Technológie pre výsev repky
O úspešnosti pestovania repky rozhoduje správna príprava osivového lôžka a presné uloženie osiva pri sejbe. Technológiu prípravy pôdy musíme voliť tak, aby zodpovedala dĺžke obdobia, ktoré máme k dispozícii na predsejbovú prípravu pôdy a oblasť pestovania, tzn. či ide o oblasť s vyrovnaným vlahovým režimom, alebo s nedostatkom zrážok po zasiatí repky. Na dosiahnutie kompletného a silného porastu repky je potrebné zabezpečiť spracovanie povrchu pôdy bez hrúd, s fungujúcou vodnou kapilaritou osivového lôžka (na lokalitách s nedostatkom zrážok). Nevyhnutnou samozrejmosťou musí byť rovnomerné zapravenie pozberových zvyškov a nakyprenie pôdy do takej hĺbky, aby boli vytvorené vhodné pôdne podmienky pre vývoj silného koreňového systému rastlín.
Všeobecne je sejba (výsev) semien pracovnou operáciou, pri ktorej sa zapravuje osivo plodiny do povrchovej vrstvy ornice tak, aby jednotlivé rastliny mali prístup k dostatočnému množstvu svetla, vody, vzduchu a prístupných živín. Semená musia byť v pôde rozmiestnené rovnomerne ako horizontálne, tak aj vertikálne. Hĺbka, spôsob sejby a rozmiestnenia semien sa mení podľa druhu pôdy, veľkosti semien, spôsobu a účelu pestovania rastlín. Tiež kvalita sejby preukazne ovplyvňuje aj úrodu repky. Pre repku platí všeobecné odporúčanie. Čím je termín sejby neskorší, tým lepšie musí byť vykonané spracovanie pôdy. Termín sejby začiatkom septembra do dobre pripravenej pôdy je lepší ako sejba do utuženej pôdy koncom augusta. Ideálne pripravené osivové lôžko musí ponúknuť dostatočnú vlhkosť pôdy na klíčenie a žiadne vrstvy narušujúce rast koreňov (napríklad slamu). Osivové lôžko má byť urovnané, a nie príliš jemné, ľahko sa prehrievajúce na rýchle vzchádzanie. Pod lôžkom má byť dostatočná hĺbka ornice a podorničia pre nerušený rast koreňového systému s dostatkom hrubých pórov. Na optimálne vzchádzanie je tiež potrebný dostatok jemných častíc na dobré zásobenie rastliniek živinami a vodou a stabilná hrudkovitá štruktúra odolná proti tvorbe prísušku.
Optimálny termín sejby
Voľba optimálneho termínu sejby nie je jednoduchá. Repka olejná ozimná sa seje približne od 15. augusta až do 20. septembra. Pri skorom termíne sejby má rastlina viac času na rast koreňového systému. Pri neskorej sejbe je dôležitá správna voľba odrody a zodpovedajúca agrotechnika. Hlboké zakorenenie a celková dĺžka koreňa bývajú u skoršie siatych porastov lepšie ako u neskorých termínov sejby. Je ale dobré pripomenúť, že pri veľmi skorých termínoch sejby existuje zvýšené riziko výskytu chorôb a škodcov, a tiež riziko prerastania pred zimou. Dôsledkom neskorej sejby často býva slabšie vyvinutý koreňový systém. Optimálny vývoj koreňového systému ovplyvňuje termín sejby, správne upravené osivové lôžko a voľba hĺbky sejby. Na rovnomernom vzchádzaní sa okrem teploty a obsahu vzduchu v pôde podieľa aj jej vlhkosť. Za sucha by semeno repky malo byť vysievané do hĺbky 3 až 4 centimetre. Na vlhkých pôdach volíme plytkú sejbu do hĺbky 1 až 2 centimetre. Pri vyššej pôdnej vlhkosti by sa malo pri plytkej sejbe vynechať utuženie pôdy po zasiatí, aby sa zachovali nekapilárne póry, ktoré udržujú kyslík v pôde.
Voľba výsevku je dôležitým nástrojom na riadenie vývoja repky pred zimou. Výsevok rozhoduje o normálnom silnom raste koreňového systému a o dostatočnej hustote porastu. Vysoké hustoty sejby vyvolávajú konkurenciu o svetlo. Vedú k rýchlemu pokrytiu pôdy listami, rastliny sa snažia rásť hore. Stonka sa predlžuje, vegetačný vrchol sa odkrýva a je ohrozený vyzimovaním. Pri neskorej sejbe spravidla chladnejšie teploty vedú k nižšiemu prerastaniu koreňového systému do hĺbky a nižšej tvorbe postranných koreňov. Výsevok by preto mal byť zvýšený, v porovnaní s normálnym termínom sejby, o päť až desať semien na meter štvorcový.
Výsev hybridných odrôd a meniaci sa rozstup riadkov pri sejbe priniesli potrebu znížiť výsevné množstvo, aby bol zachovaný optimálny počet rastlín na ploche. Tradične sa uvádza výsevok (pri poľnej vzchádzavosti 85 %) pri líniových odrodách 70 semien/m2 a pri hybridných odrodách 50 semien/m2 . Tento počet rastlín vzniknutých na jeseň by mal zabezpečiť požadovaný optimálny počet rastlín na jar. U líniových odrôd sa uvádza 30 až 60 rastlín/m2 a pri hybridných odrodách 20 až 45 rastlín/m2 po prezimovaní.
Základným predpokladom pre dobre založený porast repky je požiadavka na neskoré zapojenie porastu. Neskoré zapojenie porastu znamená, že listová ružica má minimálne osem až desať listov s listom dlhším ako 2 cm. Koreňový krčok má byť hrubší ako 8 mm (najlepšie 10–15 mm) a guľovitý koreň na jeseň dlhší ako 15 cm. Podiel koreňov na hmotnosti celej rastliny má byť vyšší ako 15 – 20 %.
Pri sejbe repky je tiež dôležité dodržiavať optimálne rozmiestnenie semien na ploche. Pre hybridné odrody repky je optimálne rozmiestnenie semien (pri výsevku 40 semien/m 2 ) dosiahnuté pri medziriadkovej vzdialenosti 16 cm. V tomto prípade má každá rastlina rovnaký priestor na svoj rast. Pri sejbe do medziriadkovej vzdialenosti 12,5–25 cm je pri 40 semien na m2 tiež dosiahnuté dobré rozdelenie rastlín. V takých porastoch sa môžu rastliny vrátane koreňov rovnomerne vyvíjať do všetkých smerov a optimálne využívať živiny a vody. Pri sejbe repky s využitím presných sejacích strojov sa medziriadková vzdialenosť pohybuje od 37,5 cm až do 75 cm. Pri medziriadkovej vzdialenosti 45 cm majú rastliny v riadku k dispozícii vzdialenosť iba 5,5 cm. Pri tomto spôsobe výsevu sa musia korene rozrásť tak, aby vyplnili veľký medziriadkový priestor. Zatiaľ čo korene sa majú šancu rozrastať, začína nadzemný aparát rásť do výšky a prekrývať sa (konkurencia o svetlo). S tým je spojené predlžovanie stonky, ktoré môže viesť k zvýšeniu rizika vyzimovania, obmedzenému rastu koreňového systému do hĺbky a horšiemu potláčaniu burín. Preto sa pri širších medziriadkových vzdialenostiach používajú nižšie výsevky.
Sejba univerzálnymi sejačkami
Stále najrozšírenejšie pre zakladanie porastov repky sú univerzálne sejacie stroje s mechanickým výsevným ústrojenstvom a dopravou semien do riadku gravitáciou alebo pneumaticky. Použitie univerzálnych sejacích strojov na výsev repky olejnej je závislé od schopnosti výsevného ústrojenstva rovnomerne dávkovať veľmi malé množstvo osiva, to je 1,5 až 2 kg.ha-1 a túto dávku dodržať po celú dobu výsevu. Výsevné ústrojenstvo univerzálnych sejacích strojov možno rozdeliť podľa spôsobu dávkovania na výsevné ústrojenstvo s individuálnym dávkovaním (pre každý semenovod samostatné výsevné ústrojenstvo) a výsevné ústrojenstvo s centrálnym dávkovaním (pre skupinu semenovodov jedno dávkovacie ústrojenstvo). Pri výseve repky sa u univerzálnych sejacích strojov často využíva možnosť zväčšenia rozstupu riadkov z 12,5 a 16,6 cm na rozstup riadkov 25 cm. Pri sejacích strojoch s mechanickými výsevnými ústrojenstvami je zväčšenie medziriadkovej vzdialenosti veľmi jednoduché. Na zvolenom výsevnom ústrojenstve sa jednoducho posúvačom uzavrie výsevné ústrojenstvo. Pri pneumatických výsevných ústrojenstvách zmenu rozstupu riadkov umožňuje uzavretie výstupov v rozdeľovacej hlave. Otvory k semenovodom sa uzatvárajú jednoduchými upchávkami, alebo priamo špeciálnymi vložkami. Tu treba pripomenúť, že uzavretie niektorých výstupov musí sprevádzať úprava tlaku vzduchu ventilátora.
Pri príprave sejacieho stroja na sejbu repky je dobré u sejacích strojov skontrolovať priechodnosť ciest semien. Znamená to kontrolu čistoty a priechodnosti semenovodov a tiež kontrolu čistoty a priechodnosti rozdeľovacej hlavy. Rozdeľovacia hlava má dôležitú funkciu, a to rovnomerne rozdeliť semená k jednotlivým semenovodom. Určuje teda správne plošné rozmiestnenie semien v celej šírke záberu stroja - priečna rovnomernosť. Odchýlka výsevkov pri jednotlivých výsevných pätkách od aritmetického priemeru celkového výsevku by mala byť maximálne ± 8 %. Je tiež potrebné venovať pozornosť stavu sejacích pätiek a mechanizmu zaistenia ich prítlaku. Oboje ovplyvňuje dodržanie zvolenej hĺbky. Úlohou výsevnej pätky je zapraviť vysievané semená do pôdy v požadovanej hĺbke a rozmiestnení. Pri riadkovom siatí má byť brázdička vytvorená výsevnou pätkou v spodnej časti utužená. Preto má byť vytváraná skôr vytlačovaním pri minimálnom prevrstvení pôdy. Pätka musí dodržiavať hĺbku zapravenia semien v rozsahu ± 25 % od požadovanej hĺbky sejby. Brázdička sa má uzatvárať až po bezpečnom uložení semien na jej dno. Podľa konštrukcie rozdeľujeme výsevné pätky na radličkové, kotúčové a tanierové.
Prečo je vhodné použiť presné sejacie stroje?
Požiadavka na presnejšie rozmiestnenie semien na ploche, pri ich menšom vysevnom množstve, vracia do stredu záujmu možnosť využitia presných sejacích strojov aj na sejbu repky. Použitie tohto typu stroja zaisťuje presné rozmiestnenie semien nielen do požadovanej hĺbky, ale aj ich presné rozmiestnenie v riadku. Presné rozmiestnenie osiva spolu s požadovanou kvalitou prípravy osivového lôžka zaisťuje vhodné podmienky na jesenný vývoj rastlín a ich dobré prezimovanie. Je teda možné znížiť výsevok. Pri súčasných odrodách sa vysieva okolo 40 semien/m2 pre líniové a 30 semien/m2 pre hybridné odrody. Všeobecne sa odporúča, aby počet rastlín v riadku neprekročil 15 rastlín na bežný meter.
Presné sejacie stroje sú schopné svojou konštrukciou veľmi dobre zaistiť rovnomernú hĺbku uloženia osiva. Výsevné ústrojenstvo týchto sejacích strojov umožňuje optimalizovať veľmi presne vzdialenosť semien v riadku. Presným plošným rozložením semien je možné dosiahnuť bezpečné a isté vzchádzanie osiva. Plošne rovnomerné rozmiestnenie semien veľmi napomáha rovnomernosti porastov. Presný výsev umožňuje pomerne presne dávkovať nielen osivo, ale taktiež dáva výbornú možnosť výsevku podľa aktuálnych podmienok aj na jednotlivých častiach pozemku. Výhodou použitia presných sejacích strojov je tiež technicky zvládnuté zapravovanie štartovacej dávky hnojiva pri výseve, prípadne aj súčasná aplikácia pesticídov. Širšie rozstupy riadkov a väčšie medziriadkové vzdialenosti zaisťujú rastlinám vhodný priestor na rýchle vzchádzanie, po vzídení dostatok svetla na rast listov a následne koreňov, ktoré využívajú zásobu vody a živín z hĺbky pod osivovým lôžkom, kam sú nútené rásť. Rastliny sú celkovo robustnejšie s veľkou listovou plochou, čo umožní ich maximálne vetvenie a nasadenie postranných produktívnych vetiev, ktoré rastlina uživí a ktoré budú tvoriť základ úrody.
Využívanie presných sejacích strojov na výsev repky má však aj svoje limity. Základným limitujúcim faktorom je bezpochyby pracovná rýchlosť. Väčšina do nedávno využívaných výsevných ústrojenstiev odvádzala kvalitnú prácu pri pracovnej rýchlosti maximálne 8 až 9 km.h-1 . Použitie vyššej pracovnej rýchlosti znamenalo výrazné zhoršenie presnosti uloženia semien v riadku.
Pre založenie porastov repky sa s úspechom využívajú presné sejacie stroje bežne používané na siatie cukrovej repy. Tieto stroje sú aj na siatie repky využívané rovnako ako pri siatí cukrovky s rozstupom riadkov 45 cm. Z výsledkov pokusov vyplýva, že tento rozstup riadkov úrodu repky výraznejšie neovplyvní. Prispôsobenie sejacieho stroja je v tomto prípade veľmi jednoduché. Spravidla ide o výmenu výsevných kotúčov (vyšší počet menších otvorov). Z agronomického hľadiska získame porast s vysokou poľnou vzchádzavosťou. Vysokú poľnú vzchádzavosť zaisťuje uloženie osiva do kvalitne pripraveného osivového lôžka a do presne nastavenej hĺbky, rovnako ako je to pri repe.
Pri presných sejacích strojoch využívaných na sejbu kukurice a slnečnice je situácia predsa len komplikovanejšia. U týchto strojov prevláda medziriadková vzdialenosť 75 cm. Táto vzdialenosť je (ako preukázal rad pokusov) príliš veľká na sejbu repky. Vzdialenosť semien od seba v riadku pri rozstupe riadkov 50 cm je pri požadovanom počte 40–60 rastlín/m2 – 3 až 5 cm a pri 20 rastlinách na m2 je vzdialenosť 4 až 6 cm. Pri rozstupe riadkov 75 cm je vzdialenosť semien od seba v riadku pri požadovanom počte 40–60 rastlín/m2 – 2,5 až 3 cm a počte rastlín 20/m2 – 6,5 cm (pri dvojriadku to je 13 cm).
V poslednom období sa konštrukcia týchto strojov mení tak, aby umožnila jednoduchou úpravou prestavbu stroja na polovičný rozstup riadkov, teda 37,5 cm (návrat k rozstupu riadkov používaných pri produkcii silážnej kukurice). Je teda logické, že sa aj tieto stroje začínajú uplatňovať pri sejbe repky. Rozširovanie plôch kukurice a požiadavky na ekonomiku jej pestovania priniesli logicky aj požiadavku na vývoj presných sejacích strojov, ktoré by boli schopné pracovať pri vyšších pracovných rýchlostiach. Riešenie tejto požiadavky priniesla konštrukcia výsevných ústrojenstiev s pretlakovou dopravou semien alebo zníženie dráhy výpadu semena u gravitačných výsevných ústrojenstiev. Pracovné rýchlosti okolo 15 km.h-1 síce zvyšujú výkonnosť strojov, ale spravidla taktiež zvyšujú ich cenu. Je prirodzené, že je snaha o ich vyššie ročné využitie. A sejba repky je jednou z možností, ktorá sa logicky ponúka.
Príprava pôdy kyprením v pásoch
V posledných rokoch sa aj pri zakladaní porastov repky začína aj u nás využívať systém prípravy pôdy kyprením v pásoch. Tieto systémy sa označujú, ako systémy strip-till (prípadne Strip Drill). Tieto technológie využívajú systém kyprenia pozemku iba v priestore zakladaného riadku. Plocha medzi budúcimi riadkami zostáva nespracovaná. Tieto technológie sú využívané predovšetkým pri zakladaní porastov kukurice, kde je osivové lôžko pripravené v predstihu pred siatím (spravidla na jeseň). Pôda má čas na prirodzené zľahnutie a v nakyprenom priestore sa tiež lepšie hospodári s vodou. Táto technológia kombinuje výhody konvenčného spracovania pôdy a pôdoochranných technológií. Pri kyprení pásov je tiež možné vykonávať hnojenie nielen pod pätu, ale stále častejšie sa uplatní delené hnojenie v profile ryhy. Podľa potreby je možné aj cielene aplikovať pesticídy. Vlastný výsev do takto pripravených pásov sa vykoná podľa agrotechnických požiadaviek vysievanej plodiny s časovým odstupom dní alebo týždňov.
Technológia sejby do nakyprených pásov sa môže využiť aj pri výseve repky do porastu krycej plodiny. Medzi dôvody pre využitie technológie sejby do pripravených pásov, a to nielen pri siatí repky, patrí zabránenie nadmernému vysychaniu pôdy, možnosť zlepšenia zásoby vody v pôde, zvýšenie teploty pôdy v oblasti osivového lôžka, zrýchlenie rastu koreňov do hĺbky i šírky, možnosť zvýšeného čerpania živín z hlbších vrstiev pôdy a tiež možnosť pestovať širokoriadkové plodiny aj na erózne ohrozených pôdach.
Využitie kyprenia pásu pre riadkové plodiny kombinuje pozitívne vlastnosti pôdy pri hlbokom kyprení s výhodami jej minimálneho obrábania (intenzívne spracovanie pôdy v oblasti pestovaných rastlín a minimálne spracovanie v oblasti medziriadku). Výhody využitia riadkového kyprenia v porovnaní s celoplošným spracovaním pôdy je možné zhrnúť do niekoľkých údajov:
- zníženie nákladov na PHM pri príprave pôdy a sejbe o 25 až 28 %,
- úspora hnojív až 50%,
- 75% nižšie straty pôdy veternou, alebo vodnou eróziou,
- zlepšené vsakovanie (2,5-krát rýchlejšie ako pri orbe) pri väčších dažďových zrážkach,
- rýchlejší rast a objem koreňov o 21 až 34 %, a tým aj vitálnejší rast rastlín.
Všeobecne je možné využívanú techniku rozdeliť do niekoľkých skupín. Používajú sa upravené stroje na spracovanie pôdy v prevedení s aktívne poháňanými nástrojmi – riadkové frézy alebo s pasívnym náradím – upravené kypriče. Ponúkajú sa aj špeciálne stroje na riadkové spracovanie pôdy. Ide o kombinácie rôznych nástrojov (klince, taniere) pre pásové spracovanie (často s aplikáciou hnojiva) a priamo spojené so sejbou alebo rozdelené kyprenie a sejbu do dvoch operácií. Spojené kyprenie a sejba je jednoduchšia operácia, ale strácajú sa výhody vysušenia a prehriatia pôdy. Vzhľadom na termíny sejby repky je ale toto riešenie veľmi zaujímavé. Oddelenie kyprenia a sejby do dvoch operácií poskytuje výhody vysušenia a prehriatia pôdy, ale kladie isté organizačné nároky. Je potrebné zaistiť presné navedenie sejacieho stroja do nakypreného riadku. To sa nezaobíde bez využitia systémov GPS v tom najpresnejšie pracujúcom variante. Chyba navádzania sa uvádza do 2 cm zvlášť pri kyprení spojenom s hnojením do nakypreného riadku.
Technológia kyprenia pásov neprináša len výhody. Aj tu treba pripomenúť nebezpečenstvo spôsobené hrabošmi, problémy výdrolu, nerovnosť pozemku a ďalšie. Napriek tomu uplatnenie tejto technológie aj v našich podmienkach prináša pozitívne výsledky v ekonomike pestovania repky. V posledných rokoch sa pri sejbe repky obdobne ako u ostatných plodín rozšírila lokálna aplikácia hnojív vedľa, popr. pod riadkom s osivom, čo je vhodné najmä na hnojenie dusíkom, ktorý sa postupne sprístupňuje rastlinám. Technická výbava na hnojenie pod pätu sa stala „štandardom“ moderných sejacích strojov.
Záver
Sejba patrí medzi operácie, ktoré môžu výrazne ovplyvniť výsledok pestovania danej plodiny. Pri sejbe je však potrebné venovať pozornosť zdanlivo jasným a možno pre mnohé malicherným záležitostiam, ako je príprava a kontrola strojov pred sezónou a tiež príprava pracovníkov na kvalitatívne požiadavky vykonávaných pracovných operácií. V literatúre sa uvádza, že nedodržanie požadovanej priečnej nerovnomernosti pri siatí, môže spôsobiť zníženie úrody o 4–6 %. Oveľa výraznejší môže byť vplyv kolísania rýchlosti sejacej súpravy, a tým aj nedodržiavanie požadovanej hĺbky sejby. Bežne sa uvádza, že kolísanie rýchlosti pri sejbe univerzálnym sejacím strojom s radličkovými pätkami môže spôsobiť zníženie úrody až do 15 %. Pri diskových výsevných pätkách topánkach sa uvádza možné zníženie úrody až do 10 %.