Výdavky na prevenciu biologických invázií sú oveľa nižšie ako náklady na odstraňovanie environmentálnych škôd
Invázne nepôvodné druhy - rastliny, živočíchy a iné formy života, ktoré sa usadia mimo svojho prirodzeného areálu s negatívnymi účinkami - sú hlavnou príčinou straty biodiverzity a môžu spôsobiť rozsiahle hospodárske škody. Dohovor o biologickej diverzite a Ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN zdôrazňujú dôležitosť riešenia tejto hrozby, ktorá sa bude v nasledujúcich desaťročiach stupňovať. Z predchádzajúcich štúdií vyplýva, že najúčinnejšie sú preventívne a rýchle opatrenia, ale investície do týchto opatrení sú zvyčajne nízke v porovnaní s nákladmi spojenými s odstraňňovaním škôd.
V tejto štúdii sa skúmali náklady spojené s inváznymi nepôvodnými druhmi s využitím databázy InvaCost s cieľom vyčísliť úroveň škôd a následných opatrení.
Databáza InvaCost je voľne dostupný globálny súbor údajov o nákladoch spojených s inváznymi nepôvodnými druhmi, ktorý bol vytvorený v spolupráci s projektom AlienScenarios a financovaný z programu EÚ BiodivERsA1. Údaje, ktoré obsahuje, boli pôvodne zhromaždené prostredníctvom rozsiahleho online výskumu a sú pravidelne aktualizované. Obsahuje explicitné informácie o povahe výdavkov, ktoré rozdeľujú opatrenia do štyroch kategórií:
1.Opatrenia pred inváziou: preventívne opatrenia na obmedzenie zavlečenia nepôvodných druhov, ako napríklad hodnotenie rizika a hraničné kontroly.
2.Opatrenia po invázii: opatrenia na riešenie už zavlečených druhov, ako je eradikácia a kontrolné opatrenia.
3.Financovanie poznatkov: opatrenia, ktoré sa uplatňujú pred zavlečením a po nej, napríklad výskum a komunikácia.
4.Zmiešané: uplatňujú sa na viac ako jednu z uvedených kategórií.
Výskumníci uvádzajú, že v rokoch 1960 až 2020 spôsobili invázne nepôvodné druhy na celom svete škody vo výške viac ako 1 130,6 miliardy USD (1 bilión EUR) (na základe hodnoty v amerických dolároch v roku 2017), pričom výdavky na riešenie boli desaťkrát nižšie a preventívne opatrenia predstavovali len malý zlomok týchto výdavkov:
- celkové výdavky na opatrenia - 95,3 miliardy USD (88,96 miliardy EUR),
- z čoho 72,7 miliardy USD (67,87 miliardy EUR) bolo použitých na opatrenia po invázii,
- 15,6 miliardy USD (14,94 miliardy EUR) na financovanie poznatkov,
- 2,8 miliardy USD (2,61 miliardy EUR) na opatrenia pred inváziou,
- 4,2 miliardy USD (3,73 miliardy EUR) bolo vynaložených na kombináciu rôznych typov opatrení.
Podiel výdavkov podľa skupín organizmov:
- (69 %) bola zameraná na suchozemské druhy (66,1 miliardy USD (61,6 miliardy EUR)),
- 6,7 miliardy USD (6,26 miliardy EUR) na polovodné druhy,
- 2 miliardy USD (1,87 miliardy EUR) na vodné druhy,
- (42 %) nebolo možné špecifikovať podľa taxonomických skupín, avšak
- zo zvyšku sa väčšina výdavkov vynaložila na bezstavovce (58 %), 27% na rastliny a 12 % na stavovce.
Výskumníci uvádzajú, že v celom súbore údajov bol priemerný časový odstup medzi prvým záznamom o škodách spôsobených daným druhom v danej lokalite a prvým záznamom o reakcii opatreniami 10,7 roka. Predpokladajú, že toto oneskorenie stálo celosvetovo viac ako 1 bilión USD, čomu sa dalo predísť v prípade okamžitej reakcie. V budúcnosti by sa podľa nich mali uprednostniť proaktívne výdavky na opatrenia, aby sa zabránilo biologickým inváziám a ich masívnym vplyvom.
Výskumníci uznávajú, že informácie v databáze nie sú komplexné. Odporúčajú, aby sa vytvoril štandardizovaný rámec na zaznamenávanie informácií o opatreniach a nákladoch a aby sa vyvinulo úsilie na podporu medziodvetvového zberu takýchto údajov. Navrhujú tiež, aby sa informácie o úspešnosti a neúspešnosti konkrétnych opatrení v konkrétnych kontextoch zaznamenávali a zhromažďovali v spoločnom úložisku pre opatrenia s cieľom informovať a usmerňovať budúce rozhodnutia.
Výťah a preklad z originálu
Zdroj: