Zdravá pôda - základ života na Zemi
Život na Zemi závisí od zdravej pôdy: je základom 95 % našej potravy. Ak je pôda zdravá, poskytuje základné ekosystémové služby, ako je čistá voda, zdravé potraviny Produkčné služby (zásobovacie) sú produkty získané z agroekosystémov (potrava, drevo, vláknina, prostredie pre živočíchy, rastliny, človeka a infraštruktúru). Regulačné služby umožňujú život v stabilnom, odolnom a zdravom životnom prostredí (regulácia klímy, zmiernenie povodní, filtrovanie živín, biologická detoxikácia, čistenie vody, odstraňovanie znečistenín, recyklácia odpadov a detoxikácia, sekvestrácia C a regulácia živín, biotopy pre biodiverzitu). Je hlavnou zásobárňou uhlíka, ktorého množstvo v pôde pomôže spomaliť nástup klimatickej zmeny a zároveň nás robia odolnejšími voči extrémnym klimatickým javom.
Pôda je kľúčovou súčasťou krajiny, ktorú si všetci vážime, a je základom nášho hospodárstva a prosperity. Je zrejmé, že zdravá pôda je jadrom Zelenej dohody a jej ambícií vytvoriť zelenú, spravodlivú a spravodlivú Európu. Hoci to berieme ako samozrejmosť, pôda je počas nášho života krehkým, neobnoviteľným zdrojom, s ktorým je potrebné starostlivo nakladať a chrániť ho pre budúce generácie. Vytvorenie jedného centimetra pôdy môže trvať vyše sto rokov, no môže sa stratiť len pri jedinom daždi alebo pri priemyselnom incidente.
Pôda je navyše ohrozená v celej Európe a na celom svete v dôsledku rôznych ľudských činností (napr. súťažou o pôdu, intenzívnym využívaním pôdy, výrobou, modely spotreby a urbanizácia), ktoré sú umocnené zmenou klímy. Do roku 2050 bude pravdepodobne 500 - 700 miliónov ľudí na celom svete nútených migrovať v dôsledku kombinácie klimatických zmien a degradácie pôdy.
Dňa 7. decembra 2022 sa na Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy NPPC v Bratislave uskutočnila akcia, ktorej cieľom bolo prepojiť vedeckú sféru s pracovníkmi s rozhodovacou právomocou a poľnohospodármi, ktorí uplatňujú nekonvenčné formy hospodárenia na pôde. Táto aktivita sa uskutočnila pri príležitosti Svetového dňa pôdy, ktorý pripadá na 5. december a je dňom osláv pôdy pre pôdoznalcov celého sveta. Hlavným poslaním akcie je naplniť ciele ojedinelého výskumného projektu v rámci Horizont 2020 – EJP SOIL, ktorý nadväzuje na viaceré dokumenty vydané Európskou komisiou týkajúcich sa pôdy a ktoré sú súčasťou Zelenej dohody ( A Green Deal):
- Stratégia EÚ pre pôdu do roku 2030, ktorá bola prijatá v roku 2021 a stanovuje víziu, že do roku 2050 bude všetka pôda v zdravom stave a zabezpečí, aby sa ochrana, udržateľné využívanie a obnova pôdy stala normou. Cieľom novej Stratégie o pôde EÚ bude komplexné riešenie problémov súvisiacich s pôdou a krajinou, ako aj pomoc pri dosiahnutí neutrality degradácie pôdy do roku 2030, čiže obnovenie „zdravého stavu“ pôdy, ktoré bolo znehodnotené ľudskou aktivitou. Zároveň je to jeden z kľúčových cieľov udržateľného rozvoja. Stratégia bude zameraná na to, ako chrániť úrodnosť pôdy, znižovať eróziu a zvyšovať obsah pôdnych organických látok.
- Zákon o zdraví pôdy je súčasťou horeuvedenej Stratégie, ktorý bude pomocou stanovených indikátorov a celoeurópskeho monitoringu riešiť stav pôdy s cieľom zabezpečiť, aby do roku 2030 bolo 75 % pôdy v Európskej únii zdravých (pôda bude certifikovaná). Zdravie pôdy je definované ako dlhodobá schopnosť pôdy podporovať ekosystémové služby, predovšetkým dve kľúčové skupiny ekosystémových služieb, a to skupina províznych služieb (zásobovacie, produkčné) a regulačných služieb (regulácia klímy, zmiernenie povodní, filtrovanie živín, biologická detoxikácia, čistenie vody, odstraňovanie znečistenín, recyklácia odpadov a detoxikácia, sekvestrácia C a regulácia živín)
- Pôdne observatórium (EU Soil Observatory) v rámci Spoločného výskumného centra v Ispre (JRC) je program monitoringu pôd pre všetky štáty EÚ s cieľom monitorovať stav pôd v EÚ. Observatórium EÚ pre pôdu poskytne potrebné údaje na monitorovanie pokroku v oblasti zdravia pôdy s konečným cieľom zlepšiť hospodárenie s pôdou a zastaviť degradáciu pôdy. Pre zabezpečenie čistého vzduchu, vody a pôdy, zdravých ekosystémov a zdravého životného prostredia pre Európanov musí EÚ predchádzať znečisteniu, odstraňovať ho, monitorovať ho a podávať o ňom správy.
- Súčasťou právneho rámca o pôde sú ďalšie dokumenty týkajúce sa Stratégie „Z farmy na stôl“ Farm to Fork (EC 2020), s cieľom vytvoriť potravinové systémy prijateľnými, zdravými a ekologickými, Klimatický a energetický balík (EU 2009), Záväzok do roku 2050 v oblasti klimatickej neutrality (EÚ 2021), Spoločná poľnohospodárska politika (EC 2020), Stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (EC 2020) a iné.
- Misia Dohoda o pôde (A Soil Deal) sa viaže na rámcový program EÚ pre výskum a inovácie (R&I) HORIZON EUROPE (2021-2027), kde jednou z piatich európskych výskumno-inovačných misií je misia „Dohoda o pôde“. Poskytla víziu, pracovný plán, zapojenie sa občanov ako aj výskum, vývoj a inovácie s cieľom podporiť hlavné smery politiky a stratégie členských štátov EÚ. Je nástrojom, ako lepšie zosúladiť európske, národné a súkromné investície do výskumu, čo je jedným z cieľov Európskeho výskumného priestoru (ERA).
Podobne cielený projekt je program EJP SOIL (Spoločný európsky program PÔDA EÚ) zameraný na mobilizovanie finančných a ľudských zdrojov zapojiť do riešenia nielen vedcov a výskumníkov, ale i farmárov, lesníkov, správcov a majiteľov pozemkov, politických a verejných predstaviteľov, podnikateľský sektor a občanov. Program podporuje výskum pôdy s hlavným dôrazom na dlhodobo udržateľný manažment poľnohospodárskej pôdy a jej prínos k zmierneniu zmeny klímy a adaptáciu na ňu. Dlhodobým cieľom je:
- zviditeľniť poľnohospodárov ako správcov krajinných a pôdnych zdrojov a podporiť rozvoj a uplatnenie politík, najmä politík SPP a klimatickej zmeny. Udržateľná poľnohospodárska produkcia a environmentálne aspekty budú zamerané aj na zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy z hľadiska optimalizácie hospodárenia v krajine;
- zamerať sa na to, ako môže manažment poľnohospodárskej pôdy znížiť degradáciu krajiny a pôdy (najmä eróziu pôdy a stratu organickej hmoty), ako zachovať a zvýšiť úrodnosť pôdy a ako procesy súvisiace s obsahom organickej hmoty a retenčnou kapacitou pôdy môžu podporiť zmiernenie a prispôsobenie sa zmene klímy;
- hodnotiť a podporovať implementáciu nových technológií pre udržateľný manažment pôdy a sekvestráciu uhlíka, hľadať synergie medzi rôznymi prístupmi využívanými v Európe z hľadiska bilancie emisií a ich eliminácie v poľnohospodárstve, najmä skladovaním uhlíka na úrovni poľnohospodárskych podnikov;
- získané poznatky by mali podporovať tvorbu politík v oblasti udržateľného manažmentu poľnohospodárskych pôd (poľnohospodárstvo, klíma a životné prostredie) a akcelerovať primeranú výmenu poznatkov medzi vedou a praxou v záujme udržateľného hospodárenia na poľnohospodárskej pôde zo strany poľnohospodárov.
Uvedené ciele boli aplikované na akcii dňa 7. decembra 2022, na ktorú boli pozvané viaceré zainteresované subjekty a prezentovaná predstava riešenia toho programu. Ako výstupy EJP SOIL boli prezentované dva projekty CarboSeq (Potenciál poľnohospodárskych pôd Európy pre sekvestráciu pôdneho organického uhlíka) a SERENA/SIREN (Ekosystémové služby poľnohospodársky využívaných pôd – modelovanie a hodnotenie). Prezentácie predstavujú najnovšie pohľady na súčasný výskum pôdy, nakoľko množstvo uhlíka v pôde je smerným indikátorom kvality a zdravia pôdy a ekosystémové služby sú pojmom, ktorý by si mali osvojiť nielen vedci, ale aj poľnohospodári a politickí predstavitelia zainteresovaní do problematiky pôdy .
Zaujímavé prezentácie boli na tému Misie o pôde pre Európu a Horizon Europe 2023-2027, ktoré predstavujú novú etapu výskumu pôdy v zmysle prepojenia vedeckých poznatkov do praxe. Sú novinkou výskumu EÚ a inovačného programu HORIZON EUROPE. Sú novým prístupom ako priniesť konkrétne riešenia pre najväčšie výzvy súčasnosti. Európska únia definovala niekoľko výziev, ktoré sa budú riešiť do roku 2027. Sú to: rakovina, moria a oceány, inteligentné mestá, klimatická zmena a pôda! Práve obnova a udržanie zdravia pôdy je jednou z týchto hlavných spoločenských výziev.
Misia „Dohoda o pôde pre Európu“ podporuje prechod k zdravej pôde do roku 2030 zavedením efektívnej siete 100 živých laboratórií a majákov vo vidieckych (poľnohospodárskych a lesných) a urbánnych oblastiach. Okrem vytvárania nových poznatkov a riešení pre zdravie pôdy bude misia napredovať vo vytváraní harmonizovaného rámca pre monitorovanie pôdy v Európe a zvýšenie povedomia ľudí o zásadnom význame pôdy.
Misia je pevne začlenená do rámca širšej politiky EÚ, čo prispeje k ambícii Európy stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050 a je neoddeliteľnou súčasťou viacerých stratégií Zelenej Dohody. Spolu so Stratégiou EÚ pre pôdu (2021) a nedávno spustené Európske observatórium pre pôdu (EUSO) misia bude vykonávať komplexné akcie pre udržateľné hospodárenie na pôde a obnovu pôdy naprieč celým spektrom využívania pôdy (napr. poľnohospodárstvo, lesníctvo, urbánne územia, prírodné/poloprírodné oblasti). Misia sa bude realizovať v súčinnosti so Spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP) s cieľom zvýšiť využívanie a efektívnosť financovaných opatrení súvisiacich s pôdou v rámci SPP.
Veľmi cennými prispievateľmi do diskusie boli vystúpenia nekonvenčných poľnohospodárov, ktorí mali tú odvahu praktizovať iný systém hospodárenia na pôde než sú obvyklí konvenční hospodári ako sú Ing. Robert Dohál z PD Krakovany, Ing. Ján Šlinský z družstva Agrokruh Hrubý Šúr, Ondrej Mišák z PD Vajnory. Farmári - praktici prezentovali svoje spôsoby udržateľného hospodárenia na pôde s cieľom zachovať pôdu pre budúce generácie. Seminára sa zúčastnilo 45 odborníkov. Zvlášť cenná bola účasť zástupcov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako ďalšie osobnosti zo sféry NGO a verejnosti. V podstate išlo o prepojenie vedy s praxou na platforme vzájomného dialógu s cieľom riešiť naliehavé výzvy súčasnosti.
Veľký záujem bol o informácie týkajúce sa živých laboratórií a majákov, ktoré sú kľúčom k urýchlenému prijatiu udržateľných praktík poľnohospodármi a k vývoju riešení prispôsobených miestnym podmienkam. Živé laboratóriá sú definované ako nástroje uplatňované užívateľom, rešpektujúce lokálne podmienky a majúce trans-disciplinárny charakter . Sú zamerané na vedecko-výskumné inovácie ekosystémov s cieľom vytvoriť podmienky pre udržateľný manažment, ktorý zohľadňuje výrobu biomasy šetriacimi poľnohospodárskymi praktikami. Sú chápané ako kooperujúce iniciatívy medzi viacerými partnermi z rôznych zainteresovaných subjektov pre spoluvytváranie, testovanie, monitorovanie a vyhodnocovanie riešenia spoločného problému. Živé laboratórium pozostáva z približne 10 – 20 samostatných lokalít. Tieto môžu byť farmy, lesné hospodárstva, mestské resp. priemyselné prostredie, a ako misia sa zameriava na všetky typy pôd.
Charakteristiky živých laboratórií:
- aktívne zapojenie (koncových) užívateľov do činností živých laboratórnych tak, aby mali jasný dopad na inovačný proces;
- spolutvorba, spoločné navrhovanie a vývoj riešení;
- testovanie a experimentovanie v reálnych podmienkach;
- účasť veľkého počtu zainteresovaných strán (napr. zapojenie manažérov pôdy, poskytovateľov technológií, poskytovateľov služieb, príslušní inštitucionálni aktéri, profesionálni alebo rezidenční koncoví užívatelia);
- použitie viacerých metód a nástrojov pochádzajúce z radu disciplín a domén.
Majáky slúžia pre účely misie a sú definované ako kľúčové miesta na demonštráciu riešení, školení a komunikácie, ktoré sú vo svojom výstupe vzorové príklady z hľadiska zlepšenia zdravia pôdy. Sú to individuálne, či miestne lokality (jedna farma, jeden ťažobný les, jeden priemyselný areál, jedna mestská zeleň a pod.), ktoré možno zahrnúť do živých laboratórií. Koniec koncov, všetky experimentálne miesta v rámci živých laboratórií sa snažia byť majákmi a stať sa demonštračnými príkladmi pre ostatných. Živé laboratóriá sú spoločné iniciatívy na spoluvytváranie vedomostí a inovácií, zatiaľ čo majáky sú miestami na demonštráciu riešení a vzorových príkladov . Súbor kritérií vyvinutý pre živé laboratóriá v rámci misie je zverejnené v Implementačnom pláne misie.