Epigeická fauna v plodinách ekologického hospodárenia
Ochrana ekosystémov a biodiverzity je dôležitou úlohou pre vedcov, ochranárov, lesníkov i poľnohospodárov na celom svete. Prínosy ochrany biodiverzity je ťažko pozorovať v krátkom čase a vyžaduje si dlhodobý výskum. V súčasnosti sa záujem o ekologické poľnohospodárstvo neustále zvyšuje a tomuto spôsobu hospodárenia sa venuje čoraz viac krajín po celom svete. V roku 2013 to bolo 120 krajín a týmto spôsobom sa obhospodaruje 43,1 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Po celom svete sa ekologickému poľnohospodárstvu venujú 2 milióny bioproducentov a taktiež Európska únia podporuje túto oblasť agroenvironmentálnej výroby.
Ekologické poľnohospodárstvo je v poslednej dobe nepochybne jednou z najintenzívnejšie diskutovaných tém. Navrhuje sa ako alternatívny spôsob hospodárenia na dosiahnutie udržateľnosti v poľnohospodárskej výrobe. Korene moderného ekologického poľnohospodárstva, možno v Európe vystopovať až do prvej štvrtiny 20. storočia. V roku 1924 rakúsky filozof Dr. Rudolf Steiner navrhol a obhajoval ekologické poľnohospodárstvo a v roku 1927 bola pre ekologické produkty zavedená ochranná známka „Demeter“. Na Slovensku sa začalo ekologické poľnohospodárstvo rozvíjať v roku 1991 na základe skúseností a vývoja v krajinách západnej Európy. Okrem výroby zdravých potravín, preventívnych opatrení, špeciálnych pestovateľských a chovateľských postupov sa tento typ obhospodárenia pôdy snaží predchádzať znehodnocovaniu a devastácii životného prostredia.
Relevantnosť a potreba ekologického poľnohospodárskeho systému vyplynuli z nežiadúcich účinkov chemických poľnohospodárskych postupov prijatých na celom svete v druhej polovici minulého storočia. Metódy poľnohospodárstva, ktoré sa po stáročia vyvíjali a prijímali našimi predkami, boli pre životné prostredie menej škodlivé. Ľudia začali uvažovať o rôznych alternatívnych poľnohospodárskych systémoch založených na ochrane životného prostredia, ktoré by následne zvýšili blahobyt ľudstva rôznymi spôsobmi, ako sú čisté a zdravé potraviny. Mnohé systémy hospodárenia vyšli z úsilia odborníkov i laikov. Ekologické poľnohospodárstvo je však medzi nimi považované za najlepšie pre svoj vedecký prístup a širšie akceptovanie na celom svete.
Pôda je kľúčovým prvkom pri zvyšovaní výnosov plodín. Udržiavanie jej kvality je preto dôležité pre trvalo udržateľné obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy. Ukázalo sa, že používanie živočíšneho hnoja má vplyv na obohacovanie obsahu uhlíka v pôde. Taktiež na kvalitu pôdy vplýva aj prítomnosť epigeickej fauny, ktorá zvyšuje biomasu v pôde a tým ovplyvňuje aj výnosnosť plodín.
Výskum sme uskutočnili počas troch rokov 2019 - 2021 na 4 poľnohospodárskych plodinách (Pisum sativum, Triticum aestivum, Triticum spelta a Ďatelinovo trávna miešanka) v podmienkach ekologického pestovania, katastrálneho územia mesta Nitra. V každej plodine bolo 5 zemných pascí (750 ml, umiestnených v rade vo vzdialenosti 10 m medzi jednotlivými pascami. Teda v každej plodine bola línia pascí dlhá 50 m. Zemné pasce boli vyberané v pravidelných mesačných intervaloch a ako fixačnú tekutinu sme použili 4% formaldehydový roztok.
Počas výskumu sme zaznamenali 26 808 jedincov patriacich k 18 taxónom (Tab. 1). Najväčší počet jedincov z celkového počtu sme zistili v ďatelinovo trávnatej miešanke (65.96 %) so zastúpením 17 taxónov. Najmenší počet jedincov sme potvrdili v plodine Triticum aestivum (9.35 %, 16 taxónov). Ostatné plodiny mali nasledovné zastúpenie Triticum spelta 10.22 % jedincov a 11 taxónov, Pisum sativum 14.47 % jedincov a 12 taxónov.
Tab. č. 1: Prehľad získaných taxónov na skúmaných plodinách
Eudominantné zastúpenie jedincov mali taxóny Coleoptera (39.41%), Collembola (20.56 %) a Julida (19.31 %). Dominantné výskyt sme potvrdili u Araneae (8.12 %). Taxóny Hymenoptera (2.85 %), Orthoptera (2.22 %), Isopoda (2.21 %)a Acarina (2.04 %) mali subdominantné zastúpenie. U Ostatných taxónov sme potvrdili subrecedentný býskyt Hemiptera (0.79 %), Opilionida (0.76 %), Lumbricida (0.74 %), Dermaptera (0.36 %), Lithobiomorpha (0.35%), Rodentia (0.14 %), Pseudoskorpionida (0.05 %), Siphonaptera (0.03 %), Stylommatophora (0.04 %), Insectivora (0.01 %),
Priestorovú disperziu taxónov v rôznych plodinách ekologického pestovania sme určili pomocou multivariačnej analýzy PCA (analýza hlavných komponentov). Disperzia taxónov v priestore prebieha na 4 osiach, v grafe 1 sme zobrazili prvé dve, ktoré zachytávajú ich variabilitu. Prvá os zachytili 74.14 % a druhá kumulatívna os 91.85 % variability. Ďalšie dve osi pre nízky nárast (os 3 nárast o 5.15 percentilné body, os 4 nárast o 4 percentilné body) nie je potrebné zobrazovať na grafe. Z výsledkov analýzy vidíme že plodinu Triticum spelta preferoval taxón Opilionida. Pisum sativum a Triticum aestivum uprednostňovali Pseudoskorpionida, Stylommatophora, Dermaptera. Najviac preferovanou plodinou je Ďatelinovo trávna miešanka, ktorú uprednostňuje väčšina taxónov Acarina, Araneida, Coleoptera, Collembola, Hemiptera, Hymenoptera, Insectivora, Isopoda, julida, Lithobiomorpha, Lumbricida, Orthoptera, Rodentia a Siphonaptera.
Graf 1: PCA analýza vyjadrujúca väzbu taxónov na plodiny v ekologickom hospodárení
Z výsledkov nášho výskumu môžeme usúdiť že najväčší počet jedincov a taxónov sme zaznamenali v ďatelinovo trávnej miešanka pestovanej v ekologickom hospodárení. Teda môžeme povedať že epigeickej faune najviac vyhovujú podmienky v tejto plodine.
Tento príspevok vznikol vďaka podpore projektu KEGA No. 002UKF-4/2022 Metaana-lyzes in Biology and Ecology (Databases and Statistical Data Analysis), VEGA 1/0604/20 Environmental assess-ment of specific habitats in the Danube Plain.
