Biologické spracovanie pôdy – návrat k podstate!
Čoraz problematickejšia príprava pôdy pre založenie porastov. Čoraz nevyrovnanejšie vlhkostné pomery v pôde. A do tretice čoraz nevyrovnanejšie výnosy a rastúce nároky na dosiahnutie úrod, ktoré boli prednedávnom bežné. Čo sa stalo? Máme na to riešenie?
Tento príspevok nie je o hľadaní vinníkov ale o hľadaní riešenia, ktoré sme cestou na vrchol pána tvorstva niekde v minulosti stratili. Čo nám bráni ohliadnuť sa a zamyslieť sa nad potrebou zmeny nášho prístupu a pohľadu na pôdu a jej obrábanie?
Rudolf Steiner v roku 1920 vo svojej práci Pôda nie je tovar vyslovil konštatovanie „Robiť z pôdy tovar je lož“, kde sa zamýšľa nad nesmiernym významom pôdy pre ľudí. Zároveň uvádza, že by sa nikdy nemalo stať aby som sa bez záujmu o pôdu stal vlastníkom pôdy a iba som z nej získaval rentu pričom všetko ostatné mi bude ľahostajné. Dnešnú realitu necháme na individuálne posúdenie?
Náhľad do histórie
Z doterajšieho vedeckého poznania vieme, že naša planéta má približne 4,5 miliardy rokov. Rovnako ako vieme, že život sa na pevninu dostal z mora asi pred 450 miliónmi rokov, teda asi 10 % z času od vzniku planéty. Najprv začal mikroskopickými organizmami a neskôr sa vyvinul do vyšších foriem života. Z počiatku išlo najmä o rastlinstvo a neskôr aj o živočíchy. Život na pevnine však prešiel aj mnohými radikálnymi zmenami.
S vývojom vyšších rastlín a neskôr s ich odumieraním za spolupráce s mikrobiálnym životom sa čisto minerálny povrch zložený z hornín obohatil o organickú zložku. Začala vznikať pôda! Vytvoril sa nový živý ekosystém.
A teraz trošku z našej histórie. Naši predkovia vznikli nevieme kedy, ale vieme že na zem, teda pôdu zostúpili približne pred 40 000 rokmi, 0,009 % z času odkedy vznikol život na súši. Získali pevnú „pôdu“ pod nohami. Spočiatku zberali neskôr lovili a ešte neskôr začali „zdomácňovať“ divú zver a pestovať vybrané plodiny. Toto nastalo pred približne 12 000 rokmi, 0,3 % z času odkedy stúpili na pevnú zem.
Najprv pestovali bez kyprenia pôdy, neskôr s kyprením pomocou primitívneho dreveného náradia (niektoré „primitívne“ kmene dodnes) až napokon bratranci Veverkovci v roku 1827 vynašli ruchadlo. Od tohto okamžiku sme prešli v nasledujúcich 193 rokoch k intenzívnemu obrábaniu pôdy. Zhrnuté v čase, pôdu mechanicky spracovávame približne 0,005 % času od kedy vznikli naši predkovia a iba 0,00000043 % odkedy vznikol život na súši.
Ukazuje sa však, že cesta intenzívneho spracovania pôdy nie je cestou do budúcnosti!
Pôda – živý ekosystém
Úzke prepojenie biologickej aktivity pôdy, koreňového systému rastlín a organicko-minerálneho komplexu, ktorý nazývame pôda je výsledkom evolúcie za 450 miliónov rokov. Fotosyntéza – základný zdroj energie, ktorú využívajú vyššie rastliny je stará asi 2 miliardy rokov. A človek, ktorý je na začiatku poznania predpokladá, že môže tento systém riadiť. Môže, ale musí rešpektovať procesy vďaka ktorým sa ocitol na tejto planéte. Fyzika, chémia, biológia sú vedy vďaka, ktorým spoznávame ako funguje naše prostredie, náš svet. Vďaka nim môžeme popísať už mnohé procesy, ktoré prebiehajú v pôde a sú spojené aj s jej obhospodarovaním.
Tak sa dajme do toho bez zachádzania do podrobností. Vyššie rastliny prostredníctvom fotosyntézy premieňajú slnečnú energiu, ktorú využívajú na tvorbu cukrov. Základnej organickej látky slúžiacej ako zdroj energie. Prostredníctvom koreňového systému ich vylučujú do pôdy aby nakŕmili nespočetné miliardy pôdnych mikroorganizmov. Tie naopak s vďačnosťou prostredníctvom svojich enzýmov uvoľňujú živiny z minerálneho podielu pôdy a rozkladom odumretej biomasy. Stále dookola. Zároveň pomáhajú budovať štruktúru pôdy a držať ju pohromade prostredníctvom látok rozhodujúcich o vodostálosti agregátov.
Za niekoľko 100 miliónov rokov sa v pôde nahromadí množstvo uhlíkatých zlúčenín takzvaná humusová zložka pôdy. Kostra, ktorá pomáha stabilizovať systém. Fosílny uhlík!
V tomto živom ekosystéme sa vytvorí rovnováha a na základe vzájomnej symbiózy hierarchia organizmov a rastlín s komplexnou infraštruktúrou. Vyššie rastliny zároveň tvoria aj ochranný štít pred nepriazňou počasia. Ich koreňová sústava rovnako slúži ako prostriedok hromadnej dopravy a po ich odumretí ako cestná dopravná sieť. Póry po odumretých koreňoch tvoria aj základ systému vzduchotechniky a vodoinštalácie.
Intenzita spolupráce a nerušené spolupôsobenie týchto súčastí definuje pôdnu úrodnosť. Teda do akej miery sa dokáže zhodnotiť energia schovaná v jednom semene, ktoré sa má stať súčasťou tohto kolobehu. Z nášho uhla, pohľadu akú úrodu sme schopní dosiahnuť za určitej vynaloženej snahy.
| Obr. 1: „Chceme to takto?“ Zimný pokoj – odbobie pre zamyslenie ako zmeniť súčasný stav pôdy na poliach (foto autorka, 9.1.2021) |
Spracovanie pôdy
Samotný názov spracovanie pôdy hovorí o podstate. Začal ho človek a človek rozhoduje ako ho vykoná. Podstata zdravej a úrodnej pôdy je ukrytá stabilnej drobnohrudkovitej štruktúre. Tú určujú dva základné fyzikálne parametre pôdy a to: vodostálosť agregátov a pórovitosť pôdy. Drobnohrudkovitá štruktúra pôdy v minulosti označovaná ako „pôdne garé“. Rovnako ako sa vytratil tento pojem sa vytratili z našich pôd aj tieto vlastnosti. Koľko pozemkov dnes má ešte drobnohrudkovitú štruktúru aj po daždi?
Mechanicky dnes dokážeme natrhať pôdu, rozdrviť ju na prach, obrátiť hore nohami, zrovnať povrch a opäť ho zhutniť. Lenže to vôbec nepotrebujeme pre založenie nového porastu.
| Obr. 2: „Skutočne je to potrebné?“ Zbytočné rozhodnutie pre operáciu spracovania pôdy bez náležitej kvality realizácie (foto autor, 9.12.2020) |
Stačí keď po zbere čo najlepšie rozdrvíme rastlinné zvyšky. Necháme ich na povrchu poľa respektíve ich plytko do 5 cm zapravíme do pôdy a opäť zasejeme. Rovnako ako to robí príroda bez pomoci človeka na všetkých neobhospodarovaných biotopoch.
Videli ste niekedy pôdny prísušok na pôde pokrytej porastom alebo rastlinnými zvyškami?
Kto pripravuje pôdu v lese, na medziach alebo prírodných lúkach?
Kto hnojí v lese na medziach alebo prírodných lúkach?
Pripravuje niekto v prírode pre semená sejbové lôžko?
Sú vo viacdruhových prírodných spoločenstvách prejavy vážnych hubových chorôb?
Áno robí to príroda pomocou vlastných zákonitostí a nepotrebuje žiadne vonkajšie zásahy.
Poľnohospodár začal spracovávať pôdu s vidinou vyššej úrody. Na začiatku to tak fungovalo. Kým sme nespotrebovali fosílny uhlík, začali používať minerálne hnojivá, začali používať ťažkú techniku. Kým sme začali realizovať prírode neznáme mechanické spracovanie pôdy.
| Obr. 3: Zmes vymŕzajúcich medziplodín. „Nechajme korene rastlín robiť prácu za nás!“ (foto autor, 3.12.2020) |
Mechanické spracovanie pôdy
Schopnosť tvoriť nás dostala do situácie, keď sme prestali rešpektovať a začali pretvárať pôdny ekosystém. Zvyšovali sme intenzitu kyprenia, neskôr hĺbku kyprenia, ešte neskôr sme začali dopĺňať na základe predpokladov minerálne živiny a na záver sme začali ovplyvňovať aj rovnováhu biodiverzity spoločenstiev – národov baktérií a pôdnych húb.
Dosiahli sme rozvrat tohto komplexného ekosystému čo začalo spôsobovať degradáciu pôdy.
Opakovane technikou mechanicky rozbíjame pôdnu štruktúru. Rušíme tým dopravnú infraštruktúru, potrubný a ventilačný systém. Metódou pokus omyl sa snažíme doplniť tie „správne“ živiny, rovnako ako sa snažíme potlačiť premnožovanie neželaných mikrobiálnych etník. Vieme určiť za každých okolností, čo je pre ktorúkoľvek časť pôdneho života potrebné?
Spracovaním pôdy aeróbne mikroorganizmy presúvame hlbšie do pôdy, kde je menej vzduchu. Naopak anaeróbne zabíjame kyslíkom. Holá pôda je nechránená pred slnečným žiarením ako aj pred kinetickou energiou dažďových kvapiek.
Stačilo 193 rokov aby sme výrazne spotrebovali zásoby fosílneho uhlíka v pôde neprimeranou oxidáciou a vyhladovaním mikrobiálnych spoločenstiev ponechávaním holých polí bez porastu, ktorý živí národy v pôde. Hladujúce národy potom začnú ohrýzať kosti z humusovej zložky, kostry celého systému. Pôdna štruktúra sa začína rozpadať. Naviac aby sme to dokázali spotrebovali sme obrovské množstvo uhlíka z fosílnych palív. Narúšanie rovnováhy pôdneho ekosystému nás stojí stále viac energie, potrebujeme stále viac energie na spracovanie neštruktúrnej pôdy, viac nákladov na zabezpečenie výživy a ochrany porastov. Ťažšou technikou stále viac a viac narúšame pomer medzi pevnou, kvapalnou a plynnou zložkou pôdy. Je mechanické spracovanie pôdy teda správnou cestou pre zvýšenie jej úrodnosti? Ako príroda pripravuje a hnojí pôdu tam kde to nerobí človek aby zabezpečila ďalšie generácie?
| Obr. 4: „Skutočne musíme pôdu kypriť náradím?“ Štruktúra pôdy do hĺbky 30 cm po zmesi vymŕzajúcich medziplodín (foto autor, 17.4.2020) |
Biologické spracovanie pôdy
Odpoveď máme. Stačí sa pozrieť len niekoľko tisícročí dozadu, poučiť sa, zmeniť pohľad na pôdu a začať rešpektovať procesy, ktoré stáli za vznikom samotnej pôdy a tým aj človeka rozumného.
Ak začneme odpozorovávať od prírody, tak dôjdeme k jednoduchému, rýchlemu, efektívnemu a najmä prirodzenému riešeniu našich dnešných problémov v pestovateľských technológiách.
Rozumným využívaním prírodných zákonitostí môžeme poľnohospodárstvo nielen zjednodušiť ale hlavne zefektívniť.
Čo je podstatou biologického spracovania pôdy. Jednoducho symbióza koreňového systému rastlín a pôdnej mikrobioty. Nenechávajme preto pôdu holú. Pestovanie medziplodín respektíve krycích plodín je najlacnejšou a najjednoduchšou cestou pre zabezpečenie prípravy pôdy pre následnú plodinu.
Opusťme cestu, ktorá nám prináša nové problémy a vráťme sa na začiatok. Rastlinám, ktoré nerastú na ornej pôde predsa nikto nepripravuje sejbové lôžko, nikto ich neprihnojuje a predsa sa vyvinú a rastú.
Princípy biologického spracovania pôdy sú postavené a vo svete sa stále viac rozširujú v dvoch hlavných smeroch. Takzvané regeneratívne poľnohospodárstvo, kde pre obnovenie a oživenie biologickej aktivity pôdy využívame živočíšnu produkciu pasienkovým hospodárením. V prípade možností realizácie živočíšnej a rastlinnej výroby. Alebo pestovateľské technológie s nižšou intenzitou kyprenia pôdy StripTill (pásové spracovanie pôdy) respektíve NoTill (priama sejba bez spracovania pôdy) v podmienkach hospodárenia bez živočíšnej výroby. Kombináciou týchto prístupov je možné v súčasnosti obnoviť prípadne výrazne zvýšiť prirodzenú úrodnosť pôdy.
| Obr. 5: „Rastlinné zvyšky nie sú problém!“ Sejba zrnovej kukurice po zmesi vymŕzajúcich medziplodín technológiou StripTill – spracovanie pôdy v pásoch (oto autor, 17.4.2020) |
| Obr. 6: „Dokážeme to!“ Ozimná pšenica po zrnovej kukurici siata 26.10.2020 technológiou NoTill - priama sejba bez prípravy pôdy (foto autor, 14.11.2020) |
Jednoduché riešenia sú najefektívnejšie
Aktívny, živý koreňový systém zásobuje mikrobiálny život v pôde životodarnou energiou. Uhlíkom, ktorý je základným stavebným prvkom organickej hmoty. Nasýtené spoločenstvá pôdnych baktérií a húb pracujú usilovnejšie a sprístupňujú rastlinám viac živín a vody. Zvýšená produkcia tmelivých látok mikrobiotou podporuje vodostálosť agregátov. Prosperujúci koreňový systém sa rozvíja rýchlejšie a hlbšie. Rastliny preto prosperujú a lepšie plnia funkciu zásobovania energiou a ochranného krytu pôdy. Znižujú neproduktívny výpar a prehrievanie povrchu pôdy pričom zároveň chránia pôdu pred eróziou. Jednoduché a stačí iba nenechávať pôdu bez porastu. Koreňový systém rastlín spracuje pôdu za nás.
Systematický prístup pestovania bez kyprenia umožňuje neustále využívať vytvorenú pórovitosť v pôde a tým zabezpečiť rýchle osídlenie pôdneho profilu koreňovým systémom ďalšieho porastu. Pôdne póry umožňujú celoročne efektívne zvýšiť zasakovanie zrážkovej vody, zvyšovanie zásoby pôdnej vlahy a nepretržitú dodávku vzduchu.
Rozkladajúci sa koreňový systém je zdrojom rýchloprijateľných živín v organickej forme. Znižuje sa tak potreba externej dotácie živín v minerálnej forme priemyselnými hnojivami. Kľudový stav pôdneho profilu v jednotlivých zónach zvyšuje biodiverzitu kmeňov baktérií a pôdnych húb. Nedochádza k tak výrazným populačným explóziám nežiadúcich kmeňov húb a teda sa znižuje tlak chorôb.
Rastlinné zvyšky sa rozkladajú najrýchlejšie za prístupu vzduchu. Takže ich zapravovanie do hĺbky predlžuje interval rozkladu čím znižuje ich využitie ako zdroja živín a základu pre stabilizáciu štruktúry pôdy.
Všetko so všetkým súvisí. To je základné pravidlo v ekosystéme pôdy. Čokoľvek nejakým spôsobom dostaneme do nerovnováhy následne spôsobuje nežiadúce zmeny. Na konci je snaha bez efektu alebo náklad bez adekvátneho výnosu.
Záver
Návrat k podstate teda k biologickému spracovaniu pôdy bez zbytočného mechanického zásahu je najrozumnejšou cestou ako zo živej pôdy neurobiť mŕtvu pôdu. Rozmanitosť pôdnych organizmov ich symbióza s koreňovým systémom, citlivý prístup k výžive pôdy a následne k výžive porastov sú cestou nápravy. Máme riešenie, ktoré nám ponúka sama príroda so svojimi zákonitosťami. Jednoduché, efektívne, komplexné a najmä udržateľné. Poďme zmeniť náš prístup a inšpirujme sa aby sme sa nemuseli hanbiť pred budúcimi generáciami. „Neúrodná pôda nemá význam ani ako tovar pre investíciu!“
| Obr. 7: „Zimný pokoj?“ Ozimná pšenica po silážnej kukurici siata 13.11.2020 NoTill technológiou (foto autor, 8.1.2021) |
