Hospodársky významné hubové ochorenia ovocných drevín 2
Monilinia fructicola (Winter) Honey
Moníliovú spálu a moníliovú hnilobu plodov spôsobujú viaceré druhy rodu Monilia spp. V období priaznivých podmienok na rozšírenie patogéna môžu tieto huby spôsobiť značné hospodárske škody. Na území Slovenska sa bežne vyskytujú druhy Monilia laxa (Ehrenb.) Sacc. a Monilia fructigena Pers. Monilinia fructicola (Winter) Honey (konídiové štádium Monilia fructicola Batra) je však pre Európu nepôvodný druh, ktorý sa vyskytuje v Severnej a Južnej Amerike, Japonsku a Austrálii. V Európe bol prvý krát objavený vo Francúzsku a Rakúsku a jeho ďalšie rozšírenie by mohlo spôsobiť značné hospodárske škody najmä na broskyniach, nektarinkách a marhuliach. V posledných rokoch túto hubu zachytili aj v ďalších európskych krajinách. Hlavnými hostiteľskými rastlinami M. fructicola sú druhy z čeľade ružovitých (Rosaceae), najmä broskyne a ďalšie druhy rodu Prunus, ale aj hruška, jabloň, dulovec a iné. Podobne ako domáce druhy M. laxa a M. fructigena spôsobuje M. fructicola hnilobu plodov, pričom sa na plodoch vytvárajú hnilobné škvrny, postupne sa rozrastajú a dochádza k hnilobe celého plodu. Na nekrotických častiach plodov sa vytvárajú vankúšiky a povlaky konídií. Napadnuté plody často mumifikujú. Patogén spôsobuje aj poškodenie kvetov, letorastov a vetvičiek, kde spôsobuje moníliovú spálu. Infikované kvety hnednú, vädnú a v konečnej fáze odumierajú. Na napadnutých vetvičkách sa tvoria oválne lézie, vetvičky nad miestom infekcie hnednú a odumierajú. Dochádza k negatívnemu ovplyvneniu rastu, plodnosti a vitality stromov. Spóry patogéna sa môžu šíriť vetrom, vodou a hmyzom. K infekciám dochádza najmä po poranení (napr. fyziologické popraskanie plodu, krúpy, osy, obaľovače, piliarky a iné). V miestach svojho rozšírenia spôsobuje M. fructicola výrazne vyššie škody ako v Európe pôvodné druhy rodu Monilia a častejším vytváraním pohlavnej formy rozmnožovania je aj viac agresívna. Táto huba je preto v EÚ zaradená do zoznamu škodlivých organizmov, ktorých zavlečenie a šírenie na území EÚ je zakázané a pri ich výskytoch je nutné úradne nariaďovať opatrenia vedúce k ich eradikácii alebo zamedzeniu ďalšieho šírenia. Monitoring výskytu druhu M. fructicola na Slovensku sa vykonáva podľa Nariadenia vlády SR č. 245/2006 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 199/2005 Z.z. o ochranných opatreniach proti zavlečeniu a rozširovaniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty. Podľa hore uvedeného nariadenia patrí M. fructicola do prílohy č. 1, časť A medzi škodlivé organizmy, ktorých dovoz, preprava a rozširovanie na území všetkých členských štátov sú zakázané, I. Kapitola, škodlivé organizmy, ktoré sa nevyskytujú na území členských štátov a sú významné pre všetky členské štáty. M. fructicola bola donedávna podľa Európskej a stredozemnej organizácie na ochranu rastlín (EPPO) zaradená aj na EPPO A1 list (karanténne organizmy, ktoré sa nevyskytujú v členských krajinách EPPO). Keďže sa potvrdil jej výskyt už vo viacerých európskych krajinách je v súčasnosti zaradená na EPPO A2 list. V tomto zozname sú uvedené patogény, ktoré EPPO odporúča členským krajinám regulovať ako karanténny druh. Ochrana proti hube M. fructicola (rovnako aj proti príbuzným druhom) môže byť chemická alebo biologická. Chemická ochrana využíva látky ako napr. bitertanol, iprodion a iné. Postrek však môže viesť k rezistencii huby na fungicíd. V niektorých krajinách je povolená biologická ochrana založená na použití baktérie Bacillus subtilis. Dôležité sú preventívne opatrenia ako odstraňovanie napadnutých plodov na konároch i na zemi, odstránenie napadnutých konárov. Rez je najvhodnejšie urobiť 10-20 cm pod napadnutím. Po reze je dôležité ošetrenie rezných rán aby sa zabránilo sekundárnemu napadnutiu inými patogénmi. Použité náradie je potrebné dezinfikovať. Dôležitý je tiež starostlivý zber ovocia, triedenie ovocia, nepriamo insekticídna ochrana a výber odolných odrôd.
V prípade bližších informácii o symptómoch a diagnostike M. fructicola je možné kontaktovať Odbor diagnostiky, ÚKSÚP (02/69204436, [email protected]). V prípade odberu vzoriek podozrivých na prítomnosť M. fructicola je potrebné kontaktovať okresného fytoinšpektora Odboru ochrany rastlín, ÚKSÚP.
|
Obr. 1 a 2: Monilinia fructicola (Winter) Honey |
Múčnatka broskyňová (Podosphaera pannosa)
V suchých a uzavretých polohách Slovenska môžu pestovatelia broskýň spozorovať múčnatku. Okrem broskýň a mandlí huba napáda aj iné dreviny z čeľade ružovitých. Z príznakov je známy predčasný opad listov, znížená kvalita, ba dokonca znehodnotenie dopestovaných plodov a celkové oslabenie napadnutej hostiteľskej rastliny. Huba napáda aj letorasty stromov. Prvotné symptómy sú viditeľné v polovici letného obdobia, kedy sa na spodnej strane listov objavujú v hustých a bielych povlakoch mycélia. Listy sa deformujú, postupne usychajú a nakoniec opadávajú. Letorasty sú pokryté najskôr bielym, neskôr hnedým podhubím, postupne prestávajú rásť, kôra praská a od vrcholu zasychá. Na plodoch sa vytvárajú jasne viditeľné rôzne veľké škvrny, ktoré sú zvyčajne okrúhle. V miestach škvŕn majú plody kožovitú a tuhú konzistenciu. Ak dochádza k včasnému napadnutiu, plody sa zdeformujú a popraskajú. Samotná huba dokáže prezimovať vo forme mycélia v púčikoch. V priebehu vegetačného obdobia sa postupne, za priaznivých podmienok, rozširuje pomocou konídií. Ochorenie sa šíri hlavne pri teplotách v rozpätí 21 – 27 °C a pri vyššej alebo striedavej vlhkosti vzduchu. K šíreniu napomáhajú dažďové prehánky, rosa a hmla. Z ochranných opatrení je potrebné vykonávať odstraňovanie napadnutých výhonkov. V prípade silného výskytu je možné vykonať chemické ošetrenie už pri prvých symptómoch na listoch. Z prípravkov na ochranu rastlín je možné použiť sírnaté prípravky a s účinnou látkou trifloxystrobin.Pri výbere odrôd odporúčame vyberať tie, ktoré sú odolné voči ochoreniu. V priebehu vegetačného obdobia je vhodné zabezpečiť vzdušnosť koruny stromov a optimálnu výživu.
|
Obr. 3: Múčnatka broskyňová (Podosphaera pannosa) |
Múčnatka jablone (Podosphaera leucotricha, anamorfa: Oidium farinosum)
Múčnatka jablone sa vyskytuje takmer v každom štáte na svete, kde sa pestujú jablone. Ochorenie má typické prejavy, ktoré nie sú zameniteľné s inými chorobami jabloní. Múčnatka spôsobuje významné hospodárske straty nielen u citlivých odrôd jabloní, ale taktiež na škôlkarskom materiály. Okrem jabloní napáda huba v menšom rozsahu aj hrušky (Pyrus communis). Infekcia sa prejavuje už od začiatku vegetačného obdobia. V infikovaných kvetných a listových pukoch jabloní dokáže patogén prezimovať vo forme mycélia. Z napadnutých pukov v jarnom období vypučia infikované listové, kvetné ružice a letorasty, ktoré sú pokryté bielym múčnatým povlakom. Zároveň sú listy a súkvetia malé a nevyvinuté. Dôvodom je primárna infekcia múčnatkou. Z takto infikovaných častí rastlín sa postupne uvoľňujú spóry – konídie, ktoré spôsobujú na mladých orgánoch sekundárnu infekciu. K vzniku sekundárnej infekcie potrebujú konídie vhodné podmienky prostredia, a to teplotu 20 – 24°C a vysokú relatívnu vlhkosť vzduchu. Väčšina sekundárnych infekcií vzniká v máji a začiatkom júna. Chladné počasie a dlhotrvajúci dážď, ktorý zmýva konídie z listov, šírenie múčnatky jablone takmer zastaví.
Ochorenie sa prejavuje ako hustý biely múčnatý povlak na letorastoch, listových ružiciach, listoch a kvetoch. Infikované listy sa skrúcajú, deformujú, usychajú, sú menšie a predčasne opadávajú. Napadnuté púčiky nedostatočne pučia, kvety jabloní sú nevyvinuté, rast letorastov je obmedzený, orgány usychajú. Plody sú drobné, sieťovito hrdzavé a úroda je výrazne znížená. V dôsledku vädnutia infikovaných častí stromy spomaľujú rast a sú náchylné na mrazy.
Z preventívnych opatrení možno odporučiť hlavne výber odolných odrôd voči múčnatke jabloňovej. Potrebné je dbať aj na výber vhodného stanovišťa. Odporúča sa vykonávať mechanické odstraňovanie primárne napadnutých letorastov alebo listových ružíc a pokračovať v ňom počas celej vegetácie. Primárnu infekciu nemožno pomocou chemických prípravkov účinne zlikvidovať. Dôležitá je chemická ochrana rastlín, predovšetkým pri citlivých odrodách. Prvé chemické ošetrenie sa vykonáva ešte pred kvitnutím, následne ihneď po odkvitnutí a ďalšie ošetrenia podľa potreby v 7 – 14 dňových intervaloch, približne do polovice júla. Ošetrenie je možné vykonávať aj prípravkami, ktoré sú účinné proti múčnatke jabloňovej a zároveň aj proti chrastavitosti.
|
Obr. 4: Múčnatka jablone (Podosphaera leucotricha, anamorfa: Oidium farinosum) |
Penicíliová hniloba jabĺk (Penicillium expansum)
Jedným z typických ochorení uskladnených jabĺk je penicíliová hniloba. Choroba je rozšírená v rámci celého sveta a spôsobuje ju huba Penicillium expansum. Huba častejšie pôsobí a škodí v zle klimatizovaných alebo zle vetraných skladovacích priestoroch. Rovnako je však pravdepodobné, že Vaša úroda bude hubou infikovaná vtedy, ak sú jablká mechanicky poškodené. Penicíliová hniloba sa okrem jabĺk vyskytuje aj na hruškách, viniči hroznorodom, slivkách, cesnaku kuchynskom, koreňovej zelenine, baklažáne, repe cukrovej alebo kŕmnej. Okrem toho huba napáda aj rôzne organické substráty ako saprofyt alebo oportunitný, fakultatívny patogén. Útvary v podobe malých, vodnatých, svetlohnedých škvŕn, ktoré sa zľahka prehlbujú, patria k typickým príznakom tohto ochorenia u skladovaných jabĺk. Hniloba postupuje relatívne rýchlo, dužina podlieha kašovitému rozkladu, šupka sa postupne scvrkáva a z jabĺk sa šíri plesnivý zápach. Hnijúce pletivo je pokryté najskôr jemným, bielym povlakom mycélia, ktoré sa neskôr mení na sporuláciu v podobe zelenkavých alebo sivozelených drobných vankúšikov, ktoré sú roztrúsené po povrchu hnilobnej škvrny. K infikovaniu jabĺk hubou môže dôjsť už v čase zberu, ale aj po zbere. Potenciálne môžu byť jablká napadnuté ešte v poľných podmienkach, a to v podobe nenápadných nekrotických škvrniek na šupke alebo v dužine, ktoré aj pri vyššej starostlivosti môžu uniknúť pozornosti pestovateľa. Nekrotické škvrny sa postupne rozrastajú už na uskladnených plodoch. Je dokázané, že zdrojom samotnej infekcie nemusia byť len infikované jablká, ale aj iné druhy skladovaných produktov, kontaminované skladové priestory, obaly a podobne. Vstupnou bránou sú aj mikroskopické trhlinky v šupke plodov, ktoré vznikajú pri náhlom striedaní teplôt. Jedným z preventívnych opatrení v čase zberu je šetrná a opatrná manipulácia s plodmi, čím dokážete predchádzať mechanickému poraneniu jabĺk. Takéto miesta totižto predstavujú vstupnú bránu pre hubu Penicillium expansum. Plody ešte pred samotným skladovaním pretrieďte a priestory, ktoré slúžia k uskladneniu, vydezinfikujte. Dôležité je tiež dodržiavať optimálne podmienky uskladnenia v priestoroch, pričom je dôležité podotknúť, že hniloba sa šíri tým rýchlejšie, čím je vyššia teplota prostredia v sklade. Ak predsa len v sklade nájdete infikované plody, treba ich odstrániť. Tým predídete rozptyľovaniu spór do vzduchu a nechcenému rozširovaniu patogéna v priestore.
|
Obr. 5: Modrá (peniciliová) hniloba jabĺk |
Phytophthora kernoviae Brazier et al.
Patogén Phytophthora kernoviae bol nájdený pri monitorovaní výskytu druhu Phytophthora ramorum na kríkoch rododendrónov a stromoch dubov. Doposiaľ bol identifikovaný na viac ako 30 druhoch rastlín a ako prirodzené hostileľské druhy sa uvádzajú napr. brečtan popínavý (Hedera helix), magnólia (Magnolia), rododendron (Rhododendron), brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus), buk lesný (Fagus sylvatica), cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium), ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera), dub cezmínovitý (Quercus ilex), dub letný (Quercus robur), prieris (Pieris), anona trojlupienková (Annona cherimola), drimys škoricový (Drimys winteri), gevuína liesková - čílska lieska (Gevuina avellana), michélia (Michelia doltsopa), vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus), nohovec (Podocarpus salignus) a iné. Okrem prirodzených hostiteľov boli experimentálne infikované aj mnohé ďalšie druhy rastlín. Príznaky spôsobené Phytophthora kernoviae vo veľkej miere závisia od hostiteľskej rastliny. Vo všeobecnosti tento patogén vyvoláva najmä:
- nekrotické škvrny na listoch
- odumieranie celých výhonkov a rastlín
- veľké nekrotické „krvácajúce“ rany.
Na rododendrónoch sa počiatočné príznaky prejavujú ako černanie listovej stopky a nekróza sa postupne šíri na listovú čepeľ, pričom môže postihnúť celý list. Ojedinele môže byť černanie len na listovej špičke. Symptómy sa prejavujú na starých aj mladých listoch a po niekoľkých týždňoch infekcie listy vädnú a opadávajú. Často dochádza k odumieraniu celých výhonkov a k tvorbe rán. Pri silnej infekcii môže dôjsť až k odumretiu celého kríka. Podobné príznaky sa vyskytujú aj na rastlinách pierisu a michélie, ale zatiaľ nebolo pozorované odumieranie celých rastlín a ani tvorby rán. Michélia je charakteristická tvorbou nekrotických lézií najmä na okrajoch listov, ktoré postupujú do listovej čepele. Nekrotické pletivo je tmavo čierno sfarbené. Typické lézie na listoch pierisu sú žltohnedé až hrdzavo hnedé. Nekróza postupuje priamo k centrálnej žile a pozdĺž žily a je výrazná. Magnólia - škvrny vznikajú kdekoľvek na listovej čepeli, môžu sa zbiehať k hlavnej žilnatine, ostatná časť pletiva žltne a ak je infekcia z okraja listu vytvorí sa suchý lem. Príznaky môžu byť aj na listovej stopke a infikované môžu byť aj puky. Na buku lesnom sa tvoria „krvácajúce“ rany na kmeni, pričom krvácanie je tmavo hnedé až modro čierne a veľmi podobné krvácaniu, ktoré spôsobuje P. ramorum. Pod „krvácajúcou“ ranou je viditeľné oranžovo ružové až ružovo hnedé zafarbenie. Staršie rany môžu byť vpadnuté. Na dube letnom sa tvoria veľmi podobné rany ale sú ťažko viditeľné kvôli výraznej borke, krvácanie môže byť viditeľné medzi prasklinami borky a staršie rany bývajú tiež vpadnuté. Na strome ľaliovníka tulipánokvetého sa príznaky objavujú na listoch, výhonkoch a kmeni, viacnásobné krvácajúce rany sa tvoria na kmeni až do výšky 9 m. Lézie sú tmavo čokoládovej až modro čiernej farby. Veľkosť lézií je väčšinou 15-20 cm a kôra je zvrásnená. Lézie môžu vznikať aj na listoch a to na špičkách a okrajoch. Dochádza tiež k odumieraniu celého výhonku a k opadávaniu listov. Dub cezmínovitý – zatiaľ neboli pozorované krvácajúce rany ale iba silná nekrotizácia listov a odumieranie nových výhonkoch na báze kmeňa.
Biológia druhu Phytophthora kernoviae ešte nie je tak preštudovaná ako biológia Phytophthora ramorum. P. kernoviae tvorí pohyblivé zoopsóry, ktoré vznikajú v sporangiách a lokálne sa šíria zrážkovou vodou alebo vzduchom. K infekcii dochádza najmä cez poranenia, prieduchy a lenticely. K šírenie na dlhé vzdialenosti dochádza najmä pohybom infikovaného materiálu, pôdou prenášanou dopravnými prostriedkami, zvieratami alebo na obuvi.
Ochrana proti P. kernoviae spočíva predovšetkým v dodržiavaní preventívnych opatrení ako výsadba zdravých rastlín, udržiavanie ich optimálneho zdravotného stavu, zabránenie vzniku podmienok, ktoré by boli vhodné pre vývin patogéna. Keďže tento patogén bol objavený iba nedávno, nie sú proti nemu dostupné žiadne spôsoby ochrany a pri zistení pozitívneho výskytu je potrebná likvidácia infikovaných rastlín. Phytophthora kernoviae je zaradená na zoznam EPPO Alert List, kde sú zaradené organizmy, ktoré predstavujú možné riziko pre EPPO členské krajiny. Na rozdiel od Phytophthora ramorum, P. kernoviae zatiaľ nie je regulovaná legislatívou EÚ, bola ale vypracovaná analýza rizika a vo Veľkej Británii sú platné legislatívne predpisy na eradikáciu patogéna.
|
Obr. 6: Phytophthora kernoviae Brazier et al. |
Škvrnitosť listov jabloní (Diplocarpon mali anamorfa: Marssonina coronaria)
Hlavným hostiteľom D. mali je jabloň domáca (Malus domestica). Medzi hostiteľské rastliny patrí aj jabloň malvičkatá (Malus baccata) a ďalšie druhy rodov Malus (jabloň) a Chaenomeles (dulovec). Choroba zvyčajne začína po dlhšom daždi v lete sivočiernymi, rozptýlenými škvrnami na vrchných stranách dospelých listov. Škvrny potom splývajú a rozvíjajú sa do väčších chlorotických a nekrotických oblastí s červeno-fialovými okrajmi. Keď sú lézie početné, listy sa sfarbia dožlta. Na postihnutých plochách sa vyvíjajú nepohlavné plodničky (acervuli) vyzerajúce ako čierne špendlíkové hlavičky. Ťažké infekcie listov vedú k predčasnému opadu (zhruba po dvoch týždňoch od objavenia prvých príznakov), čím sa znižuje množstvo a kvalita jabĺk. Konídiové štádium Marssonina coronaria vytvára na postihnutých listoch nepohlavné plodničky (acervuli), v ktorých sa tvoria hyalínne konídie fľaškovitého tvaru, majú jednu priehradku, v mieste ktorej sú zúžené. Acervuli prezimujú na opadanom lístí. Počas tejto fázy sa huba môže rozmnožovať pohlavne a tvoriť apotéciá s vreckami a askospórami. Huba primárne infikuje lístie jabloní a konídie vytvorené v acervule spôsobujú sekundárnu infekciu listov a plodov počas vegetačného obdobia. Huba prezimuje na opadanom lístí, tvoria sa apotéciá. Askospóry uvoľnené z prezimovaných apotécií sú považované za inokulum pre primárnu infekciu. Infekcia vyžaduje relatívne dlhé trvanie vlhkosti a teploty 20 až 25 °C. Ako preventívna ochrana sa odporúča dodržiavanie správnych pestovateľských opatrení - odstraňovanie opadaného lístia, prerezávanie stromov, čím sa podporí cirkulácia vzduchu v korune. Ochorenie postihuje hlavne sady, ktoré sú málo ošetrované fungicídmi; tieto môžu výskyt choroby významne znížiť. Ošetrenie sa vykonáva v letnom období, spravidla od konca júna, keď sú priaznivé podmienky.
|
Obr. 7: Škvrnitosť listov jabloní Diplocarpon mali |
Tracheomykózne odumieranie jaseňov (Hymenoscyphus pseudoalbidus)
Hostiteľskými rastlinami huby Chalara fraxinea sú druhy rodu jaseň (Fraxinus spp.) a to najmä jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), ďalej jaseň americký (Fraxinus americana), jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), jaseň čierny (Fraxinus nigra), jaseň červený (Fraxinus pennsylvanica), Fraxinus mandshurica. Ch. fraxinea spôsobuje predovšetkým odumieranie tohoročných a minuloročných výhonov. V okolí očiek, prípadne rašiacich letorastov sa zo začiatku vytvárajú menšie lézie, neskôr väčšie plošné nekrózy rozširujúce sa na letorasty, ktoré následne odumierajú. V nasledujúcich rokoch sa pod odumretým letorastom tvoria výmladky (vlky). Lézie sú bez výtokov, najprv okrúhle, neskôr eliptické. Postupom času sa lézie vnárajú hlbšie do pletiva, kde je možné vidieť odumreté kambium. Nekróza sa šíri ako transpiračným, tak aj asimilačným smerom. Infekcia preniká z nekróz tiež do drevnej časti, ktorú sfarbuje do šedo hneda. Symptómy na listoch nie sú špecifické, väčšinou sa jedná o hnednutie lícovej strany listovej čepele. V prípade dvojročných a viacročných letorastov sa môže na okrajoch povrchových rán vytvárať kalusový zával. Na listových púčikoch sa tvoria tmavo hnedé nekrózy, čo často spôsobuje opad ešte zelených listov zo stromu. U starších stromov odumierajú najčastejšie jednoročné výhony. Typické je vytváranie zahustených korún stromov tvorbou výmladkov. Odumieranie celých starších stromov nie je veľmi časté, to však neplatí o stromoch mladých, ktoré sú hubou Ch. fraxinea napadnuté na kmeni. Symtómy poškodenia sa môžu podobať poškodeniu stromov mrazom alebo prípadne poškodeniu alejových stromov popri cestách zasolením pôdy posypovou soľou. Nápadný býva často prechod medzi zdravým a napadnutým pletivom. Ch. fraxinea bola taktiež izolovaná z mŕtvych koreňov živých jaseňových stromov. Biológia huby je do značnej miery neznáma tak ako aj spôsob jej šírenia naprieč celou Európou. Ch. fraxinea sa úspešne rozširuje po Európe aj napriek tomu, že pre podobné hubové patógeny je pomerne náročné preniknúť štrukturálnou bariérou drevín v podobe kôry. Huba prerastá mycéliom do dreva hostiteľa, kde dochádza k odumieraniu kambia a následne spôsobuje rozširujúce sa nekrózy. Konídie (nepohlavné spóry) Ch. fraxinea boli v teréne pozorované len výnimočne. K patogenite huby môžu prispievať taktiež abiotické faktory prostredia. Teleomorfa huby (pohlavné štádium) Chalara fraxinea je Hymenoscyphus pseudoalbidus. Jedná sa o hubu široko rozšírenú v Európe. Vyskytuje sa výlučne na púčikoch jaseňa a na opadnutom lístí jaseňov. Askospóry (pohlavné spóry) H. pseudoalbidus sú prenášané vetrom a pri šírení infekcie zohrávajú pravdepodobne väčšiu úlohu ako konídie Ch. fraxinea. Spôsob prenosu infekcie ani vektor nie je dostatočne známy. S najväčšou pravdepodobnosťou sú však za prenos infekcie zodpovedné askospóry H. pseudoalbidus. Tento fakt zodpovedá s dobou rozvoja nových prejavov infekcie v neskorých letných mesiacoch, keď vznikajú predovšetkým nekrózy na mladých púčikoch a objavuje sa opad listov. Keďže preniknutie mycélia huby cez kôru stromu je relatívne náročné, je možné, že pri šírení infekcie zohráva úlohu aj cicavý hmyz, ktorý môže vytvárať miesta vstupu infekcie (priamym vektorom infekcie však hmyz nie je). Vzhľadom na fakt, že súčasný stav poznania bionómie tejto huby nie je dostatočný, nie je zatiaľ otázka chemickej ochrany uspokojivo vyriešená. Ako preventívna ochrana sa odporúča dodržiavanie správnych pestovateľských opatrení - pestovanie jaseňov v zmesi s inými druhmi drevín, odstraňovanie napadnutých výhonov (v prípade napadnutia/odstránenia hlavného výhonu preberie jeho funkciu niektorý z vedľajších výhonov). V niektorých krajinách prebiehajú podrobné výskumy, aby bolo možné podchytiť dôležité predpoklady pre úspešnú preventívnu ochranu či už jaseňových porastov, alebo výpestkov v škôlkach.
|
Obr. 8: Tracheomykózne odumieranie jaseňov (Hymenoscyphus pseudoalbidus) |
