Koreňové a stonkové hniloby sóje
Sója sa postupne aj na Slovensku stáva dôležitou plodinou, najmä z hľadiska využitia na kŕmne a potravinárske spracovanie. Pri stúpajúcom podiele sóje v osevných postupoch prirodzene stúpa aj výskyt chorôb, vrátane koreňových hnilôb. Práve koreňové a stonkové hniloby patria k najvýznamnejším chorobám strukovín. Okrem hrachu, fazule a bôbu neobchádzajú tieto choroby ani sóju, na ktorej spôsobujú straty najmä na ťažších pôdach a v rokoch s vlhkejším priebehom počasia. Typickým spoločným znakom týchto chorôb nie je celoplošný, ale skôr ohniskovitý výskyt, ktorý má spojitosť s pôdnymi podmienkami. Pre pestovateľov sóje bude užitočné zhrnúť dôležité informácie o tejto skupine chorôb pre lepšiu diagnostiku a voľbu ochranných opatrení.
|
Obr. 1: Koreňové hniloby – odumieranie rastlín v ohniskách |
Fuzariózy (fuzáriová spála) sóje
K najdôležitejším pôvodcom koreňových a stonkových hnilôb strukovín patria fuzariózy. Postihujú aj porasty sóje, kde spôsobujú významné straty na úrodách. K najdôležitejším pôvodcom choroby patrí Fusarium oxysporum, F. solani, F. avenaceum, F. equiseti, F. culmorum, F. pallidoroseum a iné.
Infekcia sóje sa prejavuje rôznymi symptómami. Prvé príznaky možno pozorovať už na klíčiacich rastlinách, neskôr aj v pokročilejších rastových fázach. Vzchádzajúce rastliny napádajú najmä druhy F. solani, F. equiseti, F. avenaceum a F. culmorum. Choroba sa prejavuje hnilobami, prípadne nekrózami klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín, ktoré postupne odumierajú.
|
Obr. 2: Koreňové hniloby – vädnutie a usychanie vzídených rastlín |
V porastoch sa táto forma napadnutia prejavuje v podobe prázdnych miest a medzerovitosti porastu. Na rastlinách, ktoré vzišli a neodumreli, dochádza k hnilobe koreňov, koreňových krčkov alebo spodnej časti stonky. Na tejto forme sa viacej podieľajú druhy F. solani a F. equiseti.
V období hlavnej vegetácie sa na rastlinách sóje vyskytujú aj cievne oklúzie, ktoré spôsobuje najmä F. oxysporum. To napáda najmä cievne zväzky v stonke, v dôsledku čoho rastliny žltnú, vädnú a predčasne odumierajú (usychajú). Chorobu možno diagnostikovať na priereze napadnutých stoniek, kde vidno stmavnuté vodivé pletivá xylému resp. floému. Táto forma napadnutia sa prejavuje najmä pri teplom počasí a nedostatku zrážok, teda v lete, pri teplotách okolo 28 °C.
V neskorších rastových fázach dochádza k napadnutiu strukov, ktoré nastáva najmä v chladnejších rokoch. Na struky sa „špecializujú“ najmä F. avenaceum a F. culmorum, v teplejších oblastiach aj F. pallidoroseum. Tieto druhy fuzárií môžu mycéliom prerastať do vnútra strukov, napádajú aj semená a spôsobujú ich hnilobu. Infikované semená majú nízku klíčivosť a nižšiu kvalitu, sú zdrojom infekcie v nasledujúcom roku. Nezanedbateľná je aj sekundárna škodlivosť fuzárií – kontaminácia úrody mykotoxínmi.
Antraknóza sóje
Pôvodcom choroby je huba Glomerella glycines (k.š. Colletotrichum destructivum). Na klíčnych listoch vzchádzajúcich rastlín sa objavujú hnedé, vpadnuté a vodnaté škvrny. Tie sa rozširujú a splývajú, v dôsledku čoho rastliny vädnú a odumierajú. Podobné škvrny sa môžu tvoriť aj na stonkách, ktoré strácajú pevnosť, rastliny padajú a odumierajú. Podobne ako pri fuzariózach, aj pôvodca antraknózy môže napadnúť struky sóje, pričom mycélium patogéna vyplní jeho celý vnútorný obsah. V takýchto prípadoch sa v strukoch nevytvárajú žiadne semená alebo sa ich vytvorí len málo, sú drobné, scvrknuté a hnednú. Typickým znakom, odlišujúcim antraknózu od fuzariózy, je tvorba acervúl (ložísk spór), príp. peritécií (plodníc). Možno ich vidieť voľným okom ako drobné čierne bodky uprostred škvŕn. Acervuly sú čiernej farby a okrem hyalínnych jednobunkových konídií sú nápadné tvorbou dlhých čiernych štetiniek (setae), ktoré ale možno vidieť až pri 10-násobnom zväčšení. Antraknóza napáda aj listy, ktoré sa zvinujú, dochádza k nekróze listovej žilnatiny a k ich predčasnému opadávaniu. Napadnuté rastliny majú zvädnutý vzhľad a prinášajú veľmi nízke úrody.
Diaporthe phaseolorum var. sojae
Koreňové a stonkové hniloby môže spôsobiť aj huba Diaporthe phaseolorum var. sojae (k.š. Phomopsis sojae). Symptómy ochorenia možno pozorovať najmä na stonkách, stopkách listov, strukoch a semenách. Počas klíčenia a vzchádzania dochádza k zahnívaniu korienkov a klíčnych listov, silno napadnuté rastliny odumierajú. V neskorších rastových fázach sa na napadnutých stonkách tvoria hnedé, vpadnuté škvrny, ktoré sa môžu vytvoriť po celom jej obvode. V odumretom pletive (škvrnách) stoniek a listov sa tvoria v pozdĺžnych radoch usporiadané pyknidy (drobné čierne bodky) s jednobunkovými a hyalínnymi pyknospórami, čo je dôležitý diagnostický znak, odlišujúci túto chorobu od fuzariózy a antraknózy. Huba prerastá cez struky na semená, ktoré sú zošúverené a pokryté bielym mycéliom. Na zrelých semenách sa môžu tvoriť hnedo-fialové škvrny.
|
Obr. 3: Symptómy hnednutia a hniloby koreňov |
Syndróm „padania klíčiacich rastlín“
Ďalšími patogénmi, spôsobujúcimi koreňové hniloby vo forme známeho syndrómu „padania klíčiacich rastlín“ sú huby Phytophthora sojae, Rhizoctonia solani, huby z rodu Pythiumai.. Patria k patogénom s najväčším potenciálom na vysoké straty počas klíčenia a vzchádzania. Ich škodlivosť stúpa najmä v rokoch s teplým a extrémne daždivým priebehom počasia a premočenou pôdou. Prirodzene sú preto frekventovanejšie na ťažších a vlhších pôdach, najmä v podmienkach s minimalizačnými technológiami obrábania pôdy. Napadnuté semená sóje odumierajú ešte pred vzídením, prípadne odumierajú po vzídení, podobne ako pri ostatných vyššie popísaných pôvodcoch ochorenia. Typickým znakom pre fytoftórové odumieranie rastlín je tzv. zaštipnutie – lokálne zaškrtenie stoniek na rozhraní alebo pod povrchom pôdy, podobne ako pri padaní klíčiacich rastlín na priesadách plodovej zeleniny. Ďalším typickým symptómom je vodnatá hniloba (škvrny) a hnedé sfarbenie napadnutých podzemných častí rastlín - koreňov a hypokotylu. Pri chladnejších podmienkach sú škodlivejšie huby z rodu Pythium a naopak, pri vyšších teplotách huba P. sojae. V neskorších fázach rastu môžu tieto huby spôsobiť stonkové hniloby. Škvrny na stonke sú čokoládovo-hnedej farby a rozširujú sa od povrchu pôdy vyššie. Napadnuté rastliny postupne žltnú, vädnú a odumierajú. Od iných stonkových patogénov sa táto choroba odlišuje tým, že napáda aj koreňový systém.
|
Obr. 4: Koreňové hniloby – pokročilé odumieranie vzídených rastlín |
Vývojový cyklus
Huby z rodu Fusarium a iné patogény podieľajúce sa na koreňových a stonkových hnilobách prežívajú v pôde na zvyškoch rastlín vo forme chlamydospór alebo mycélia, príp. sú prenosné infikovaným osivom. Počas vegetácie sa šíria konídiami a askospórami, najmä za vlhkého a daždivého počasia. Klíčiace rastliny môžu byť napadnuté aj priamo z pôdy – mycéliom z rastlinných zvyškov. Napadnutie sóje podporuje poškodenie semien, stresové podmienky počas klíčenia a vzchádzania (prísušok, zamokrenie pôdy), ako aj široké spektrum pôvodcov ochorenia a ich prispôsobivosť na rôzne typy pôd a hostiteľov (obilniny, zemiaky, strukoviny, kukurica, zelenina a pod.).
|
Obr. 5: Pôdny prísušok – „katalyzátor“ výskytu koreňových hnilôb |
Hostiteľské rastliny
Väčšina z pôvodcov týchto hnilôb sú kozmopolitné huby, napádajúce obilniny, kukuricu, zeleninu, zemiaky, krmoviny a iné hostiteľské rastliny. Najprispôsobivejší je druh F. oxysporum, ktorý napáda niekoľko desiatok druhov hostiteľských rastlín. Pomerne široký okruh hostiteľských rastlín má aj D. phaseolorum var. sojae, ktorý zahŕňa sóju, fazuľu, vlčí bôb, cibuľu, rajčiak a papriku. V prípade antraknózy je okruh hostiteľských rastlín užší, napáda sóju, lucernu, kukuricu a cirok.
Význam a rozšírenie
Škodlivosť fuzarióz a pôvodcov padania klíčiacich rastlín sóje spočíva hlavne v strate klíčivosti a kvality napadnutých semien a v odumieraní napadnutých rastlín, čím sa znižuje počet jedincov na jednotku plochy. Škodlivosť závisí aj od rastovej fázy sóje, v ktorej infekcia vznikne. Pri silnom napadnutí počas vzchádzania môže odumrieť až cca 60 % rastlín. Pri napadnutí strukov dochádza až k 40 %-nej redukcii klíčivosti so symptómami hnedej škvrnitosti semien. Uvedené patogény patria na Slovensku k najrozšírenejším pôvodcom koreňových hnilôb sóje a iných strukovín.
Potenciálna škodlivosť huby Diaporthe phaseolorum var. sojae a pôvodcu antraknózy (Glomerella glycines) je v porovnaní s fuzariózou a padaním klíčiacich rastlín nižšia, dosahuje menej ako 25 % strát na úrode. U nás patria zatiaľ k menej rozšíreným chorobám sóje.
Ochrana
- Nakoľko sú popísané patogény prenosné osivom, základom ochrany je použitie zdravého a certifikovaného osiva. Fungicídne morenie je ďalším predpokladom na potlačenie skrytých infekcií osiva. V SR však nie je momentálne autorizované žiadne fungicídne moridlo proti hubovým chorobám sóje.
- Zdrojom infekcie môžu byť aj rastlinné zvyšky, preto hlboká orba a správne striedanie plodín sú nevyhnutným predpokladom preventívnych opatrení. Pri výskyte choroby je vhodné prerušiť pestovanie sóje min. na 5 rokov.
- Nakoľko sú choroby koreňov rozšírenejšie v ťažkých a vlhkých pôdach, veľkú pozornosť treba venovať obrábaniu pôdy a predsejbovej príprave. Všetky operácie smerujúce k zľahčeniu, prekypreniu a odvodneniu pôdy znižujú riziko napadnutia rastlín koreňovými hnilobami.
- Odrody odolné voči týmto chorobám môžu byť v miestach výskytu týchto chorôb kľúčové, môžu významne znížiť riziko napadnutia.
- Pri foliárnej aplikácii fungicídov sa odporúča ich použitie po období kvitnutia. Je to síce termín chemickej ochrany proti listovým chorobám, účinkuje však aj ako prevencia pred infekciou strukov a semien, ktoré sú zase zdrojom infekcie vo forme koreňových hnilôb v budúcom roku. K najefektívnejším termínom preventívnej aplikácie fungicídov patrí termín R3-R5 (tvorba strukov – začiatok tvorby semien), a to aj v prípade že na rastlinách a strukoch ešte nie sú viditeľné žiadne symptómy napadnutia. Podľa Zoznamu autorizovaných POR v SR na rok 2023 sú proti hubovým chorobám sóje autorizované nasledovné foliárne fungicídy a bioprípravky: Mirador Uni (azoxystrobin + difenoconazole), Serenade ASO (Bacillus subtilis), Pictor Active (boscalid + pyraclostrobin), Propulse (fluopyram + prothioconazole), Polyversum ( Pythium oligandrum M1), Xilon ( Trichoderma asperellum (strain T34). Pri použití fungicídov sa tak ako pri ostatných patogénoch odporúča striedanie účinných látok, aby sa zamedzilo vzniku rezistencie.
