Trendy vo výžive farmovej raticovej zveri
Úvod a prehľad literatúry
Farmová zver? Podľa novely zákona o veterinárnej starostlivosti 184/2018 Z. z. patrí zver vo farme medzi hospodárske zvieratá. Keďže počet fariem raticovej zveri na Slovensku v roku 2018 dosiahol 540 a v roku 2024 až 770, je potrebné aj výžive raticovej zveri na farmách ako súčasti živočíšnej výroby venovať pozornosť. Z hľadiska geografickej distribúcie sú prevádzkarne lokalizované najmä v krajoch NR 22 %, BB 20 % a TT 14 % (spracované podľa registra farmových chovov zveri ŠVPS SR). Prevádzkovateľ farmy je podľa Vyhl. 178/2012 MPRV SR o identifikácii, registrácii a podmienkach farmového chovu zveri povinný viesť evidenciu o počtoch zveri. No keďže údaje nie sú sumarizované, nemáme k dispozícii celoslovenské údaje. Bolo by vhodné dopracovať tento systém, ktorý je v súčasnosti realizovaný spravidla iba na úrovni farmy (Rajský a kol. 2023). Podľa Pokorádiho (2022) Asociácia chovateľov jeleňovitých na Slovensku získala údaje o 11 345 jedincoch farmovej zveri v roku 2020 prostredníctvom interných informácií od farmárov.
Výživa? Tak ako v živočíšnej výrobe všeobecne, aj u zveri platí „zdravá výživa - zdravé zviera - zdravé potraviny“. Zo záverov zasadnutia Komoditnej rady MPRV SR pre zverinu v roku 2022 vyplynula potreba zvýšiť dodávky zveriny spracovateľským podnikom a aj touto cestou zvýšiť konzumáciu. Podľa Štatistického úradu SR bola spotreba zveriny v roku 2021 na 1 obyvateľa 1,2 kg, čo predstavuje v rámci celkovej spotreby mäsa 1,7 %. Trendy vo výžive a kŕmení sa postupne menili, pred 20 rokmi, keď došlo k rozmachu fariem, bolo potrebné: a) naformulovať výživové potreby, b) porozumieť fyziológii trávenia, c) navrhnúť postupy vo výžive, kŕmne zmesi, kŕmne dávky, d) zabezpečiť transfer poznatkov do praxe, e) spolupracovať s praxou. Chyby súviseli s nedostatkom relevantnej literatúry, neraz s preberaním návodov kŕmenia od iných druhov a aplikáciou postupov poľovníckeho prikrmovania do farmových chovov. Cieľom príspevku je stručný prehľad vybraných výstupov výskumu výživy raticovej zveri na VÚŽV Nitra.
Materiál a metódy
Za účelom výskumu a pomoci praxi bolo v roku 1999 vytvorené Medzinárodné pracovisko výživy a ekológie zveri ako spoločná experimentálna základňa VÚŽV Nitra a Stredoeurópskeho inštitútu ekológie zveri Viedeň. Výskum sa realizoval v laboratórnych podmienkach a tiež vo farmách a poľovných revíroch. Výskum výživy zveri bol realizovaný aj v rámci Laboratória fyziológie výživy prežúvavcov a Laboratória analytiky krmív a biologických materiálov VÚŽV Nitra. Základný a aplikovaný výskum sa realizoval v prvých rokoch prostredníctvom kanylovaných jeleňov, neskôr kŕmnych a bilančných pokusov. Pracovisko na VÚŽV Nitra bolo unikátnym v európskom priestore a z uvedeného dôvodu si objednávali zahraniční producenti krmív testovanie svojich produktov. V súčasnosti sa výskum a aplikácie realizujú v spolupráci s farmami a poľovnými revírmi.
Výsledky a diskusia
Trendy vo výžive raticovej zveri sú ovplyvňované výskumom, transferom poznatkov, záujmom a možnosťami chovateľa, chovateľským cieľom, regionálnou dostupnosťou krmív atď. V prvých rokoch činnosti pracoviska boli využité odborné skúsenosti s kanyláciou dobytka a bachorové kanyly boli aplikované aj u jeleňov. Cieľom bolo napr. preskúmať vplyv narušenia pastevných cyklov a kvality potravy na biochemické procesy v bachore. Pochopenie vplyvu týchto mechanizmov výživy a welfare prispelo k zlepšeniu zdravia a kvality zveri. V súčasnosti v Laboratóriu fyziológie výživy prežúvavcov využívame modelové prežúvavce - kanylovaný hovädzí dobytok (metódy in saccoamobile bag). Duodenálna kanyla na stanovenie črevnej stráviteľnosti u prežúvavcov NPPC-VÚŽV Nitra bola v roku 2023 zapísaná Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo ako Registrovaný dizajn Spoločenstva (Rajský a kol. 2024). Na kanylovaných kravách testujeme využiteľnosť všetkých kategórií krmív vyrábaných pre hovädzí dobytok, ovce, kozy, jelene, daniele a ďalšie prežúvavce. Táto výskumná technika zabezpečuje dlhovekosť kanylovaných zvierat a to 15 a viac rokov, čím aj opakované použitie vo viacerých projektoch vrátane služieb výrobcom krmív. Medzi nové trendy vo výžive raticovej zveri s intenzívnym chovom patrí používanie ošetrených krmív s cielene zníženou bachorovou degradovateľnosťou živín a ich by-pasom do tenkého čreva, kde sú lepšie využité zvieraťom.
V praxi sa mylne tradovalo, že jeleň konzumuje potravu 5 krát denne. Z našich sledovaní vyplynulo, že priemerný počet cyklov príjmu potravy je 10-11 za 24 hodín. Jeleň potrebuje až 48,6 % času na príjem potravy a prežúvanie. Potvrdilo to význam eliminácie rušivých faktorov na kvalitu produkcie, ako aj význam selekcie nielen na telesné parametre ale aj na povahu, sklony plašiť čriedu.
Medzi negatívne trendy, ktoré je zároveň komplikované eliminovať je nízka kvalita sena a siláže. Seno vyrobené pre účely kŕmenia hovädzieho dobytka nie je spravidla vhodné pre raticovú zver. Opätovne narážame na chyby či už pri starostlivosti o kosené lúky alebo pri zbere a sušení, resp. silážovaní fytomasy lúk. Napr. pri nedávnom poradenstve sa nám do rúk dostalo naozaj slabé seno. Trávny porast bol opakovane kosený až po odkvitnutí a vysemenení tráv. Hospodár sa domnieval, že ak sa mu trávy nevysemenia, tak bude mať následne slabý porast a slabú úrodu. Z analýz realizovaných v priebehu 20 rokov vyplynulo, že chovatelia predkladajú zveri spravidla priemerné až podpriemerné krmivá. Nájdu sa aj výnimky, ale je ich menej. Stretli sme sa s rôznymi zdôvodneniami, pritom jedno z „najbrilantnejších“ bolo, že „kosiť lúku pred odkvitnutím je akoby ste odtrhli nezrelú jahodu“. Vzorky bývali neraz plesnivé. Je kontraproduktívne tvrdenie, že „zver si z toho ešte niečo vyberie“. Vychádza to z trendov nesprávneho poľovníckeho prikrmovania, keď sa voľne žijúcej zveri predkladali dostupné krmivá bez ohľadu na ich kvalitu. Zveri v prírode však týmto nevznikal zásadný problém, lebo nekvalitné menej atraktívne krmivá konzumovala iba minimálne alebo nekonzumovala vôbec a svoje potreby pokrývala biomasou lesných drevín a agrárnych kultúr, keďže v kultúrnej krajine Slovenska má zver bohatý výber výživnej potravy. Diametrálne odlišnej situácii je vystavená farmová zver „za plotom“, ktorá nemôže za zdrojmi potravy migrovať a odkázaná je iba na to, čo jej poskytne farmár. Kontraproduktívne výroky, že jeleňom môžete dať hocičo lebo strávia aj drevo, vyplývali z nedostatku informácií a ľahkovážnemu prístupu k zveri v prírode. Treba si uvedomiť, že jelenia, srnčia a ďalšia raticová zver si v prírode vyberá na základe zmyslov atraktívnu potravu s vysokou výživnou hodnotou. Stráviteľnosť organických látok kvalitného sena sme stanovili na úrovni 70 %, zatiaľ čo u nekvalitného sena to bolo 40 %. Denný príjem kvalitného sena jeleňmi je o 30 % vyšší ako u nekvalitného sena. V prípade ak je k dispozícii iná atraktívna potrava, ako napr. ohryz mladých častí drevín, jelene úplne prestanú konzumovať seno nízkej kvality. Pri trávnej siláži s priemernou kvalitou sme stanovili stráviteľnosť organickej hmoty 61,5 %. Významný štatistický rozdiel bol v stráviteľnosti trávnej siláži po 14 dňoch státia na vzduchu 40 %.
Nejasnosti sa týkali sezónnych zmien v trávení, využiteľnosti energeticky bohatých krmív, potreby mechanickej úpravy zrna atď. Transfer poznatkov má význam, vzhľadom na to, že niektorí autori v odbornej literatúre ešte aj v ostatných rokoch publikovali nepresnosti, ako napr. že k v zime dochádza k zníženej schopnosti využívať obilie, v dôsledku zmeny dĺžky denného svetla. Vo viacerých experimentoch sme stanovili, že trávenie prežúvavej zveri sa v prvom rade prispôsobuje obsahu prijímaných živín a nie ročnému obdobiu alebo dĺžke dňa. Morfológia papíl a namnoženie alebo naopak redukcia jednotlivých druhov mikroorganizmov sú primárne reakciou na prijímanú skladbu živín. V bilančných pokusoch na VÚŽV Nitra sme zistili vysokú stráviteľnosť - zmesí obilnín a koncentrátov aj v zimnom období. Stráviteľnosť organickej hmoty bola v priemere 75 % počas zimného aj letného obdobia. Podobne výsledky testovania siláží z cukrovarských repných rezkov ukázali, že stráviteľnosť bola v lete aj v zime zhodne 83-84 %.
Pozornosť sme ďalej venovali otázke potreby mechanickej úpravy obilia. Je známe, že v prípade hovädzieho dobytka je potrebné narušiť povrch obilného zrna, pretože väčšina zŕn následne prechádza tráviacim traktom do výkalov. Hovädzí dobytok väčšinu zŕn chrupom nenaruší, a to aj vzhľadom na veľkosť tohto druhu prežúvavca. Naopak srnčia zver, ktorá patrí k malým prežúvavcom - tam nie je potrebné upravovať zrná, pretože prechod celého zrna do výkalov podľa našich zistení tvoril 1 % a v prípade jelenej zveri pri väčších zrnách ako kukurica a ovos prešlo tráviacou sústavou menej 1 % a pri menších zrnách, ako je jačmeň a pšenica 10 - 11 %. U prežúvavej zveri neodporúčame preto šrotovanie obilia, aj vzhľadom na výskyt acidóz v praxi. Kŕmne zmesi s vyšším obsahom šrotovaného obilia sú použiteľné na farmách v prípade pravidelného každodenného predkladania vybilancovanej kŕmnej dávky.
Na základe kŕmnych a bilančných pokusov sme zostavili napr. publikáciu o výživových potrebách jeleňov (Rajský, M., Vodňanský, M., Slamečka, J., Jurčík, R., Rajský, D. 2015. Potreba živín pre jelene. NPPC-VÚŽV Nitra, ISBN 978-80-89162-62-8, 78 s.). Z nej vyberáme: u kategórie jelenčiat vo veku 195 dní pri priemernej hmotnosti 90 kg je potreba sušiny 2350 g, bielkovín 400 g, Ca 24 g, P 15 g. U dospelých jeleníc môžeme rozdeliť potrebu živín na dve hlavné obdobia s rozdielnou fyziologickou záťažou. V januári-marci je potreba živín znížená oproti (vs.) potrebe v lete počas laktácie a na jeseň. Potreba živín: sušina 2550 vs. 3450 g, bielkoviny 360 vs. 560 g, Ca 20 vs. 29 g, P 12 vs. 18 g. Samce majú podstatne väčšiu telesnú hmotnosť v lete pred rujou (275 kg) ako neskôr, počas ruje, keď prudko klesá, a to až o 30 % u hlavného jeleňa; s preukazne zníženým príjmom potravy a zvýšenou aktivitou. Denný príjem samcov v lete pri raste parožia vs. počas ruje: sušina 5010 vs. 1490 g, bielkoviny 830 vs. 202 g, Ca 54 vs. 16 g, P 31 vs. 9 g, celková metabolizovateľná energia 56 vs. 14 MJ. Následne sme vydali publikáciu o výživových potrebách srncov (Rajský, M., Vodňanský, M., Chrenková, M., Polačiková, M., Mlyneková, Z., Formelová, Z., Jurčík, R., Rajský, D. 2017. Potreba živín pre srnce a národná databáza krmív, NPPC – VÚŽV Nitra, ISBN 978-80-89162-66-6, 127 s.) v rámci, ktorej sme spracovali prehľad živinového zloženia nielen tradičných a netradičných krmív ale aj lesných drevín. Analytikou letorastov a terminálov drevín, ktoré zver konzumuje sa dospelo k hodnotným poznatkom o potrebách zveri. Napr. vo vegetačnom období sme stanovili najviac dusíkatých látok v sušine bazy 31,3 %, agáte 21 % a ostružine 20,6 %. Najviac tuku mal topoľ biely 4,3 %, minerálnych látok baza 10,8 % a svíb 10,6 %. Zistili sme preukazné korelácie medzi živinami, napr. dreviny s nižším obsahom dusíkatých látok vynikajú na druhej strane buď obsahom tuku, alebo obsahom minerálnych látok.
Na trhu sa objavovali viaceré druhy doplnkových kŕmnych zmesí. Na základe požiadavky sme niektoré testovali. Zároveň sme vypracovali a do praxe zaviedli viaceré receptúry ako napr. pre zubry v Topoľčiankach, kde je výživa koordinovaná s NPPC-VÚŽV Nitra. V dôsledku zavedenia zubrej kŕmnej zmesi VÚŽV Nitra sa úmrtnosť mláďat znížila takmer na nulu, z pôvodnej úmrtnosti 30-50 %. Odchované mladé zubry môžu byť exportované do zahraničia. Jednu z ďalších navrhnutých a aplikovaných kompletných kŕmnych zmesí pre jelene (možné skrmovať monodiétne) s obsahom dendromasy, zapísal Úrad priemyselného vlastníctva SR do registra v roku 2023 ako úžitkový vzor.
Záver
Trendy vo výžive farmovej zveri ovplyvňovala úroveň dosiahnutých výsledkov výskumu, transfer poznatkov a zanietenosť chovateľov. Farmári boli v mnohých prípadoch aj poľovníkmi a aplikovali zaužívané poľovnícke spôsoby. Prinášalo to neraz výživové problémy a nedostatočnú kvalitu zveri. Môžeme konštatovať, že v mnohých farmách sa už prešlo od lúčneho sena a siláží otáznej výživnej a hygienickej kvality a nepravidelného kŕmenia na kvalitné krmivá a denný systém kŕmenia s cieľom poskytnúť zvieratám adekvátne spektrum živín. V časti fariem bude ešte potrebné zaviesť potrebné systémy výživy a kŕmenia, rotačného systému pastvy a technológií jatočného využitia až po výrobu vlastných produktov a predaj konečnému spotrebiteľovi, ináč neuspejú v konkurencii, resp. zostanú iba ako hobby chov. Ak sa farmár zamýšľa nad úrovňou výživy, resp. množstvom investovaných prostriedkov do výživy, mal by si stanoviť cieľ a jemu prispôsobiť výživu. Výživa priamo ovplyvňuje kvalitu produkcie. Vo vegetačnom období je pri extenzívnom spôsobe farmového chovu postačujúci kvalitný zelený porast. Raticová zver nekonkuruje chovu tradičných hospodárskych zvierat, je okrajovým odvetvím živočíšnej výroby. Hlavným účelom farmového chovu je produkcia kvalitnej regionálnej potraviny - zveriny, pričom uvedený druh mäsa pochádza prevažne z mladých jedincov vo veku 15-17 mesiacov, čo môže predstavovať určitú prednosť pred zverinou produkovanou v poľovných revíroch.
Poďakovanie:
„Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-23-0077.“
Použitá literatúra
POKORÁDI, J. 2022. The management of enclosed deer in Slovakia. In John Fletcher (ed.) The management of enclosed and domesticated deer. International husbandry system and diseases, Springer, 247-259, ISBN 978-3-031-05385-6.
RAJSKÝ, M. – MLYNEKOVÁ, Z. - FORMELOVÁ, Z. - POLAČIKOVÁ, M., ŽITŇAN, R. 2023. Manažment raticovej zveri v kontexte požiadaviek spoločnosti. Priebežná situačná správa o plnení projektu výskumu a vývoja MPRV SR, NPPC, 39 s.
RAJSKÝ, M. - SZAKÁCS, J. - FORMELOVÁ, Z. - MLYNEKOVÁ, Z. 2024. Flexible duodenal monocannula of the National agricultural and food centre design for the determination of intestinal nutrient digestibility in cattle. Slovak Journal of Animal Science, 57, 2024 (2), ISSN 1337-9984, E-ISSN 1338-0095, https://doi.org/10.36547/sjas.897.
ŠTÁTNA VETERINÁRNA A POTRAVINOVÁ SPRÁVA SR, www.svps.sk.
VYHL. 178/2012 Z. z. MPRV SR z 8. júna 2012 o identifikácii, registrácii a podmienkach farmového chovu zveri.