FAO zverejňuje svoje prvé globálne hodnotenie pôdneho uhlíka v trávnych porastoch
Podľa novej správy Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) môže zlepšenie postupov hospodárenia na trávnatých plochách - veľkých plochách pokrytých trávou, ktoré sa využívajú najmä na pasenie zvierat - zvýšiť kapacitu pôdy ako zásobárne uhlíka a pomôcť krajinám dosiahnuť ich klimatické ciele.
Pôda je po oceánoch druhou najväčšou zásobárňou uhlíka na Zemi a vďaka veľkému množstvu uhlíka, ktoré je v súčasnosti uložené v pôdnej organickej hmote, zohráva dôležitú úlohu pri globálnej zmene klímy.
V prvom globálnom hodnotení pôdneho uhlíka v trávnych porastoch FAO sa zisťovali základné zásoby pôdneho organického uhlíka (SOC) - merateľného uhlíka v pôde vyjadreného v hmotnostných percentách (gC/Kg pôdy) - v poloprírodných aj obhospodarovaných trávnych porastoch a odhadoval sa ich potenciál sekvestrácie pôdneho organického uhlíka.
Z výsledkov štúdie vyplýva, že ak by sa po 20 rokoch uplatňovania postupov hospodárenia, ktoré zvyšujú sekvestráciu organického uhlíka v pôde, zvýšil obsah SOC v hĺbkovej vrstve 0-30 cm dostupných trávnych porastov o 0,3 %, mohlo by sa ročne sekvestrovať 0,3 tony C/ha.
Pôda môže slúžiť ako zdroj aj ako zachytávač uhlíka a mnohé trávnaté plochy, ktoré obsahujú približne 20 % svetového SOC, utrpeli straty v dôsledku ľudských činností, ako je intenzívna pastva hospodárskych zvierat, poľnohospodárska činnosť a iné činnosti súvisiace s využívaním pôdy.
Podľa správy má väčšina svetových trávnatých plôch kladnú bilanciu uhlíka, čo znamená, že pôda je stabilná alebo dobre udržiavaná. Záporná bilancia uhlíka však bola zistená vo východnej Ázii, Strednej a Južnej Amerike a v Afrike južne od rovníka, čo znamená, že tieto zásoby pravdepodobne klesajú v dôsledku antropogénneho stresu v kombinácii s klimatickými podmienkami.
Tento trend by sa však dal zvrátiť stimuláciou rastu rastlín, zachytávaním uhlíka v pôde a ochranou uhlíka vo vysoko organických pôdach, ako sú poloprirodzené (človekom neobhospodarované) trávnaté plochy.
V oblasti chovu hospodárskych zvierat to môže znamenať aj zavedenie rotačných, plánovaných alebo adaptačných pastevných opatrení pre zvieratá.
Správa sa zaoberá aj ďalšími možnými opatreniami na zlepšenie zásob SOC prostredníctvom prípadových štúdií, ako je zakladanie „kŕmnych záhrad“. Stromy majú pozoruhodné úspechy pri ochrane pôdy, kolobehu živín a zadržiavaní živín, ale málo sa vie o ich potenciáli viazať uhlík v pôde.
Podľa štúdie má založenie týchto záhrad potenciál zvýšiť množstvo uhlíka v pôde o 0,03 tony C/ha ročne.
V správe sa tiež skúmajú možnosti zintenzívnenia pastevných systémov v reakcii na rastúci dopyt po živočíšnych produktoch a konkurenciu v oblasti pôdy.
Patrí medzi ne zvýšenie prísunu uhlíka z koreňov a zvyškov alebo zvýšenie produkcie krmovín prostredníctvom vylepšených druhov, zavlažovania a hnojenia.
Autori štúdie tiež zdôrazňujú, že odhad globálnej zásoby uhlíka v pôde je stále pomerne neistý a je naliehavo potrebné zlepšiť geostatistické metódy a presnosť údajov týkajúcich sa vlastností pôdy, zvierat a vegetácie a ich výmeny uhlíka.
Zásoby SOC uvedené v správe sa môžu použiť ako východisko pre budúcu prácu na skúmanie vplyvu hospodárenia s hospodárskymi zvieratami na uhlík v pôde na úrovni krajiny a farmy. Stále je však veľmi potrebné získať ďalšie údaje o súčasných pôdnych podmienkach, najmä z nedostatočne zastúpených regiónov.
FAO zdôrazňuje, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi prínosom potravín živočíšneho pôvodu a chovom hospodárskych zvierat pre výživu, zdravie, živobytie a blahobyt a naliehavou potrebou znížiť emisie skleníkových plynov v záujme riešenia klimatickej krízy, ktorá tiež ohrozuje potravinovú bezpečnosť.
Výťah a preklad z originálu
Zdroj: