Hospodársky významné hubové ochorenia ovocných drevín 1
Huby (Fungi) tvoria samostatnú ríšu eukaryotických, heterotrofných organizmov. Neobsahujú chlorofyl tzn., že nie sú schopné fotosyntézy. Väčšinu z nich tvoria mikroskopické huby. Živiny získavajú saprofyticky alebo paraziticky, niekedy v symbióze s inými organizmami. Väčšina húb patrí k saprofytom, ktoré sa vyživujú na odumretom pletive rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Menšia časť húb sú parazity, ktoré sa živia z pletív živých hostiteľských rastlín. Ako parazity a saprofyty spôsobujú veľké množstvo hubových ochorení rastlín.Vyberáme z nich hospodársky významné hubové ochorenia ovocných drevín.
Antraknóza listov orecha (Gnomonia leptostyla)
Antraknóza listov orecha, ktorá je rozšírená vo všetkých pestovateľských oblastiach orecha kráľovského sa vyskytuje aj na území Slovenska. Toto hubové ochorenie bolo pozorované okrem orecha kráľovského aj na ďalších druhoch rastlín z rodu orech (Juglans). Huba spôsobuje predčasné opadnutie listov a tvorbu nových rakovinových rán na konároch. Huba dokáže prezimovať na napadnutých opadnutých listoch, plodoch, poškodených konároch a výhonkoch. Na jar dochádza k dozrievaniu askospór, ktoré predstavujú zdroj primárnej infekcie. Uvoľňovanie askospór prebieha od začiatku mája a v závislosti od zrážok môže trvať až do konca júna. Na mladé zelené časti rastlín sa askospóry šíria pomocou dažďa a vetra. Zdrojom druhotnej infekcie sú konídiá, ktoré sa tvoria na napadnutých častiach hostiteľských rastlín. Vhodnými podmienkami pre rozvoj ochorenia je teplé a daždivé počasie s teplotami v intervale 18 - 22 °C. K prvým príznakom napadnutia orecha antraknózou patria na jar malé hnedé tmavšie lemované škvrny, ktoré sa objavujú na listoch. Zvyčajne je ich výskyt lokalizovaný okolo stredovej listovej žily, resp. v miestach hrubších žíl. V priebehu vegetačného obdobia možno na škvrnách pozorovať tmavé drobné vankúšiky, ktoré predstavujú letné plodničky, z ktorých sa neskôr tvoria konídiá. Pri silnejšom napadnutí sa škvrny spájajú, listy sa mierne stáčajú a dochádza k ich predčasnému opadu. Pre ďalšiu fázu rozvoja ochorenia je typická tvorba škvŕn na povrchu zelenej šupky plodov a dreve letorastov. Spočiatku sú tmavohnedé škvrny drobné, mierne vtlačené do šupky plodu. Silné napadnutie zelených plodov má za následok horšie vyzrievanie semena. Rovnako môže huba poškodiť aj listovú stopku orecha. Na konároch sa postupne vytvárajú oválne, mierne vtlačené škvrny s typickou hnedou obrubou. V priebehu zimného obdobia na chorých listoch huba pomaly dozrieva, až sa počas jarného obdobia objavuje plodnička spolu s vreckami, z ktorých sa opäť uvoľňujú väčšinou v priebehu mája zrelé askospóry. Z najjednoduchších ochranných opatrení pred antraknózou listov orecha je výber odolnejších odrôd, vhodné stanovištné podmienky a prerezávanie korún stromov. Na jeseň je potrebná likvidácia opadaných častí stromov, čím zabránime jarnej infekcii.
|
Obr. 1 a 2: Antraknóza listov orecha (Gnomonia leptostyla) |
Grmaník slivkový (Taphrina pruni, syn. Taphrina insititiae)
Grmaník slivkový sa v našich podmienkach vyskytuje častejšie vo vyšších chladnejších oblastiach (najmä v podhorských). V ojedinelých prípadoch sa môžeme stretnúť s výskytom aj v nížinách. Okrem pôsobenia grmaníka slivkového v celej Európe, je patogén prítomný v severnej Amerike a Japonsku. Pri silnom výskyte môže huba na citlivých odrodách hostiteľských rastlín spôsobiť až 70 %-né straty ovocia. Huba infikuje plody a výhonky sliviek, pričom k infekcii plodov dochádza hneď po odkvitnutí. Okrem slivky (Prunus), škodí aj na marhule (P. armeniaca) a čerešni (Cerasus). Plody hostiteľských rastlín sú po napadnutí zničené, bez chuti, nedozrievajú a majú zlú kvalitu. Farba sliviek je zelená až žltozelená, dužina je tvrdá, bež šťavy a chuti. Zároveň sú plody pokryté belavým povlakom, ktorý sa skladá z veľkého množstva vreciek huby (sú to podlhovasté husto vedľa seba vyrastajúce bunky, v ktorých vznikajú vreckové výtrusy, askospóry). Takto napadnuté plody od júla opadávajú. V napadnutých plodoch sa nevytvára kôstka. Infikované plody už nie sú použiteľné a nedajú sa ďalej spracovať. Grmaník slivkový vyvoláva typické príznaky napadnutia a preto nie je prakticky možné si ochorenie zameniť. Typická je deformácia plodov sliviek, abnormálne zväčšenie, predĺženie a preliačenie. Často býva napadnutá iba určitá časť plodu, takže sa na ovocí vytvárajú nepravidelné nádory. Neskôr sa zdeformované plody scvrkávajú a hnednú. Okrem plodov sa môže patogén zriedkakedy vyskytnúť aj na letorastoch stromov, ktoré hrubnú, krpatejú a často sa skrúcajú. Pri silnejšom napadnutí letorastov možno pozorovať ich postupné usychanie. Grmaník slivkový prezimuje mycéliom alebo blastospórami v napadnutých konároch a odtiaľ prerastá do púčikov a listov. V skorom jarnom období, za vlhkého a chladného počasia, prerastá huba do mladých plodov a infikuje ich. Vrecká huby sa vytvárajú na infikovaných plodoch koncom júna a v druhej polovici júla v nich dozrievajú askospóry. Počas letného obdobia sa pučaním z askospór vytvárajú blastospóry, ktoré sú pomocou vetra a dažďa rozširované. Vo všeobecnosti možno pre zabránenie výskytu ochorenia odporučiť pestovanie menej náchylných odrôd sliviek. K preventívnym opatreniam patrí ničenie deformovaných plodov a odrezávanie napadnutých konárov. Z prípravkov povolených na chemickú ochranu voči grmaníkovi slivkovému možno použiť nasledovné 3 prípravky s účinnými látkami hydroxid meďnatý + oxychlorid medi.
|
Obr. 3: Grmaník slivkový (Taphrina pruni, syn. Taphrina insititiae) |
Hrdza sliviek (Tranzschelia pruni-spinosae)
Hrdza sliviek predstavuje ochorenie, ktoré je rozšírené po celom svete. Jej výskyt pozorujeme v nížinných oblastiach, rovnako ako aj v podhorských, a to až do nadmorskej výšky 800 m. Sprievodným prejavom ochorenia je náhly opad napadnutých listov. Hrdza sliviek je na území Slovenskej republiky známa vo všetkých oblastiach pestovania sliviek, pričom výskyt silných infekcií v našich podmienkach je zriedkavejší. Hostiteľskými rastlinami sú slivka domáca, marhuľa obyčajná, trnka obyčajná, mandľa obyčajná, čremcha obyčajná a veternica iskerníkovitá. Vývojový cyklus hrdze sliviek sa uskutočňuje na dvoch druhoch rastlín, ktoré nie sú v príbuzenskom vzťahu (dvojbytný vývojový cyklus). Na medzihostiteľskej rastline – veternica iskerníkovitá, bolo pozorované spermogóniové a aecídiové štádium. Obdobie prezimovania na medzihostiteľovi je v štádiu mycélia. V podmienkach s teplejšou klímou môže hrdza sliviek prezimovať aj mycéliom uredospórového štádia na neopadaných listoch. Mycélium môže prerásť až do vetvičiek stromov, na ktorých prezimuje. Typickými príznakmi napadnutia sliviek hrdzou sú fialkasté alebo žltkasté škvrny, ktoré sa objavujú na vrchnej strane listov, často predĺžené v smere žiliek. Škvrny sú na listoch nepravidelne rozmiestnené, s rôznymi tvarmi a na ich spodnej strane sa v mieste škvŕn stretávame s drobnými, okrúhlymi a prášivými kôpkami uredospór, pre ktoré je charakteristická škoricovohnedá farba. Ak nastane silná infekcia, postupne dochádza k predčasnému opadu listov. Od konca augusta môžeme na spodných stranách listov pozorovať čiernohnedé ložiská, ktoré sú v teleutospórovom štádiu. K preventívnym opatreniam pred rozšírením hrdze sliviek sa radí odstránenie medzihostiteľských rastlín z blízkostí sadov a záhrad, likvidácia už napadnutých listov a dobrá výživa stromov. Použitie chemickej ochrany sa odporúča len v tých oblastiach, kde je evidovaný každoročný silnejší výskyt ochorenia. Z autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín pred hrdzou sliviek je možné použiť širokospektrálny, mezostémový listový fungicíd.
|
Obr. 4: Hrdza sliviek (Tranzschelia pruni-spinosae) |
Choroby hrušky obyčajnej: kamienkovitosť (Pear stony pit virus) a chrastavitosť hrušiek (Venturia pirina, anamorfa – Fusicladium pyrorum)
K významným chorobám hrušky obyčajnej (Pyrus communis) patrí kamienkovitosť a chrastavitosť hrušiek. Kamienkovitosť hrušiek môže byť fyziologického alebo vírusového pôvodu, avšak v oboch prípadoch sú napadnuté plody. Chrastavitosť, ktorú spôsobuje na hruškách huba Venturia pirina, je známa tým, že okrem listov sú napadnuté aj plody, ktoré sú pri silnejšej infekcii znehodnotené a v konečnom dôsledku neskladovateľné. Prvými príznakmi vírusovej kamienkovitosti hrušiek zhruba po 20 dňoch po opadnutí korunných lupienkov je tvorba tmavozelených, mierne prepadnutých škvŕn a prstenky na šupke plodov. Zdravé časti plodu rastú v priebehu vegetácie normálne, avšak pletivo napadnuté vírusom zaostáva v raste a deformuje sa. Po prerezaní plodu možno vidieť typické prejavy ochorenia – v pletive pod šupkou sa tvoria nepravidelne rozmiestnené zhluky sklerenchymatických buniek, ktoré sú nakopené do tvrdých kamienkovitých útvarov, tzv. sklereidov. Môžu sa vyskytovať aj zdrevnatené, hnedé miesta. Plody poškodené ešte na začiatku vývinu bývajú v čase zberu úplne znetvorené. Vírus sa prenáša očkovaním a vrúbľovaním, pričom inkubačná doba môže trvať až dva roky. Z ochranných opatrení pred vírusovou kamienkovitosťou hrušiek odporúčame využívať zdravý výsadbový materiál a likvidáciu stromov, na ktorých sa urodia napadnuté plody. Za výskyt fyziologickej kamienkovitosti hrušiek môže sucho alebo nedostatok bóru. Pri tomto type sa vytvárajú pravidelne rozložené sklereidy lokalizované v okolí jadrovníka a pozdĺž cievnych zväzkov, pričom nie sú hnedej farby. Odporúča sa hnojiť fyziologicky kyslými hnojivami, ako je síran draselný, dodať do pôdy bór a dbať na pravidelnú závlahu stromov. Bežne vyskytujúcou sa chorobou v podmienkach Slovenska, ktorá spôsobuje nežiaduce poškodenie vegetatívnych orgánov a plodov hostiteľských rastlín, je chrastavitosť hrušky. Huba zodpovedná za toto ochorenie prezimuje v opadaných listoch, v ktorých sa do jari vytvoria plodničky s vreckami. Počas daždivého a teplého počasia sa plodničky otvárajú a z vreciek sa do prostredia rozširujú askospóry. Tie spôsobujú napadnutie mladých listov a plodov. Dôležitým obdobím v ochrane proti chrastavitosti je apríl až jún, pretože v tomto období dochádza k uvoľňovaniu askospór. Na spodnej strane listov sa tvoria zelenohnedé až zeleno-čierne škvrny, ktoré sú pomerne ostro ohraničené. Podobné príznaky možno pozorovať aj na plodoch (škvrny sú čiernej farby a postupne korkovatejú). Plody sú deformované, menšie a v miestach škvŕn praskajú, čo môže viesť k sekundárnym infekciám. Pri napadnutí plodov v skorých rastových fázach dochádza k predčasnému opadu. Príznaky možno pozorovať aj na letorastoch stromov, kde sa ochorenie prejavuje popraskaním kôry. Na zdrevnatených výhonkoch s vytvorenou zhnednutou kôrou sa tvoria svetlé škvrny, ktoré praskajú. Na týchto miestach sa môže tvoriť hubový povlak. Proti ochoreniu ošetrujeme predovšetkým náchylné odrody hrušiek. Autorizované je množstvo fungicídov.
|
Obr. 5 a 6: Kamienkovitosť hrušiek (Pear stony pit virus) |
Chrastavitosť jablone (Venturia inaequalis, anamorfa: Spilocaea pomi)
Choroba sa vyskytuje vo všetkých oblastiach sveta, je považovaná za najzhubnejšiu mykózu jabloní. Pri nedostatočnej alebo neúspešnej ochrane spôsobuje vážne straty na kvalite, ale i kvantite produkcii jabĺk. Straty na úrodách môžu predstavovať 20 až 40 %. Chrastavitosť jablone sa vyznačuje typickými príznakmi napadnutia, ktoré nie sú zameniteľné s inými ochoreniami. Plody nedosahujú potrebnú veľkosť a zároveň dochádza k poškodeniu asimilačného aparátu rastlín. Symptómy napadnutia sa môžu vyskytnúť na väčšine nadzemných orgánov hostiteľských rastlín, najnápadnejšie sú však na listoch a plodoch. Prvotné príznaky napadnutia možno pozorovať na spodnej strane listu v podobe tmavých škvŕn. Postupne sa na vrchnej strane listu objaví zamatovo hnedý povlak, dobre viditeľný pri šikmom pohľade na list proti svetlu. Postupom času sa na listoch objavia ostro ohraničené, oválne, hnedočierne, približne 3 – 6 mm veľké škvrny. Napadnuté listy následne hnednú, usychajú a predčasne opadávajú. Podobné škvrny sa tvoria aj na kvetoch. Pre plody sú typické rôzne veľké šedočierne škvrny, pričom v dôsledku nerovnomerného rastu napadnutých a zdravých pletív dochádza k deformáciám a praskaniu plodov. Napadnutie letorastov sa prejavuje na pokožke svetlými škvrnami a prasklinami. Pri silnom napadnutí dochádza k predčasnému opadu listov a mladých plodov. Uskladnené jablká sú často tvarovo zdeformované. Neskoré infekcie plodov na konci vegetácie sa prejavujú malými škvrnami, ktoré ich znehodnocujú. Infekcia sa môže prejaviť aj počas skladovania ovocia. Huba prežíva v pletivách napadnutých opadaných listov, kde sa skoro po opade a počas zimy vytvárajú čierne plodničky, tzv. pseudoperitéciá. Chladné počasie po opadnutí listov, snehová pokrývka v zime a vlhké počasie na jar, podporujú tvorbu plodníc. Ich vývin býva ukončený koncom februára. Askospóry dozrievajú ešte pred pučaním púčikov, pričom sú schopné vyklíčiť iba v kvapke vody. Patogén preniká do hostiteľskej rastliny priamo cez kutikulu, mycélium sa rozrastá pod kutikulou. Ak prevláda teplé počasie bez zrážok, počet infekcií výrazne klesá. S ochorením sa stretávame najčastejšie od mája do konca júna (prvá vlna). Ku koncu leta, pri častejších zrážkach dochádza k druhej vlne. K preventívnym opatreniam patria vhodné agrotechnické pestovateľské postupy, výber stanovišťa, podľa možností uprednostnenie menej náchylných alebo rezistentných odrôd pri výsadbe nových sadov. Dôležité je dbať aj na správny rez, hnojenie a ošetrovanie stromov. Potrebné je odstraňovať napadnuté listy. Chemické prípravky možno v boji proti chrastavitosti jablone využiť preventívne alebo kuratívne podľa obsiahnutej účinnej látky.
Kučeravosť broskýň (Taphrina deformans)
Patrí k hubovým ochorenia, ktoré môžeme pozorovať predovšetkým v nížinných oblastiach Slovenska. Hostiteľskými rastlinami je okrem broskyne obyčajnej aj mandľa obyčajná. Celkovo toto ochorenie môžeme zaradiť k najrozšírenejším a zároveň k hospodársky najzávažnejším ochoreniam broskýň. Kučeravosť broskýň spôsobuje oslabovanie až vysilenie stromov a odumieranie konárikov. Prvé symptómy napadnutia broskýň môžeme pozorovať už v jarnom období v čase pučania listov. Infikované listy sa začínajú stáčať a sfarbujú sa do žltých až karmínovočervených odtieňov. Postupne nadobúdajú listy kučeravý a nápadný pľuzgierovitý charakter, pričom infikované miesta sú nápadne hrubšie v porovnaní so zdravými. Na povrchu napadnutých listov sa vytvára biely plstnatý povlak, v ktorom je veľké množstvo mikroskopických vreciek. Vo vnútri vznikajú askospóry. V priebehu vegetačného obdobia napadnuté listy očernejú a opadnú. Pomerne vzácne sa môžeme stretnúť s prítomnosťou tejto huby na plodoch, letorastoch alebo kvetoch hostiteľských rastlín. Napadnuté plody opadávajú, pričom na nich vznikajú červenofialové, lesklé okrúhle škvrny, ktoré majú zvyčajne nepravidelný okraj. Pre napadnuté letorasty je typické zastavenie rastu, deformácia, praskanie až usychanie. Kritickým obdobím šírenia kučeravosti broskýň je začiatok jarného obdobia. Silné infekcie môžu nastať po častých dažďoch alebo hmlách v mesiacoch marec až začiatok apríla, čím vznikajú vhodné podmienky pre rozvoj patogéna. Výtrusy v neskoršom období (leto) už nemajú schopnosť šíriť infekciu. Sú však zdrojom blastospór, v ktorých uvedená huba prezimuje na kôre stromov a pod šupinami púčikov. V tomto období sa odporúča vykonať postrekovanie hostiteľských rastlín najmä za chladného a daždivého počasia. Druhý termín spadá práve na jesenné obdobie, kedy opadávajú listy hostiteľských rastlín. V praxi sa však často stretávame s kombináciou ošetrenia, teda jesennou a aj jarnou aplikáciou chemických prípravkov.
|
Obr. 7 a 8: Kučeravosť broskýň (Taphrina deformans) |
