Dňa 17.06.2024 bol Radou EÚ schválený zákon o obnove prírody. Za schválenie uvedeného zákona zahlasovalo 20 členských štátov (vrátane Slovenska), 6 členských štátov (Taliansko, Maďarsko, Holandsko, Poľsko, Fínsko a Švédsko) hlasovalo proti, hlasovania sa zdržalo Belgicko. Cieľom právneho predpisu o obnove prírody, na ktorom sa Parlament s členskými štátmi dohodol je obnoviť degradované ekosystémy vo všetkých členských štátoch a pomôcť tak splniť ciele EÚ v oblasti klímy a biodiverzity. Zákon o obnove prírody stanovuje ciele do roku 2030 obnoviť 20 % pôdy EÚ a do roku 2050 všetky ekosystémy, ktoré obnovu potrebujú, vrátane obnovy rašelinísk.

V súlade s pozíciou Parlamentu EÚ majú mať do roku 2030 prioritu oblasti Natura 2000. Krajiny EÚ tak budú musieť prijať národné plány obnovy, v ktorých uvedú akým spôsobom chcú dosiahnuť stanovené ciele. Právny predpis tiež vyžaduje, aby sa pozitívne vyvíjali viaceré ukazovatele lesných ekosystémov, a aby sa vysadilo o 3 miliardy stromov viac. Taktiež bude potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k úbytku celkovej vnútroštátnej plochy mestskej zelene a mestského korunového zápoja. Z komplexného hľadiska môžeme uvedený zákon vnímať aj ako legislatívnu podporu na ochranu pôdy ako takej.

Najohrozenejšie ekosystémy na Slovensku

Rašeliniská sú ekosystémy, ktoré vznikajú na stanovištiach trvalo zamokrených zrážkovou, povrchovou alebo podzemnou vodou. V podmienkach obmedzeného prístupu vzduchu sa tu hromadia odumreté organické zvyšky v rôznom stupni rozkladu, čím vzniká rašelina. Rašeliniská a organické pôdy obsahujú 30 % svetových zásob uhlíka a poskytujú mnoho ekosystémových služieb, napríklad reguláciu vody v krajine, zachovanie biodiverzity, sekvestráciu a akumulovanie uhlíka. V súčasnom období, kedy každý štát v rámci svojich možností investuje do opatrení na zmiernenie klimatických zmien, predovšetkým na udržanie vody v krajine, patria rašeliniská jednoznačne k najohrozenejším ekosystémom na Slovensku.

Podľa pokynov IPPC (Integrated Pollution Prevention and Control) sa pôdy považujú za organické, ak spĺňajú jednu z nasledovných požiadaviek:

1. Hrúbka organického horizontu musí byť rovná alebo vyššia ako 10 cm. Horizont, ktorý má menej ako 20 cm musí obsahovať 12 % alebo viac organického uhlíka, ak sa zmieša do hĺbky 20 cm.
2. Pôdy, ktoré nikdy neboli saturované vodou niekoľko dní musia obsahovať viac ako 20 % organického uhlíka (približne 35 % organickej hmoty).
3. Pôdy, ktoré podliehajú epizódam vodnej saturácie a majú buď:
   1. Minimálne 12 % organického uhlíka (približne 20 % organickej hmoty), ak neobsahujú íl,
   2. Minimálne 18 % organického uhlíka (približne 30 % organickej hmoty), ak obsahujú 60 a viac % ílu,
   3. Stredné proporcionálne množstvo organického uhlíka pre stredné množstvo ílu.

Najvýznamnejšie kritérium na rozdelenie rašelinísk je spôsob ich vyživovania, ktorý môže byť ombrotrofný alebo minerotrofný. Ombrotrofné rašeliniská sú zásobované iba zrážkovou vodou, ktorá vytvára mokraďové podmienky. Minerotrofné rašeliniská sú zásobované v prevažnej miere podzemnou alebo povrchovou vodou, ktorá prináša minerálne látky. Slovenská typológia rašelinísk je založená na vegetácii, môžeme sa stretnúť s rašeliniskami typu vrchovísk (ombrotrofné rašeliniská, kde dominujú machy), slatín (minerotrofné rašeliniská, kde dominujú ostrice), alebo prechodnými rašeliniskami, ktoré tvoria prechod medzi vrchoviskom a slatinou.

Legislatívne začiatky ochrany ekosystémov a vízie na ďalšie obdobie

Slovensko sa už v roku 1990 stalo súčasťou Rámsarského dohovoru ako súčasť Česko-Slovenska (Zbierka zákonov ako Dohovor č. 396/1990 Zb., v čiastke 67, príloha 1) a od svojho osamostatnenia 1. januára 1993 plní úlohy samostatného členského štátu. Pri svojom pristúpení ku konvencii prihlásilo Česko-Slovensko do zoznamu 4 lokality zo Slovenska (Parížske močiare, Senné, Šúr, a Čičovské mŕtve rameno). V máji 1993 Slovensko prihlásilo ďalšie 3 rozsiahlejšie mokrade. V roku 1998 pri príležitosti Svetového dňa mokradí to bolo ďalších 5 lokalít (Poiplie, Alúvium Rudavy, Mokrade Turca, Mokrade Oravskej kotliny, Rieka Orava a jej prítoky). Zároveň sa rozšírila lokalita Dunajské luhy na územie novovyhlásenej chránenej krajinnej oblasti, do ktorej bola zahrnutá aj lokalita Čičovské mŕtve rameno. Celkový počet chránených lokalít v zmysle Rámsarského dohovoru dosahoval už v roku 1999 počet 11.

V roku 2002 v smernici pre Globálnu akciu na rašeliniskách v rámci Rámsarskej dohody boli vytýčené priority určené na ochranu rašelinísk, vrátane ich ekologických charakteristík, na základe ktorých prijali mnohé krajiny národné akčné plány na ochranu rašelinísk. Napriek pokroku, ktorý sa dosiahol pri ochrane rašelinísk za posledných 20 rokov v Európe problémy ich ochrany a obnovy pretrvávajú a potrebné je ich riešiť. Negatívne zásahy do krajiny príznačné pre minulé storočie, medzi ktoré patria predovšetkým odvodňovanie a následné rozorávanie a zmena na poľnohospodársku pôdu sú už minulosťou. Pretrváva problém odlesňovania a veľkoplošný výrub drevín z dôvodu kalamít, ktorý spôsobuje vznik lesných holín (holoruby), t.j. narušené plochy, na ktorých sa proces tvorby rašeliny zastavil z dôvodu preschnutia pôdy. Starostlivosť o ňu je preto zásadná, a to predovšetkým z pohľadu zásoby organického uhlíka.

Výskyt a výmera rašelinísk na Slovensku

Pôvodná plocha rašelinísk na Slovensku bola približne 26 000 hektárov (0,57 % plochy územia Slovenska) s hĺbkou rašeliny menej ako 40 cm, avšak v dôsledku ľudských zásahov 90 % z nich sme už stratili. Medzi najstaršie rašeliniská na Slovensku patria Belianske lúky, ktoré majú približne 11 000 rokov. Vznik niektorých rašelinísk v minulosti podmienil aj človek vyklčovaním slatinných jelšín.

Rašeliniská na Slovensku sa nachádzajú predovšetkým v podhorských oblastiach a nižšej alpínskej zóne Tatier a regiónov Oravy, Liptova, Turca, Spiša a Pohronia. Približne 85 % súčasných rašelinísk na Slovensku sa nachádza v horách s veľmi malou výmerou, pričom väčšina rašelinísk na Slovensku sú slatiny (minerotrofné rašelinisko s prevahou ostríc). Najhlbšie rašeliniská boli nájdené vo Vihorlatských vrchoch. Z veľkoplošných rašelinísk je to predovšetkým Chránená krajinná oblasť Horná Orava, ktorá bola vyhlásená na ochranu rašeliniskových ekosystémov už v roku 1979. V národnom zozname rašelinísk, ktorý bol vytvorený v rokoch 2001 – 2009 Ústavom aplikovanej ekológie DAPHNE v spolupráci so Štátnou ochranou prírody bolo zaznamenaných 1 522 maloplošných rašelinísk z celkovou plochou 3 057 hektárov.

Medzi rašeliniská medzinárodného významu na Slovensku patria lokality Šúr, údolie rieky Rudava, mokrade Turca, mokrade povodia Oravy, Brezovské blatá, Belianske lúky, Abrod a Močiar. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy zaradil v období rokov 2008 – 2014 do monitorovacej siete pôd v rámci Slovenska 7 rašelinísk s vysokou environmentálnou hodnotou, na ktorých boli analyzované pedologické charakteristiky. Vybrané lokality zahŕňajú rôzne typy rašelinísk, nachádzajúcich sa v rôznych klimaticko-geografických podmienkach na území Slovenska. Predstaviteľmi slatín sú rašeliniská Belianske lúky, Abrod a Šúr, vrchoviská reprezentujú rašeliniská Rudné a Bor a prechodné rašeliniská sú Klenovské Blatá a Hypkania. Na vybraných rašeliniskách boli odoberané vzorky tak, aby charakterizovali profil rašeliniska v jeho vnútri, pôdny profil medzi rašeliniskom a poľnohospodárskou pôdou a pôdny profil priľahlej poľnohospodárskej, resp. lesnej pôdy. Vzorky z jednotlivých pôdnych horizontov boli odobraté do hĺbky minimálne 100 cm. V jednotlivých hĺbkach rašelinísk, ale aj priľahlých lokalít sa sledovali základné chemické charakteristiky, t.j. obsah organického uhlíka, celkový dusík, pôdna reakcia, prístupný fosfor, draslík, ako aj vybrané rizikové prvky arzén, kadmium, kobalt, meď, chróm, nikel, olovo a zinok. Výsledky z monitoringu rašelinísk uvádza publikácia „Aktuálny stav vybraných rašelinísk Slovenska s dôrazom na ich pedologické vlastnosti“ (Barančíková G. a kol., 2018).

Záver

Krajiny EÚ by mali do roku 2030 obnoviť aspoň 30 % odvodnených rašelinísk, 40 % do roku 2040 a 50 % do roku 2050, pričom Slovensko nepatrí medzi štáty, ktoré by disponovali významnými plochami vytvárania rašelinísk určených na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. V rámci nových stratégií bude potrebné predovšetkým aktualizovať plochy rašelinísk na Slovensku a zaviesť systematický monitoring z pohľadu ich funkčnosti a využiteľnosti. Aby nedošlo k zhoršeniu ich stavu, mali by byť tieto citlivé plochy prísne chránené pred ďalšou degradáciou. Dôležitosť rašelinísk ako zásobárne uhlíka globálneho významu si bude tiež vyžadovať implementáciu nových finančných mechanizmov pre ochranu a znovu obnovenie rašelinísk.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti