Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Inovácie v oblasti vybraných melioračných zariadení

05-04-2023
prof. Ing. Ján Jobbágy, PhD. - spracované z dostupných zdrojov | [email protected]
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
(zdroj: Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve 2/2023, str. 16-21)

Podporná schéma

Vzhľadom na klimatické zmeny, ktoré nás v posledných rokoch zasahujú, musia podporné orgány riešiť zmenu stratégie dotačnej politiky. V podmienkach SR ide o niekoľko podporných schém, ktoré sú dostupné na stránkach ministerstva, alebo Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Ku koncu roka 2022 bola verejnosť informovaná o ďalšej finančnej podpore pre potravinárov a farmárov a to za spolupráce Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) a PPA.

Pre poľnohospodárov v špeciálnej rastlinnej výrobe spúšťa agrorezort novú výzvu v hodnote 50 miliónov EUR v rámci podopatrenia 4.1. K uvedenej výzve sú pripravené rozšírené cenníky, ktoré nahrádzajú verejné obstarávanie a vďaka ktorým sa úspešným uchádzačom odbúra administratívna záťaž a zrýchli sa nákup techniky, či obstaranie výstavby budov. V rámci výzvy okrem iného ide aj o závlahy a čerpadlá. Technologická a technická modernizácia dokáže pomôcť poľnohospodárom zvýšiť konkurencieschopnosť. Otázkou prežitia bolo koncom roka 2022 a hlavne bude v tomto roku (2023) a v budúcich obdobiach spotreba energií na chod čerpacích staníc (mobilné, alebo stacionárne) na jednej strane, a kvalite práce a spotreby vody na strane druhej. Vyhlasovanie výziev a administrovanie žiadostí má na starosti PPA (získala späť akreditáciu, október 2021). Z dostupných informácii jednoznačne vplýva, že je potrebné sledovať rôzne typy projektov a výziev, ktoré môžu farmárom pomôcť k efektívnemu hospodáreniu.

Inovatívna technológia zvyšuje efektívnosť vody

Novodobým cieľom je znižovanie spotreby vody, zameraním sa na nové technológie a tým dosiahnuť úspešnejšie pestovanie plodín a to aj v slabších vstupných podmienkach. V súčasnosti platia u nás zaužívané pravidlá a legislatíva, podľa ktorej vodu ako zložku životného prostredia nemožno vlastniť (s vodou a jej vlastníctvom však treba byť opatrný, pretože výsledkom môže byť neudržateľnosť dostupnosti pre všetkých). Zabezpečenie dostatočného množstva potravín pre zvyšujúcu sa populáciu (spotreba potravín narastá) bude do budúcna kľúčovou jednotkou, pričom sú poľnohospodárske systémy neustále pod zvýšeným tlakom. Bohužiaľ, v mnohých prípadoch sa efektívne hospodárenie s prírodnými zdrojmi dosiahlo až potom, čo už došlo k degradácii životného prostredia. Nedostatočný pohľad na dôležitosť prírodných zdrojov naďalej pretrváva. Celkový pohľad je teda v prvom rade na ponuku a dopyt poľnohospodárskych produktov. Ako vyplýva z mnohých zdrojov informácií, oblasť poľnohospodárstva spotrebuje obrovské množstvo sladkej vody, ktoré sa vzhľadom na zabezpečenie potreby rastúcej populácie bude len zvyšovať. Cieľom novodobej vízie je dosiahnuť také poľnohospodárstvo, ktoré bude produktívnejšie, efektívnejšie a šetrnejšie k životnému prostrediu (čím sa predíde dvojitému nebezpečenstvu nedostatku vody a degradácie pôdy).

Efektívne využitie vody

Efektivita využitia vody sa pomaly približuje k potrebným hodnotám a to zavádzaním modernej techniky a technológie. Zdrojom vody môžu byť zásoby povrchových (vodné toky, nádrže a pod.) a podzemných vôd na danom území. Okrem toho, sa na svete už miestami využívajú a v budúcnosti plánujú aj u nás, po určitých vhodných úpravách, odpadové vody (tzv. regenerované vody). Cesta nie je jednoduchá, pretože poľnohospodárstvo predstavuje jedno z najnáročnejších odvetví s nárokmi na vodu. V rámci celého sveta ešte aj dnes existuje mnoho oblastí, kde je dopyt po vode vyšší, ako ponuka. Jednou z možností, ako zmeniť tento nepriaznivý stav, je zadržiavanie vody v krajine, čo bude v budúcnosti predstavovať dôležitý aspekt v rámci výziev zameraných na meliorácie. Meliorácie predstavujú okrem iného hlavný aspekt zameraný na riadenie hospodárenia s vodou. Možno si tento cieľ predstaviť tak, že pri správnom riadení vodného režimu, je možné využívať vodu na miestach kde, a hlavne v čase keď, jej je nedostatok. Na druhej strane ju možno odvádzať do iných oblastí, pritom ju aj zhromažďovať, keď jej je prebytok. Aj v rámci SR je cieľom okrem poľnohospodárov, aj samotného štátu, správne hospodárenie s tzv. novodobým pokladom „s vodou“. Nesmieme zabúdať na jedno, bez vody nie je život.

Ďalším problém pri aplikovaní závlah s nesprávnym charakterom vody môže byť tzv. zasoľovanie (salinization, hromadenie solí v pôde). Tento fenomén pri trvaní niekoľkých desiatok rokov a viac, môže dosiahnuť rôzne úrovne, ktoré sú škodlivé pre plodiny a negatívne pre budúce výnosy, pričom predstavuje vážnu hrozbu pre potravinovú bezpečnosť. Odhaduje sa, že až tretina svetovej poľnohospodárskej pôdy bola poškodená uvádzaným javom.

Cieľom nových projektov je práve preto, v oblasti zavlažovania, vyvinúť jednoduchú, nákladovo efektívnu a ekologickú inováciu. Novo vyvinutá technológia úpravy vody určenej na zavlažovanie, efektívne rozpúšťa minerály, pričom ide o fyzikálnu úpravu vody, ktorá umožňuje aj výrazne lepší prienik do pôdy. Dosiahnu sa miernejšie dôsledky sucha, zníži sa zasolenosť a môžu sa aplikovať menšie závlahové množstvá. Moderná technológia je už dlhodobejšie aplikovaná v mikrozávlahách a pri kvapkovej závlahe, avšak v oblasti makrozávlah sa postupne rozširuje a to hlavne pri zavlažovaní plodín náročnejších na vodu. Chemickú degradáciu pôdy spôsobuje okrem uvádzaného zasoľovania aj kontaminácia pôd ťažkými kovmi a organickými kontaminantmi, acidifikácia a alkalizácia. Pôdy, v ktorých obsah solí sodíka a jeho iónov dosiahne množstvo, ktoré škodí rastu väčšine rastlín, majú všeobecný názov soľné pôdy. Podrobným štúdiom týchto pôd, najmä štúdiom chemického charakteru prítomných sodných solí (neutrálne, alkalické) a ich vplyvu na rad rastlín a na chemické a fyzikálne vlastnosti pôdy, boli rozlíšené dve hlavné skupiny soľných pôd (alkalické pôdy, zasolené pôdy). Týmto problémom sa však v danom príspevku nebudeme venovať.

Výhody a udržateľnosť inovácií

Prvoradým cieľom inovatívnych prvkov a technológií je dosiahnuť úsporu nielen vody, ale aj elektrickej energie na jednej strane, a zvýšiť výnosy plodín na strane druhej. Okrem toho je cieľom aj zabrániť degradácií pôd a to hlavne v koreňovej zóne. Vodný a vzdušný režim predstavuje dôležitý aspekt pri pestovaní nielen v špeciálnej rastlinnej výrobe, ale aj iných plodín. Z vedeckých výskumov je zrejmé, že úspory vody môžu dosahovať až 25 %, a zvýšenie úrod môže dosahovať až 20 %. Podstatným vstupným parametrom však budú okrem cien, aj dostupné dotačné schémy. V ďalšom možno povedať, že technológia môže byť súčasťou potrebného prechodu k udržateľnejším a regeneratívnejším poľnohospodárskym postupom. Zvýšená účinnosť vody predstavuje menej emisií, zatiaľ čo lepšia účinnosť hnojív predstavuje menej agrochemikálií vstupujúcich do pôdy a vodných cyklov. Dosiahnutie potravinovej bezpečnosti so súčasným pozitívnym vplyvom na vodnú stopu a zmenu klímy je jedným z hlavných cieľov budúcich vlád štátov.

Melioračné stavby

Medzi melioračné stavby sa zaraďujú stavby súvisiace s odvodňovaním, alebo so zavlažovaním. Regulácia vodného režimu nepredstavuje nič nové pod slnkom, bola tu už pred viac ako 3000 rokmi. Avšak v našich podmienkach sa úprava vodného režimu pôd začala až koncom 19. storočia. Drenážne stavby sú súčasťou hydro-melioračných opatrení. V minulosti sa na našom území Slovenskej republiky podarilo vybudovať odvodňovacie systémy, ktoré napomohli k výhodnejšiemu využívaniu ťažkých pôd (charakteristickým znakom bola najmä dlhodobo stojatá voda na jar – bránila obrábaniu pôd). Zásoby vody sa následne viedli na pozemky, kde bol deficit. To znamená, že drenáž a sústava odvodňovacích kanálov umožňovali obrábať zamokrené pozemky v čase potrebných poľných prác. Závlahy zas umožňovali vyrovnať vodnú bilanciu a to hlavne v období intenzívnej produkcie plodov.

Z pohľadu štátu a MPRV SR je strategickým cieľom v oblasti hydromeliorácií vytváranie optimálnych a udržateľných podmienok hospodárenia s vodou v regiónoch Slovenska. Okrem toho ide aj o zabezpečenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a znižovanie rizík vyplývajúcich z prebiehajúcej klimatickej zmeny. To znamená, že z technického a technologického hľadiska sa dosiahnutie cieľa zabezpečí len inovatívnou technikou a hospodárnym zaobchádzaním vody v poľnohospodárskej krajine.

Cieľom existujúcich a v ďalšom možno novovybudovaných stavieb je aj zníženie negatívnych dôsledkov klimatickej zmeny (napr. agronomické a hydrologické sucho, prívalové dažde s vysokou hodnotou v mm vodného stĺpca a pod.) na poľnohospodársku produkciu v SR. Cieľom teda nie je rozdeľovať melioračné stavby na závlahové a odvodňovacie, ale skôr ich využívať podľa potreby. To znamená, že sa musí zmeniť náš pohľad na už vytvorené a existujúce odvodňovanie systémy, ktoré slúžili doposiaľ na odvádzanie prebytočnej vody, a začať ich využívať ako systémy na zadržanie a zdržanie drenážnych a dažďových vôd v poľnohospodárskej krajine. Zdroje vody, ktoré sú už dnes k dispozícii, je treba používať racionálne a efektívne, pričom niektoré z nich je treba optimalizovať a obnoviť. Týmito uvedenými opatreniami by sa mohla posilniť aj biodiverzita krajiny, boj proti dezertifikácii, prispôsobovanie sa zmenám klímy a pod..

Poľnohospodárske pozemky bude potrebné vybaviť s inovatívnou technikou pre zavlažovanie, kde pri veľkoplošnej technike pôjde jednoznačne o nahradenie postrekovačov rozstrekovačmi rôznej konštrukcie, ktoré spoločne budú tvoriť čo najvyššiu kvalitu práce. Závlahová infraštruktúra a jej obnova nebude spočívať len v obnove a inovácii závlahovej techniky podrobného charakteru, ale ja v obnove a modernizácii hlavného závlahového zariadenia (pôjde o obnovu a rozšírenie čerpacej stanice – stacionárna, mobilná, rúrová sieť až po hydrant). Z výročných správ Hydromoliorácií, š.p. vyplýva, že pod jeho správou je cca 318 931 ha s celkovým počtom závlahových staníc 461 ks (rok 2021). Prenajatá zavlažiteľná výmera činila 55 392 ha (rok 2021). Verím však, že pri klimatických zmenách, ktorými je zasiahnutý skoro celý svet, sa táto výmera bude rozširovať, a hospodárenie vodou bode efektívnejšie.

Čerpacie stanice

Typ mobilnej čerpacej stanice a následne rúrového rozvodu bude závisieť prevažne od zdroja vody (povrchová, podzemná). Jednou z možností je aplikovanie čerpadla bez pohonnej jednotky (obr. 1, prezentované aj na výstave Agrosalón 2022 v Nitre), ktoré sa pre svoju prevádzku zavesí priamo na trojbodový záves traktora a pripája sa na vývodový hriadeľ.

Obr. 1

Obr. 1

Existuje niekoľko variant uvedeného zariadenia s možnosťou hydraulického alebo elektrického motora. Ide teda o čerpadlá agregované k traktorom, a ich využitie je na prečerpávanie vody pri nízkom pracovnom tlaku s vysokým prietokom. Samotná konštrukcia rámu a prevodovky umožňuje čerpadlu plniť svoju funkciu v rôznych hĺbkach v závislosti od zdroja vody a pracovného dosahu ramena so sacou hlavicou. Flexibility samotného ramena v rôznych pracovných uhloch je zabezpečená s možnosťou otočenia v rozsahu 360°, zdvihom trojbodového závesu a pomocným priamočiarym hydromotorom. Využitie zriadenie je nielen pri závlahách, ale aj pri odvodňovaní (presnejšie odčerpávaní vody zo zaplavenej oblasti). Z technických parametrov čerpadiel vyplýva, že pri otáčkach hriadeľa 540 min-1 a výkone traktora v rozpätí 35 až 130 kW (priemer potrubia 200 až 500 mm), môže dosahovať pracovné prietoky 468 až 2620 m3.h-1.

Inou možnosťou je čerpacia stanica realizovaná na autonómnom prívese so všetkými potrebnými prvkami na prevádzku čerpadla (obr. 2). Výhodou je využitie v oblastiach, kde nie je k dispozícii rozvod elektrickej energie a žiadna stacionárna čerpacia stanica. Využitie na druhej strane je okrem zavlažovania aj na odvádzanie vody zo zaplavených oblastí (prečerpávanie vody z kanálov a pod.).

Obr. 2

Obr. 2

Prevádzková činnosť čerpadla je v rôznych pracovných uhloch v závislosti však od možnosti flexibility zariadenia a to bez potrieb prevádzkových nastavení prevodovky. Ako vidieť, zariadenie má k dispozícii aj vlastný ručný zdvihák, prostredníctvom ktorého sa umiestni sacia hlavica do potrebnej hĺbky. Funkčnou časťou je obežné koleso, ktoré je vyrobené z liatych profilovaných nerezových lopatiek. Hriadeľ (ponorený v oleji, osadený vo vnútri rúry) a vrtuľa sú vyrobené s z nehrdzavejúcej ocele, pričom sacia nádoba je z plastu vystuženého sklolaminátom. Vstupnú časť sacieho otvoru tvorí oceľová mriežka, pohonnou jednotkou je dieselagregát s dostatočným objemom palivovej nádrže. Výkon je prenášaný kombináciou ozubeného prevodu, remenice a remeňa. Výhodou uvedenej mobilnej čerpacej stanice nenáročnej na premiestnenie je možnosť aplikovanie nielen pri zavlažovaní plodín (poľnohospodárke plodiny a pod.), ale aj pri odvodňovaní (aj v núdzových situáciách – napr. pri povodniach), rýchlosť prepravy a prevádzkyschopnosti, vysoké objemy vody, dlhá životnosť a efektívna údržba. Maximálny prietok mobilnej čerpacej stanice je 0,92 m3.s -1 (3312 m3.h-1) s dopravnou výškou do 8 m. Z grafických výsledkov závislosti prevádzkových parametrov vyplýva, že najvyššiu účinnosť dosahuje pri hodnotách prietoku 0,82 m3.s -1. Pohonná jednotka je tvorená 6 valcovým spaľovacím motorom s výkonom 138 kW. Maximálna spotreba paliva dosahuje 21 litrov za hodinu.

Inovatívna komunikácia a riadenie

V praktických podmienkach ide dnes o používanie niekoľkých druhov závlah, ktorých základom je smerovanie na úsporu elektrickej energie a vody. Pri kvapkových, alebo bodových sústavách to nepredstavuje až taký problém, pretože sa dávkuje kvapka po kvapke a to ku konkrétnej plodine a pod. Pri ostatnej technike, ako sú napr. postrekové závlahové zariadenia sa nahradili už klasické postrekovače modernými rozstrekovačmi, ktoré sa čím ďalej, tým viac zdokonaľujú. Jedným z moderných závlahových zariadení, sú aj širokozáberové zavlažovače v dvojakom prevedení (pivotový , lineárny), ktoré sa už dlhodobo uplatňujú ako štandard pri rôznych pôdnych podmienkach a to na celom svete. Nasadenie pivotových zavlažovačov, ktoré sú vybavené inovatívnou technikou, napomáha k efektívnejšiemu hospodáreniu. Aby bolo možné nasadiť semi-autonómne riadenie závlah (obr. 3), je potrebné zabezpečiť niekoľko vstupných požiadaviek, a to v závislosti aj od toho, ako detailne a precízne chceme zavlažovať.

Obr. 3

Obr. 3

Prvou vstupnou podmienkou je mať moderný samotný zavlažovač s ovládacím panelom, ktorý je typu interaktívneho a to s možnosťou pripojenia na vzdialený prístup prostredníctvom rôznych technológií (pomocou inteligentného telefónu, počítača alebo tabletu). Cieľom je, ako sme už uvádzali aj pri samotnej technike, minimalizovanie spotreby vody a maximalizovanie výnosov. Celkovo inovácia semi-autonómného systému spočíva v tom, že máte v telefóne nielen ovládanie zavlažovača, ale centrálne programové vybavenie (aplikáciu), ktorá sústreďuje vstupné podklady o poveternostných, pôdnych, rastlinných a iných podmienkach, vyhodnocuje ich a ovláda zariadenie. V prípade potreby však obsluha vie kedykoľvek zasiahnuť.

Predpoveď a plán. Pre vykonanie správnych rozhodnutí je treba mať k dispozícií úplné údaje. Pomocou modernej technológie je možné lepšie predpovedať a plánovať dodávku vody. Ide o riadenie zavlažovania, ktoré preukázateľne zlepšuje aplikáciu vody, šetrí peniaze a zvyšuje produktivitu po celom svete. Monitorované sú vlastnosti ako pôdna vlhkosť, typ plodiny, štádium vývoja a automaticky aktualizované informácie o počasí. Takýmto spôsobom je možné získať skutočné údaje a zmysluplné odporúčania pre zavlažovanie.

Monitorovanie a ovládanie. Správne rozhodnutie o nasadení zavlažovania (dávka a čas) nie je jednoduché. Preto v rámci semi-autonómneho systému sú k dispozícii ďalšie prvky, ktoré napomáhajú k tomuto cieľu (väčšia kontrola v reálnom čase, spravovanie čerpadiel, zavlažovačov a pod). Poľnohospodári sú takýmto spôsobom odbremenení od stálej fyzickej kontroly techniky, pretože inovácia im umožňuje ovládanie a monitoring odkiaľkoľvek a kedykoľvek.

Optimalizácia a aplikácia. V rámci nasadenia závlah, možno povedať, že vstupné poľné podmienky sú rôzne, a to niekedy aj v rámci jedného väčšieho pozemku (typ pôdy, topografia). Pomocou zavlažovania s variabilnou rýchlosťou (VRI) je možné optimálne aplikovať vodu čo najpresnejším spôsobom na základe vstupov špecifických pre danú oblasť. Aplikácia vody je tak presnejšia, čím sa zníži nadmerná spotreba vody a podmáčanie pôd. Pri takejto aplikácii sa systém dokáže vyhnúť zavlažovaniu oblastí pozemku, kde sa žiadna plodina nepestuje (priekopy, budovy a pod.). Systém VRI pomáha udržiavať zdravie rastliny a maximalizovať potenciál výnosov.

Solárny systém

Zvyšovanie cien energií núti aj oblasť poľnohospodárstva hľadať inovačné metódy, ktoré napomôžu znižovaniu spotreby energie a tým aj znižovanie prevádzkových nákladov aj v oblasti zavlažovania. Jednou z nich je možnosť využitia solárnej energie (obr. 4a, obr. 4b, 4c), pre pohon závlahovej techniky, alebo pre prevádzku čerpacej stanice. Predstavuje teda v dnešnej praxi formu energie, ktorá môže byť kľúčová k maximalizácii účinnosti a udržateľnosti. V oblasti fotovoltaickej solárnej energie (FVE) ide o efektívnu premenu slnečných lúčov na čistú elektrickú energiu. Okrem uvedených predností je výhodou aj redukovaný environmentálny vplyv.

Obr. 4a

Obr. 4a

Systém pripojenia FVE závisí od potrieb zákazníka a môže byť riešená ako distribuovaná výroba fotovoltaickej energie (pripojená do siete), ako hybridný systém, alebo ako nezávislá od elektrickej siete. Pri aplikovaní FVE poľnohospodár dosahuje na určitej úrovni optimalizáciu finančných výsledkov, ktorá závisí nielen od poveternostných podmienok, ale aj pôdnych a potrieb plodiny. Inováciou v danej oblasti je aj možnosť vzdialeného monitorovania a ovládania. Výhodou teda je do určitej miery zníženie vstupných nákladov, ktorá závisí už od uvedených vstupných potrieb, čím sa stane poľnohospodár konkurencieschopnejší. Medzi benefity nasadenia solárnej energie prostredníctvom FVE sa zaraďujú:

  • Úspora energie – využitie slnečných lúčov, ktoré sa pomaly premieňajú na elektrinu, čím sa znižuje spotreba pri prevádzke a znižujú sa tým aj prevádzkové náklady,
  • Efektivita – plodiny vyžadujú viac vody, pri vyšších teplotách a pri slnečnom žiarení, FVE vyrábajú energiu,
  • Znížený vplyv na životné prostredie – nasadením FVE do procesu prevádzky zavlažovania sa znižujú náklady a závislosť od fosílnych palív pri výrobe energie a čerpaní, ide o udržateľnú energiu premenou slnečných lúčov na čistú energiu,
  • Štátna pomoc – v závislosti od dotačného programu, môže nasadenie FVE za používanie solárnej energie priniesť určité benefity.

FVE bude poskytovať solárnu energiu napr. pre pivotový širokozáberový zavlažovač kompenzovaním spotreby energie použitej na zavlažovanie poľa. Elektrárne FVE sú postavené tak, aby odolali často drsným podmienkam počasia, vrátane silného vetra a krupobitia. Komponenty (invertory) by mali poskytovať vyššiu ako 94-percentnú účinnosť pri premene energie jednosmerného prúdu na energiu striedavého prúdu. Životnosť FVE pre produkciu zelenej energie môže dosiahnuť až 35 rokov, počas sezóny bez zavlažovania, alebo aj počas nej umožňuje predaj elektrickej energie do siete. Výkonmi sa pohybujú v rozmedzí od niekoľkých kilowattov až po megawatty. Modernizáciou u týchto FVE môže byť aj doplnková inovácia, ktorá panely počas dňa pomaly natáča a nasleduje polohu slnka, aby výkon panelov bol počas celého dňa maximalizovaný (extra energia 18 až 22 % v závislosti od vstupných poveternostných a terénnych podmienok). Zariadenia sú vybavené aj vzdialeného monitorovania a ovládania.

Ako príklad možno uviesť pivotový zavlažovač s polomerom 479 m pri zavlažovaní 50 ha, kde by boli náklady na palivo vysoké (obr. 4b, napr. aplikácia diesel generátora s výkonom 135 kW, prevádzka 22 hodín za deň na napájanie systému).

Obr. 4b

Obr. 4b: 1-koľaj posledného podvozku, 2-plodina, 3-FVE, 4-pivot, 5-čerpacia stanica, 6-prívodný kanál

Zvyšovanie ceny palív, problémy s dodávkami a neistota budúceho vývoja, núti dnešných poľnohospodárov hľadať nové formy energie. Solárny systém nahradí prívod striedavej elektrickej energie a diesel agregáty a zabezpečí na jednej strane celkovú, alebo čiastočnú nezávislosť systému, a na strane druhej zníži vstupné prevádzkové náklady. Výhodou pri nasadzovaní fotovoltaického systému v centre pivota je ich čistenie samotným zavlažovačom. Iným príkladom je nasadenie konkrétneho typu pivotového zavlažovača v Španielsku, región Segovia (v danej oblasti poľnohospodár nemá možnosť pripojenia k verejnej elektrickej sieti, obr. 4a). Isté informácie boli prezentované aj na poslednej výstave Agrosalón, ktorá sa konala ku koncu roka 2022, v Nitre (obr. 4c,d).

Obr. 4c

Obr. 4c

Obr. 4d

Obr. 4d

Záver

Z dostupných informácii a praktických skúseností vyplýva, že cieľom bude naďalej znižovať spotrebu elektrickej energie, závislosť na fosílnych palivách, spotrebu vody a v neposlednom rade chrániť plodiny a znižovať prevádzkové náklady. Čím viac moderných komponentov sa do techniky pripája, tým viac sa zvyšuje jej nadobúdacia cena, avšak na úsporách už uvádzaných energií a vody sa návratnosť určite preukáže. Dotačné programy z grantov napomáhajú a dúfajme aj ďalej budú pomáhať poľnohospodárom. Moderné výzvy prepájajú výskumnú činnosť s aplikáciou, čo jednoznačne považovať za pozitívne. Podstatná bude aj podpora rozširovania nielen závlah, ale aj odvodňovacích zariadení, ktoré dokonca budú môcť slúžiť podľa potreby (odvodňovanie alebo zavlažovanie). Z praktických a terénnych podmienok vyplýva, že aj v roku 2022 sa zvyšovali rozlohy pozemkov, spadajúce pod kategóriu zavlažiteľných plôch.