Pasienkové porasty v chove oviec
Pasienkové porasty ich kvalita a floristické zloženie je jedným z rozhodujúcich činiteľov v chove oviec. Fytomasa pasienkov zaisťuje pasúcim sa zvieratám biologicky hodnotné živiny, poskytuje bohatý obsah vitamínov a minerálnych látok. Tie sú transformované prostredníctvom zvierat do produktov. Ovca je producentom cennej potraviny - ovčieho mlieka, ktoré je svojím zložením výživnejšie ako kravské mlieko vzhľadom na vyšší obsah tuku a vitamínov a je zaujímavé pre ľudskú výživu z hľadiska biologickej hodnoty. Na Slovensku sa ovčie mlieko prevažne spracováva na ovčí hrudkový syr, ktorý je surovinou pre výrobu bryndze. Bryndza je charakteristická obsahom bioaktívnych zložiek prírodného pôvodu, ktoré sa v bežných potravinách nevyskytujú. Vzhľadom k tomu, ju zaraďujeme medzi tzv. funkčné potraviny, ktoré okrem základného výživového efektu pomáhajú konzumentovi udržovať zdravie a znižovať riziko rôznych ochorení.
|
Obr. 1: Pasienkový porast foto: Z. Dugátová |
Optimálne zloženie kvalitného pasienkového porastu pozostáva z 50 až 60 % tráv, 20 až 30 % ďatelinovín a 10 až 30 % ostatných bylín. Trávy obsahujú menej dusíkatých a minerálnych látok a viac vlákniny a cukrov. Ďatelinoviny svojim zastúpením v poraste zlepšujú obsah dusíkatých látok, vápnika a fosforu a účinných látok rovnako ako byliny. Byliny, patria do mnohých čeľadí, podľa chemického zloženia a vplyvu na výživu zvierat ich rozdeľujeme na hodnotné byliny, menejcenné byliny a toxické byliny. Majú veľmi širokú škálu pôsobenia na tráviace procesy, pretože obsahujú aktívne látky (produkty rastlinnej látkovej premeny), ktoré z chemickej stránky patria k rôznym skupinám a každá pôsobí na ľudský organizmus iným spôsobom. Hodnotné byliny (rebríček obyčajný, skorocel kopijovitý) zvieratá s ochotou prijímajú a majú pozitívny vplyv na výživu a zdravotný stav zvierat, zlepšujú zásobenie zvierat minerálnymi látkami a pozitívne ovplyvňujú imunitný systém zvierat. Na pasienkoch sa nachádzajú aj menejcenné byliny s nízkou kŕmnou hodnotou (pŕhľava dvojdomá, štiavec tupolistý), ktoré sú sprievodnými druhmi v trávnom poraste, zaraďujeme ich medzi burinové druhy a ich výskyt znižuje výživovú hodnotu fytomasy pasienkov. Toxické byliny (iskerník prudký, jesienka obyčajná) sú z hľadiska výživy zvierat nežiadúcou skupinou, majú dieteticky negatívny vplyv. Pri pasení ovce posudzujú pastvu zmyslovo podľa chuti, vône, dotyku, zrakom a podľa predošlých skúseností. Selektívne si vyberajú len určité druhy alebo časti rastlín a iné odmietajú alebo spásajú s menšou intenzitou. Jedovaté byliny podobne ako rastliny s vysokým obsahom alkaloidov, sú väčšinou horkastej chuti, pôsobia dráždivo alebo pri odhryznutí zvieratá pália. Takéto rastliny prestanú zvieratá spásať väčšinou oveľa skôr, ako by si spôsobili vážne poškodenie a v budúcnosti sa im radšej vyhýbajú na základe negatívneho zážitku.
Mnohé zo zastúpených ďatelinovín a bylín v pasienkovom poraste zabezpečujú terapeutickú funkciu porastov-oficinálnosť (liečivé účinky). Majú všestranné liečivé účinky, sú plné vitamínov, minerálnych látok a mnohých účinných a veľmi potrebných látok pre organizmus zvierat. Oficinálnosť niektorých druhov rastlín v pasienkovom poraste je daná obsahom účinných látok. Patria sem enzýmy, vitamíny, éterické oleje, horčiny, triesloviny, flavonoidy, glykozidy, saponíny, alkaloidy, fytoncídy. Liečivé rastliny pozitívne ovplyvňujú celý organizmus pasúcich sa zvierat. Môžu pomáhať zvieratám pri liečení tráviacich, zažívacích a iných problémov už priamo pri pasení, následne ovplyvňujú aj ľudský organizmus transformáciou cez produkty. Niektoré druhy rastlín zvieratá neprijímajú ale sú zároveň aj liečivými druhmi.
V poloprevádzkovom pokuse na pasienkoch využívaných v chove oviec sa sledoval pôvodný trávny porast a porast s prísevom ďatelinotrávnej miešanky. Pasienok bol rozdelený na dve rovnaké pokusné plochy, pričom jeden variant sa prisial ďatelinotrávnou miešankou v zložení: ďatelina lúčna, ďatelina plazivá, mätonoh trváci, mätonoh jednoročný, kostrava lúčna, kostrava červená, kostrava trsteníkovitá, lipnica lúčna a medzirodové hybridy tráv (MRH) festukoidného a lolioidného typu. Druhý variant tvoril pôvodný pasienkový porast bez prísevu, ktorý slúžil ako kontrola.
Zastúpenie ďatelinovín bolo 15 %, byliny tvorili 26 % pasienkového porastu. V jarnom období prevládala v pasienkovom poraste trávna zložka. Porast bol dobre zapojený a plošný výskyt prázdnych miest dosahoval 2 %. Percentuálne zastúpenie vysiatych druhov na prisiatom poraste dosahovalo 33 % a v poraste prevládala bylinná zložka, najmä púpava lekárska. Na pôvodnom neprisiatom poraste dominovali trávy, pričom najvyššiu pokryvnosť zaznamenala ovsica páperistá a trojštet žltkastý. Počas vegetačného obdobia boli zreteľné odlišné trendy vo vývoji botanického zloženia medzi prisiatym a pôvodným trávnym porastom (graf 1 a graf 2). Na prisiatom poraste sa v 4. a 5. pasienkovom cykle rozširovali trávy a bôbovité na úkor bylinnej zložky. Naopak na pôvodnom trávnom poraste bola v 5. pasienkovom cykle pokryvnosť tráv nižšia o 24 % v porovnaní s 1. pasienkovým cyklom, zastúpenie bôbovitých sa zvýšilo o 12 % a pokryvnosť bylín bola vyššia o 14 %. V pasienkovom poraste sa z ďatelinovín s liečivým účinkom vyskytovali ďatelina lúčna a ďatelina plazivá. Z bylín sme zaznamenali repík lekársky, rebríček obyčajný, sedmokrásku obyčajnú, čakanku obyčajnú, jahodu obyčajnú, čiernohlávok obyčajný, nátržník husí, púpavu lekársku a veroniku obyčajnú. Nezaznamenali sme výskyt jedovatých druhov rastlín. Z čiastočne škodlivých rastlín sa v poraste nachádzal zádušník brečtanovitý, ktorý je zároveň liečivou rastlinou.
Graf 1: Zastúpenie agrobotanických skupín v prisievanom poraste
Graf 2: Zastúpenie agrobotanických skupín v pôvodnom poraste
Na jednotlivých variantoch pokusnej pasienkovej plochy sa vybrali reprezentatívne miesta, na ktorých sa umiestnili kovové klietky s rozmermi 1,0 x 2,0 m a výškou 0,5 m. V termíne jednotlivých cyklov pasenia sa vykosením nadzemnej fytomasy spod klietok zisťovala produkcia pasienka. Zaznamenanú produkciu nadzemnej fytomasy uvádzame v grafe 3. Z výsledkov za jednotlivé cykly pasenia je badateľný rozdiel v úrodách na prisievanom variante a variante pôvodného porastu bez prísevu. Pôvodný pasienkový porast poskytol za pasienkovú sezónu 7,66 t.ha-1 a prisievaný porast (variant 1) 8,99 t.ha-1 sušiny.
Graf 3: Produkcia fytomasy pasienkového porastu
Kvalita fytomasy pasienkového porastu zahŕňa aj obsah živín (tabuľka 1). Sušina porastu sa pohybovala v rozpätí od 194,63-278,24 g.kg-1. Nižší obsah sušiny mal variant s prísevom vo všetkých cykloch pasenia. Vyšší obsah N-látok a nižší obsah vlákniny vo všetkých pasienkových cykloch mal variant 1 s prísevom ďatelinotrávnej miešanky. ADV (acidodetergentná vláknina) vyjadruje obsah celulózy, lignínu a lignifikovaných dusíkatých zložiek rastlín. Obsah ADV bol vyšší pri pôvodnom neprisiatom variante vo všetkých sledovaných cykloch. So zvyšovaním obsahu ADV klesá stráviteľnosť energie a živín v kŕmnej dávke. Obsah NDV (neutrálnedetergentná vláknina) vyjadruje obsah ADV a hemicelulózy. Vyšší obsah NDV sme zaznamenali na 1. variante s výnimkou prvého pasienkového cyklu. Odporúčanie kedy by obsah NDV v kŕmnej dávke pre prežúvavce nemal klesnúť pod 30 % a prekročiť 45 % (klesá príjem krmív a znižuje sa ich využiteľnosť zvieratami) bol splnený s výnimkou 1. variantu v štvrtom cykle pasenia. Minerálne látky sú v organizme nenahraditeľné pre reguláciu metabolických procesov, rast, vývin, udržanie fyziologickej rovnováhy a dobrého zdravotného stavu. Obsah minerálnych látok v pasienkovom poraste závisí najmä od floristického zloženia a veku porastu v súvislosti s termínom využívania. Trávy obsahujú viac fosforu a menej vápnika ako ďatelinoviny a ostatné byliny. Ďatelinoviny svojim zastúpením v poraste zlepšujú obsah vápnika. Z hľadiska správnej výživy je dôležitý aj pomer medzi jednotlivými minerálnymi látkami. Optimálny pomer vápnika a fosforu by mal byť počas laktácie 1,5-2 :1. Vo väčšine trávnych porastov je tento pomer širší (1,5-3:1), na jednotku fosforu teda pripadá viac vápnika. Na začiatku pastevného obdobia je nevyhnutné ovciam zabezpečiť dostatok horčíka, dojné ovce potrebujú dostatok vápnika, ktorý je vo veľkej miere odplavovaný z organizmu produkciou mlieka. Počas celého pasienkového obdobia sa odporúča zvieratám zabezpečiť dostatok minerálnych látok, a to hlavne formou kamennej soli a rôznych foriem minerálnych lizov. Výživná hodnota fytomasy pasienkového porastu a produkčný mliekový potenciál sú vyjadrené v tabuľke 2. Vyššími hodnotami PDIN a potenciálnej PMP PDIN a rovnako aj vyššími hodnotami NEL a tiež PMP NEL sa charakterizoval porast 1.variantu s prísevom ďatelinotrávnej miešanky oproti 2. variantu pôvodného pasienkového porastu.
Tabuľka 1: Obsah živín vo fytomase pasienkového porastu
Tabuľka 2: Výživná hodnota fytomasy a produkčný mliekový potenciál
V poloprevádzkovom experimente sme potvrdili pozitívny vplyv prísevu ďatelinotrávnej miešanky do pôvodného pasienkového porastu. Na základe získaných výsledkov, doporučujeme výrobnej praxi zvýšenie kvality a produkcie pasienkov, doplnením pôvodného porastu o druhy tráv a ďatelinovín, ktoré sú produkčné, krmovinársky hodnotné a vhodné pre dané podmienky. Prísevy do trávnych porastov sú perspektívnym spôsobom zlepšovania zloženia lúčnych a pasienkových spoločenstiev ich obohatením o kultúrne druhy tráv a ďatelinovín. Týmto pratotechnickým opatrením sa dosiahne zvýšenie produkcie nadzemnej fytomasy trávnych porastov a jej kvality. Kvalitná fytomasa pasienkových porastov s pestrým floristickým zložením, vytvára predpoklady pre produkciu vysokokvalitnej živočíšnej produkcie, ktorá v konečnom dôsledku ovplyvňuje kvalitu života ľudí a prispieva k potravinovej bezpečnosti krajiny. Ochrana životného prostredia, rozvoj krajinotvorných, ekologických a sociálnych funkcií v rámci zachovania rovnováhy a harmónie vo vzťahu k prírode, bola a je dôležitou úlohou ľudí.
|
Obr. 2: Detail pasienkového porastu po príseve |
|
Obr. 3: Detail zapojeného pasienkového porastu po príseve |
