Fuzariózy kukurice
Fuzariózy patria k najnebezpečnejším chorobám kukurice, podobne ako pri obilninách. Pôvodcom ochorenia je taktiež celé spektrum patogénov, aj keď oproti obilninám je ich spektrum doplnené o niektoré druhy, ktoré pre obilniny nie sú úplne typické. Spoločnými patogénmi pre kukuricu aj obilniny sú najmä F. graminearum a F. culmorum, ktoré sú jedným z dôvodov, prečo kukurica nie je vhodná predplodina pre obilniny kvôli riziku zvýšeného výskytu fuzariózy klasov. Ostatní pôvodcovia choroby sa síce na obilninách môžu vyskytovať, no frekventovanejší sú skôr na kukurici - Fusarium moniliforme, F. proliferatum, F. subglutinans, F. oxysporum, F. equiseti, F. solani a.i. Prevalencia F. graminearum stúpa vo vlhkých a miernych podnebných pásmach, pričom F. moniliforme preferuje vlhké až polovlhké podmienky miernych až tropických oblastí. Huby F. proliferatum a F. subglutinans sú spolu s vyššie uvedenými fuzáriami najfrekventovanejšie druhy, ktoré boli izolované zo zŕn kukurice v podmienkach Slovenska.
Fuzarióza podobne ako na obilninách môže napadnúť kukuricu vo všetkých rastových fázach. V štádiu klíčenia napáda mladé rastliny a spôsobuje ich odumieranie. V poraste sa táto forma prejaví medzerovitosťou porastu, príp. zakrpatenými a odumierajúcimi rastlinami. Typickým symptómom sú hnedé lézie na koreňoch alebo klíčkoch, s prípadným oranžovým povlakom mycélia alebo dekolorácie napadnutých pletív. Farebnosť symptómov závisí od prevládajúceho patogéna.
Po vzídení sa infekcia môže vyskytovať na koreňoch, ale aj na internódiách, najmä na prvom a druhom. Napadnuté korene sú nápadné hnedým sfarbením, časom sa farba môže meniť do ružova alebo fialova. Infikované rastliny zaostávajú v raste, vädnú a môžu predčasne odumierať. Takéto symptómy sa často vytvárajú sekundárne po poškodení rastlín drôtovcami alebo inými škodcami.
Charakteristickým znakom fuzariózy stebla je spočiatku svetlozelené, neskôr hnedé sfarbenie napadnutých pletív, ktoré mäknú a sú vodnaté. Časom sa sfarbenie môže meniť na oranžové, ružové až karmínovo červené, v závislosti od toho, ktorý druh fuzária prevláda. Intenzívnejšie sfarbenie je pozorovateľné skôr na priereze ako na obvode stebla. Škvrny sú spočiatku malé, neskôr sa zväčšujú a môžu obopínať celé steblo alebo sa rozširovať na susedné internódiá. Na škvrnách sa môžu vytvárať malé čierne bodky – peritéciá patogéna (Gibberella zeae), alebo povlak mycélia. Peritéciá sa dajú z povrchu rastlín ľahko zoškrabnúť. Pletivo vplyvom deštrukcie môže strácať pevnosť, rastliny sa môžu lámať, poliehať, predčasne vädnúť a usychať. Symptómy fuzariózy stebla obvykle kulminujú po kvitnutí a ich škodlivosť znásobuje suché a teplé počasie, ktoré urýchľuje odumieranie rastlín. Táto forma fuzariózy je veľmi podobná červenej hnilobe kukurice spôsobenej hubou Pyrenochaeta terrestris ( k.š. Setophoma terrestris, syn. Phoma terrestris). Symptomatický obraz vrátane karmínovo červeného sfarbenia koreňov a bázy stebla je na nerozoznanie od fuzariózy, za ktorú sa červená hniloba v praxi najčastejšie zamieňa. Odlíšiť sa tieto dve choroby dajú len mikroskopicky alebo kultivačne, príp. na základe prítomnosti drobných čiernych škvŕn – pykníd huby Phoma terrestris.
V neskorších rastových fázach fuzáriá prechádzajú do generatívnych orgánov kukurice, kde pri napadnutí šúľkov a jednotlivých zŕn možno dobre pozorovať povlak bieleho, ružového až oranžového mycélia. Niekedy sa začiatok napadnutia zŕn môže prejavovať aj strácaním lesku a postupným žltnutím praskajúcich zŕn. Samotné zrná môžu byť sfarbené aj do hneda a povlak mycélia nemusí byť vytvorený. Huba prerastá jednotlivými zrnami, pričom môže dochádzať k obnaženiu múčnatého endospermu. Niekedy je celý šúľok alebo jeho časť pokrytý povlakom mycélia, čo je najlepšie pozorovateľné po jeho ošúpaní. Na povrchu klasov nemusí byť napadnutie pozorovateľné vôbec, prípadne sa na povrchu nachádzajú iba hnedé škvrny.
|
Obr. 1: Symptómy fuzariózy na šúľkoch |
|
Obr. 1: Čiastočné napadnutie šúľka fuzariózou |
Osobitným prípadom je sekundárna fuzarióza klasu vznikajúca neskoro na jeseň, v dôsledku oneskoreného zberu. Ak v čase dozrievania porastu dlhodobo panuje vlhké a daždivé počasie, na šúľkoch sa môže vyskytnúť aj táto neskorá, sekundárna fuzarióza. V tomto prípade ani tak nejde o patologický proces, ako skôr o kolonizáciu zrelého produktu (zrna), ktoré je napádané širokou škálou saprofytických ale aj fakultatívne parazitických druhov. Na šúľkoch sa vtedy vytvárajú rôzne sfarbené povlaky mycélia týchto húb. Ak prevládajú fuzáriá, povlaky mycélia sú sfarbené (podobne ako na šúľkoch) od bielej, cez oranžovú až po tmavo červenú farbu. Na túto formu fuzariózy však nemá dosah žiadna ochrana, pretože ide o predzberové napadnutie šúľkov v dozretom poraste. Nebezpečná je najmä kvôli nekontrolovateľnej tvorbe mykotoxínov, ktoré môžu kukuricu úplne znehodnotiť.
Najdôležitejším zdrojom infekcie fuzariózy sú nezaorané alebo plytko zaorané rastlinné zvyšky (najmä pri minimalizačných technológiách), infikované osivo, napadnuté porasty obilnín. Vznik infekcie priamo podporuje aj poškodenie rastlín húsenicami vijačky kukuričnej (Ostrinia nubilalis) a iných škodcov.
|
Obr. 3: Nezaorané kukuričné strnisko – zdroj infekcie |
Priama škodlivosť fuzárií spočíva v redukcii úrody, nepriamo spôsobujú zníženie kvality úrody kontamináciou mykotoxínmi (DON, ZEA, MON, fumonisíny a i.). Známe sú vážne otravy zvierat ale i ľudí po konzumácii napadnutých (plesnivých) šúľkov. Pri zbere je preto úrodu zrna z podozrivých resp. napadnutých porastov potrebné analyzovať na obsah mykotoxínov, nakoľko pri ich nadlimitnom obsahu nie je zrno vhodné ani na kŕmne ani potravinárske využitie.
Ochranné opatrenia
Prevencia spočíva v dôslednom dodržiavaní zásad striedania plodín a pestovania odolných hybridov. Dôležitým opatrením je dôkladné zaoranie rastlinných zvyškov najmä po obilninách, čím sa urýchli ich rozklad. Pre obilniny platí to isté, pretože nezaoraná alebo zle zaoraná kukurica je pre fuzariózu klasov obilnín dôležitým zdrojom infekcie. Riziko vzájomného prenosu infekcie výrazne zvyšujú minimalizačné technológie a absencia hlbokej orby, ktorou sa strnisko, obsahujúce zdroje infekcie, zapravuje do pôdy.
V biologickej ochrane proti fuzariózam kukurice sa dá využiť jediný v SR autorizovaný prípravok Xilon, na báze huby Trichoderma asperellum. Je autorizovaný proti fuzariózam kukurice. Ide o preventívnu aplikáciu formou zapracovania prípravku do pôdy pri sejbe.
Z hľadiska chemickej ochrany sú podľa Zoznamu autorizovaných POR pre rok 2022 v kukurici registrované moridlá s pomerne širokým účinkom na patogénov vzchádzajúcich rastlín, ktoré však eliminujú iba primárne infekcie prenosné osivom:
- ipconazole – Lumiflex, Rancona 450 FS (fuzariózy kukurice, koreňomor ľuľkový, prašná sneť kukuričná)
- metalaxyl + prothioconazole - Redigo M (fuzariózy, Pythium sp., padanie klíčiacich rastlín)
Počas vegetácie možno proti fuzariózam využiť aj priamu ochranu autorizovanými foliárnymi fungicídmi:
- prothioconazole + tebuconazole – Prosaro 250 EC, Traper (fuzariózy klasov a stoniek). Ošetrenie sa odporúča aplikovať od rastovej fázy 3. kolienka po koniec kvitnutia. Ošetrenie počas kvitnutia je zvlášť zamerané na fuzariózu klasov, skoršie termíny viac na fuzariózu stoniek. Ochrana proti fuzarióze klasov môže výrazne zredukovať obsah mykotoxínov v úrode zrna.
V rámci komplexnej ochrany je dôležité zdôrazniť potrebu účinnej (biologickej alebo chemickej) ochrany kukurice proti vijačke kukuričnej a iným húseniciam. Tie svojimi požerkami v podstate otvárajú bránu infekciám fuzariózy. Pri zanedbaní ochrany proti škodcom nedokáže ani najkvalitnejšia fungicídna ochrana úplne zabrániť napadnutiu kukurice fuzariózou, ľahko prenikajúcou do rastliny cez vzniknuté poškodenia.
|
Obr. 4: Poškodenie šúľku larvami škodcov – otvorená brána pre infekciu (nielen) fuzáriami |
