenie nastáva prenosom niektorých ochorení kukurice. Známy je prenos vírusových ochorení ako vírus chlorotickej strakatosti kukurice (Maize chlorotic mottle virus) – vírus doposiaľ nebol zistený v Európe, vírus prúžkovitej mozaiky pšenice (Wheat Streak Mosaic Virus) a vírus mozaikovej zakrpatenosti kukurice (Maize Dwarf Mosaic Virus). Pre budúcnosť je dôležité preverovať prenos vážneho baktériového ochorenia kukurice Pantoea stewartii subsp. stewartii (Smith) Mergaert et al. (syn.: Erwinia stewartii (Smith) Dye), ktoré nebolo v SR doteraz zistené. Túto baktériu prenáša napr. skočka Chaetocnema pullicaria alebo aj blízky, už spomínaný príbuzný druh, chrobák Diabrotica barberi.
|
Obr. 6: Kukuričiar koreňový na klase ("husacie krky") |
Dospelý jedinec kukuričiara v porovnaní s larválnym štádiom je veľmi pohyblivý. Na Európskom kontinente je rýchlosť jeho presunu 20-80 km/rok (v Amerike 40-125 km/rok). Rýchlosť šírenia je limitovaná percentuálnym zastúpením kukurice v osevnom postupe. Na väčšie vzdialenosti sa šíri aj dopravnými prostriedkami – vlakom, lietadlom pri prenose zeminy s rôznymi vývinovými štádiami kukuričiara. Šíri sa aj presunom zelenej hmoty alebo búrkovou činnosťou.
Úmrtnosť kukuričiara ovplyvňuje niekoľko faktorov: klimatické podmienky vplývajúce na životný cyklus chrobáka, činnosť človeka, výskyt predátorov a parazitov, výskyt hostiteľských rastlín v kultúrnom poraste a v okolitej prírode ako aj veľkosť a vitalita jeho populácie. Podľa štúdie vykonanej v Maďarsku v rokoch 2000-2002 najväčšia úmrtnosť nastáva vo fáze vývinu larvy 1. instaru (okolo 48 %), v ostatných fázach sa pohybuje v rozmedzí 5-10 %. Podľa tejto štúdie bolo potrebné na vznik jednej plodnej samičky 200-500 nakladených vajíčok.
Ochranné opatrenia vychádzajú z poznania biológie kukuričiara a jeho životných požiadaviek. Patria medzi ne predovšetkým agrotechnické opatrenia, chemická a biologická ochrana.
Agrotechnické opatrenia
- kľúčovým opatrením pre reguláciu kukuričiara je striedanie plodín a zaradenie kukurice do osevného postupu;
- zníženie percenta obsiatej plochy kukuricou;
- spracovanie pôdy – najmä jesenná hlboká orba–premiestnenie nakladených vajíčok do vrchných vrstiev s využitím nízkych teplôt k vymrznutiu vajíčok;
- agrotechnický termín sejby–vysievať hybridné osivo s nižším číslom FAO a posunúť termín sejby na koniec mája až začiatok júna;
- výživa rastlín–hnojenie organickými hnojivami, ktoré svojou biologickou činnosťou mikroorganizmov produkujú tvorbu CO2, a tým pôsobia zmätočne na vyliahnuté larvy pri hľadaní koreňov hostiteľov;
- ničenie burinných druhov ako potenciálnych hostiteľov.
Chemické ochrana
- morenie osiva prípravkami účinkujúcimi proti kukuričiarovi alebo v kombinácii s inými pesticídmi;
- feromónové a svetelné lapače;
- chemická ochrana počas vegetácie so zreteľom na možnosť vytvorenia rezistencie kukuričiara voči účinným chemickým látkam v priebehu 10-15 rokov.
Biologická ochrana
- prirodzení nepriatelia sú: jednobunkovce (5-100% účinok na dospelce), huby (larvy a kukly), baktérie (larvy a dospelce), hlístovce (až 90 % účinok na 2. a 3. št. larvy a kukly)
- predátori: roztoče (larvy), hmyz (vajíčka a larvy) – parazitoidy: dvojkrídlovce, blanokrídlovce (dospelce) Šľachtenie kukurice na rezistenciu voči kukuričiarovi je doteraz bez účinku rovnako ako geneticky modifikovaná kukurica. Možno by bolo vhodnejšie geneticky modifikovať kukuričiara ako kukuricu. Podmienky ochrany voči šíreniu kukuričiara sú zakotvené aj v európskej legislatíve platnej aj v SR vo forme rozhodnutí a odporúčaní komisie (2003/766/ES, 2006/564/ES,2006/565/ES).
Mora bavlníková - Helicoverpa armigera
Pomerne známym škodcom strednej Európy je mora balvníková. Rozsah hostiteľov je široký, no v našich podmienkach najčastejšie škodí na rajčiaku jedlom, kukurici siatej, paprike ročnej, tekvici obyčajnej, sóji fazuľovej, fazuli obyčajnej, hrachu siatom, lucerne siatej, slnečnici ročnej a tiež na okrasných rastlinách. Výskyt škodcu nie je výrazne viazaný na lokalitu, ale na klimatické podmienky v danom roku. Ak je silný nálet, škodca sa objaví vo veľkom množstve na teplých aj chladnejších lokalitách. V skleníkoch sa môže vyskytovať celoročne.
|
Obr. 7: Mora bavlníková - Helicoverpa armigera |
Vajíčko škodcu má bledožlté až žltozelené sfarbenie a pologuľovitý tvar. Pred vyliahnutím sa farba mení na tmavohnedú. Mladšie instary húseníc sú svetlej farby, majú nápadné čierne bodky (bradavičky) a tmavšie pozdĺžne pásy. Známe je sfarbenie húseníc od žltozelenej až po tmavofialovú, resp. tmavohnedú, zelenú, žltkastú až po ružovú farbu. Na bočnej strane tela je viditeľný široký svetlý pás. Húsenica dorastá do 4 cm a má 5 párov panôžok. Kukla je bledohnedá až červenohnedá, na koncoch zaoblená. V tomto štádiu škodca v pôde prezimuje. Dospelec, s rozpätím krídel 3 – 4 cm, má predné krídla žltkasté, oranžové alebo olivovozelené. Samička, v porovnaní so samčekom býva tmavšia. Na krídlach sa nachádzajú tmavosivé okrúhle a bodkovité škvrny. Zadné krídla, bledšie v porovnaní s prednými, majú hnedý pás na vonkajšom okraji. Dospelé jedince sa objavujú od mája do septembra. Samičky kladú vajíčka jednotlivo alebo v skupinách na rastliny. Jedna samička môže naklásť až do 3000 kusov vajíčok. Väčšina nakladených vajíčok sa nachádza v hornej časti hostiteľskej rastliny.
Mora bavlníková, spôsobuje škody najmä na generatívnych orgánoch, kvetných púčikoch, súkvetiach a plodoch. Larvy však počas svojho vývoja môžu požierať aj listy, stonky, tobolky a kukuričné šúľky. Toto správanie zvyšuje riziko sekundárnych infekcií poškodených pletív, čo podporuje opadanie listov a plodov. K typickým príznakom napadnutia pri rajčiakoch alebo paprike sú vyhryzené otvory a chodbičky. Mora bavlníková napáda nezrelé ale aj zrelé plody.
Z ochranných opatrení odporúčame pravidelné vizuálne posúdenie zdravotného stavu pestovaných plodín. Zisťovanie vajíčok alebo najmladších vývojových štádií húseníc môže byť v porastoch skomplikované tým, že húsenice skoro po vyliahnutí zaliezajú do vnútra plodov alebo kvetov a až do štádia kukly žijú skrytým spôsobom života. Dospelé jedince je ale možné odchytávať pomocou svetelných a feromónových lapačov. V oblastiach, kde škodca dokáže prezimovať, má opodstatnenie hlboká orba a častejšia kultivácia pôdy. Z biologických preparátov je možné použiť prípravky na báze Bacillus thuringiensis kurstaki (prípravok Lepinox plus, ktorý je aj v malospotrebiteľskom balení), ktoré sa aplikujú hneď pri prvom výskyte motýľov, resp. na začiatku kladenia vajíčok. V praxi je možné využiť aj parazitickú chalcidku rodu Trichogramma (prípravky Tricholet a Trichoplus). Tieto vajíčkové parazitoidy sú dôležití prirodzení nepriatelia viacerých druhov škodlivých motýľov. Aplikáciu chemických prípravkov na ochranu rastlín je potrebné po dobu letu motýľov približne v 7 až 10 denných intervaloch opakovať.
Nezara viridula
Nezara viridula, ktorá patrí do rodu bzdochovitých (Pentatomidae), pochádza pravdepodobne z východnej Afriky alebo Stredomoria. Jej výskyty sú hlásené prakticky z celého sveta, a to či už z Európy, Ázie, Afriky, Austrálie alebo Ameriky. K jej rozšíreniu napomáha aj vplyv globálneho otepľovania. Výnimkou nie je ani Slovensko, v rámci ktorého boli tiež spozorované výskyty tohto škodcu.
|
Obr. 8: Nezara viridula |
V súčasnosti je známych viac ako 150 druhov hostiteľov približne z 30 čeľadí, ktoré škodca napáda. Najčastejšie škodí na rastlinách z čeľade bôbovitých, a to predovšetkým na sóji. Škodca však môže byť spozorovaný aj na rôznych druhoch zeleniny (napr. rajčiaku), kukurici, slnečnici, tabaku, ovocných plodinách a okrasných rastlinách.
Dospelce dorastajú do dĺžky 13 – 18 mm. Tvar tela je podlhovasto oválny. Škodca má zvyčajne svetlo zelené sfarbenie, čo však ale nie je charakteristickým znakom tohto druhu, nakoľko dospelci môžu mať napríklad aj hnedozelené sfarbenie. Dokonca boli pozorovaní aj jedinci so žltým predným okrajom hlavy a štítu. Škodca prezimuje v štádiu dospelca, ktorý na jar opúšťa svoj úkryt. K páreniu dochádza krátko po úživnom žere, ktorý prebieha predovšetkým v noci. Vajíčka sú kladené do horných častí hostiteľských rastlín a ich vývoj, v závislosti od teploty prostredia, trvá 4 – 12 dní. Škodca môže mať 2, ale aj 6 generácií za rok.
|
Obr. 9: Symptómy na parike |
Dospelé jedince a nymfy môžu cicať na všetkých častiach rastlín vrátane stonky. Škodca však preferuje plody a mladé výhony. Znakom prítomnosti sú drobné, tvrdé, hnedasté alebo Nezara viridula, ktorá patrí do rodu bzdochovitých (Pentatomidae), pochádza pravdepodobne z východnej Afriky alebo Stredomoria. Jej výskyty sú hlásené prakticky z celého sveta, a to či už z Európy, Ázie, Afriky, Austrálie alebo Ameriky. K jej rozšíreniu napomáha aj vplyv globálneho otepľovania. Výnimkou nie je ani Slovensko, v rámci ktorého boli tiež spozorované výskyty tohto škodcu. V súčasnosti je známych viac ako 150 druhov hostiteľov približne z 30 čeľadí, ktoré škodca napáda. Najčastejšie škodí na rastlinách z čeľade bôbovitých, a to predovšetkým na sóji. Škodca však môže byť spozorovaný aj na rôznych druhoch zeleniny (napr. rajčiaku), kukurici, slnečnici, tabaku, ovocných plodinách a okrasných rastlinách. černasté škvrny. K symptómom patrí aj predčasný opad napadnutých plodov a ich deformácia. Prítomnosť sa môže odzrkadliť aj na semenách, tie sú pri sóji malé, scvrknuté a zdeformované. Dopad prítomnosti škodcu je odzrkadlený v znížení kvality plodov hostiteľov, kedy sú plody znehodnotené esteticky. Produkty získavajú nepríjemný zápach a sú nepredajné. Okrem toho môže byť škodca vektorom hubových ochorení.
Na zabránenie výskytu odporúčame použiť prípravky na ochranu rastlín autorizované priamo proti bzdochám, bzdôškam alebo proti cicavému a žravému hmyzu. Škodca sa môže šíriť na krátke vzdialenosti preletmi z hostiteľa na hostiteľa. K jeho šíreniu však napomáha aj medzinárodný obchod s komoditami. Tento škodca býva zamieňaný so bzdochou zelenou (Palomena viridissima), ktorá je v našich podmienkach bežne sa vyskytujúcim druhom.
Strapka skleníková - Heliothrips haemorrhoidalis
Strapka skleníková, vyskytujúca sa aj v našich podmienkach, je tropický a subtropický druh, ktorý je prítomný aj v Amerike, Ázii či na území severnej Afriky. Predpokladanou krajinou pôvodu je Amerika, aj keď v minulosti sa jej pôvod pripisoval Európe. Škodca je významný predovšetkým v skleníkoch. Tento polyfág dokáže spôsobiť najvýznamnejšie škody na okrasných rastlinách, uhorke siatej, rajčiaku jedlom a cibuli kuchynskej. Okrem toho je prenášačom rôznych ochorení vírusového pôvodu. Rovnako ako iné druhy strapiek, aj strapka skleníková vyciciava jednotlivé bunky rastlín, do ktorých sa dostáva vzduch. Na povrchu poškodených listov, kvetov a plodov možno pozorovať striebristé škvrny, pričom s postupom času môžu poškodené miesta nadobudnúť hnedé sfarbenie, prípadne odumrieť. Korkovité pletivo sa vytvára na plodoch. Okrem toho je znakom prítomnosti aj tmavo sfarbený trus, ktorý je vo forme nepravidelných guľôčok.
|
Obr. 10: Strapka skleníková - Heliothrips haemorrhoidalis |
Samička dorastá približne do dĺžky 1,5 mm. Telo škodcu je čiernohnedé a posledné tri články bruška majú žltkasto oranžové sfarbenie. Krídla majú bledožltú farbu a čo sa týka hlavy a hrudi, tie majú sieťovitý povrch. Na začiatku vývoja sú larvy priesvitné, neskôr bledožlté s červenými očami. Larvy nosia na konci bruška kvapku exkrétu. Ten po určitom čase odkladajú na povrch listov, kde sa vytvárajú drobné tmavé škvrny. V porovnaní s inými druhmi strapiek sa kľudové štádium (nymfa) vyvíja na rastlinách a nie v pôde. V dobrých podmienkach, teda napr. vo vyhrievanom skleníku, trvá vývoj zhruba mesiac. V priebehu jedného roka tak môže mať strapka skleníková 3 – 4 generácie za rok. K ochranným opatreniam v ochrane proti strapke skleníkovej odporúčame vysádzať zdravé rastliny, vykonávať dezinsekciu skleníkových priestorov a tiež likvidáciu burín a rastlín, ktoré sú hostiteľmi rôznych vírusových ochorení. K zisteniu veľkosti populácie odporúčame využívať modré lepové dosky, ktoré slúžia aj k preventívnej ochrane porastu pred strapkami, pretože tým čiastočne môžeme regulovať početnosť jedincov v zmysle biologickej ochrany. Nymfy sa vyvíjajú na rastlinách, preto nie je vhodné využívať na boj proti nim zálievku pôdy pomocou prípravkov na ochranu rastlín. Zmysel nemá ani ochrana s použitím pôdnych druhov entomopatogénnych háďatiek. Chemická ochrana proti imágam sa môže vykonávať pomocou pyretroidov, pri ostatných vývojových štádiách odporúčame využívať prípravky s inými účinnými látkami. V Slovenskej republike nie sú povolené prípravky na ochranu rastlín osobitne proti strapke skleníkovej, avšak sú povolené prípravky všeobecne proti strapkám.
