Brojlerové kurčatá sú významným producentom živočíšnych bielkovín

Kuracie mäso je celosvetovo jedným z najobľúbenejších zdrojov živočíšnych bielkovín pre humánnu spotrebu (OECD/FAO, 2015). Z uvedeného dôvodu je kvalita výrobkov a bezpečnosť potravín z tohto mäsa prvoradá.

Pre chov brojlerových kurčiat sú charakteristické dva aspekty. Na jednej strane bol pozorovaný výrazný pokrok v oblasti genetickej selekcie a v oblasti výživy hydiny, ktoré zefektívnili túto živočíšnu výrobu, keď za posledných 30 rokov sa živá hmotnosť odporážaných kurčiat zvýšila o 30,2 g a súčasne sa každoročne znižuje konverzia krmiva o 0,036 % (National Chicken Council, 2015). Práve genetická selekcia významne prispela k zrýchleniu rastu, zvýšeniu výťažnosti prsnej svaloviny a k zlepšeniu zdravia končatín. Významným chovateľským cieľom je tiež zlepšenie kvality jatočného tela, pretože každý negatívny efekt ovplyvňujúci kvalitu prsnej svaloviny veľmi významne vplýva na ekonomiku chovu. Na druhej strane u niektorých rýchlo rastúcich hybridov brojlerových kurčiat (Ross 308, Cobb 500) je po odporazení na 42. deň pozorovaná prsná myopatia, ktorú je možno pozorovať až pri rozrábke po vykostení. Počas rastu toto ochorenie nie je možné pozorovať.

Za posledných desať rokov stúpa počet myopatií prsného svalstva u kurčiat. Tie sa delia podľa morfologických a fyziologických prejavov na hlbokú pektorálnu myopatiu (DPM), bledé mäkké a vodnaté mäso (PSE), prsnú svalovinu s bielymi pruhmi (WS), špagetovú konzistenciu prsnej svaloviny (SB) a syndróm drevenej prsnej svaloviny (WB). Predpokladá sa, že tieto ochorenia sa mohli sporadicky vyskytovať aj pred rokom 2010. K ich zisťovaniu a hláseniu spracovateľskými organizáciami došlo až po roku 2014.

Kŕmny pokus s brojlerovými kurčatami

Kolektív pracovníkov na Katedre výživy a chovu zvierat na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie pod vedením doc. MVDr. Pavla Naďa, PhD. vykonal kŕmny pokus s brojlerovými kurčatami. Experiment nebol zameraný na štúdium pektorálnej myopatie, ochorenie bolo zistené u kurčiat len sekundárne. V pokuse bolo použitých 120 brojlerových kurčiat hybridu Ross 308 dodaného z komerčnej liahne. Jedince boli náhodne rozdelené do jednej kontrolnej a 3 pokusných skupín (A, B, C) po 30 ks. Priemerné počiatočné hodnoty živej hmotnosti kurčiat boli v skupinách 37,45, 37,67 g, 37,29 g a 38,75 g. Počas celého experimentu boli ustajnené v 4 kotercoch (plocha 0,12 m² na 1 kurča) v experimentálnom zverinci univerzity s neobmedzeným prístupom ku krmivu a vode.

Všetky skupiny boli kŕmené s kŕmnymi zmesami s nasledovným obsahom dusíkatých látok Hyd1 - 236,0; Hyd2 - 222,4; Hyd3 - 193,3 g/kg (Barbara Sp. Z o.o., Turza, Poľsko) v kŕmnych periódach: 1 - 10, 11 – 30, 31 - 42 dní. Prvou limitujúcou aminokyselinou bol metionín. Diéty neobsahovali žiadne antibiotiká a rastové stimulátory. Antikokcidiká boli pridávané do štartérových a rastových kŕmnych zmesí. Výpočty diét boli vykonané podľa aktuálnych požiadaviek na živiny a nutričné hodnoty krmív pre výkrm hydiny.

Počas pokusu boli vykonávané hodnotenia živej hmotnosti a spotreby krmiva raz za 7 dní. Vypočítané boli priemerné denné hmotnostné prírastky a koeficient konverzie krmiva. Zdravie vtákov bolo denne monitorované. Kŕmny pokus bol ukončený humánnym utratením kurčiat na 42. deň. Všetky postupy so zvieratami boli schválené Etickou komisiou Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach podľa smernice 2010/63/EÚ (European Parliament and the Council, 2010).

V závere pokusu bolo vykonané jatočné hodnotenie tiel odporazených brojlerových kurčiat na 42. deň. Boli stanovené parametre: porážková hmotnosť, hmotnosť po vypitvaní, hmotnosti prsnej a stehennej svaloviny, ako aj hmotnosti krídel a trupu. Následne bola vypočítaná výťažnosť v prípade jednotlivých parametrov. Po rozrábke a vykostení boli náhodne pozorované v prsnej svalovine kurčiat morfologické zmeny vo všetkých štyroch skupinách.

Pozorovali sme hlbokú myopatiu pektorálneho svalstva, ktorá bola charakteristická zeleným až žltozeleným sfarbením malého prsného svalu m. pectoralis minor (m. pectoralis supracoracoideus). Počas obdobia rastu toto ochorenie nie je možné pozorovať, preto je skrytým problémom zdravotného stavu u dnešných rýchlorastúcich kurčiat (Cobb 500, Ross 308). Uvedená patologická jednotka je v odbornej literatúre nazývaná ako ochorenie zeleného svalu pre charakteristické sfarbenie svaloviny. Morfologicky je pozorovaná nekróza a atrofia hlbokého prsného svalu. Pre spotrebiteľov predstavuje významný estetický problém, keďže títo nakupujú čerstvé mäsové výrobky na základe ich vzhľadu a atraktívnej svetlej farby hydinového mäsa.

Čo spôsobuje hlbokú myopatiu pektorálneho svalstva ?

Vznik lézií vo svaloch vtákov je iniciovaný ešte počas rastu. Svalová nekróza vzniká ako dôsledok nedostatočného okysličenia (hypoxie) a svalovej podvýživy počas väčšej fyzickej aktivity brojlerových kurčiat. Je to najmä pri mávaní krídlami v dôsledku stresu v období rastu.

Za nárast mávania krídlami môže byť zodpovedných niekoľko faktorov, ktoré fungujú samostatne alebo v kombinácii. Tieto faktory zahŕňajú:

1. rýchlosť pohybu chovateľa v chovných priestoroch pri zbere kadáverov,
2. intenzita osvetlenia na farme a použitý program osvetlenia,
3. rýchlosť zmeny osvetlenia, keď je odporúčané postupné znižovanie alebo zvyšovanie jeho intenzity,
4. úroveň aktivity vtákov pred ich odporazením,
5. počet a dĺžka výpadkov dodávky krmiva počas výkrmu z dôvodu porúch zariadenia alebo problémov krmivárskeho závodu,
6. nadmerný hluk v okolí (napr. beh kosačky v blízkosti),
7. manipulácia s vtákmi počas odchytu.

Dôvodom je špecifické umiestnenie malého prsného svalu v pomerne malom priestore, kde je relaxácia obmedzená, čo zohráva významnú úlohu v etiológii tejto abnormality. Sťahy veľkých prsných svalov a menších prsných svalov sú zodpovedné za zdvihy krídel smerom nadol a nahor. V prípade intenzívneho chovu je fyzická aktivita vtákov pomerne nízka. Avšak pri aktívnom pohybe sa zväčší správne fungujúci menší prsný sval až o 25 % objem. Vzhľadom na nepružnú fasciu priliehajúcu na sval a jeho tesné umiestnenie vedľa hrudnej kosti sa malý prsný sval nemôže pri námahe prítokom krvi zväčšovať. Zväčšenie svalu je u ťažkých plemien také výrazné, že dochádza k priškrtení svalu a následnej ischémii. Zvýšený tlak v svale stlačí krvné cievy a spôsobí nekrózu.

Prsné svaly brojlerových kurčiat sú tvorené bielymi (glykolytickými a anaeróbnymi) svalovými vláknami, ktoré sú mimoriadne náchylné na ischemický stres, teda stres spôsobený nedostatočným prekrvením. Strata bunkovej homeostázy a narušenie integrity membrány svalového vlákna spúšťa rýchlu zápalovú a následne regeneračnú odpoveď vo svale. Avšak po ischémii dochádza k rýchlej nekróze tkanív a červených krviniek vo svale. Vedie to ku krvácaniu a prípadne k zelenkastému sfarbeniu malého pektorálneho svalu. Zelená farba je výsledkom postupného rozkladu hemoglobínu a myoglobínu v poškodenom svalovom tkanive.

Takto postihnuté prsné svaly môžu vykazovať lokalizované alebo difúzne zmeny ovplyvňujúce  organoleptickú kvalitu. Mení sa farba, textúra, štruktúra a zloženie. Nepriaznivé zvýšenie tvrdosti svalov spôsobené pokročilou nekrózou možno pozorovať nielen na hlbokých, ale aj na povrchových prsných svaloch. Tie sú gumovitejšie a menej elastické ako prsné svaly bez tohto postihnutia.

Genetický príčina vzniku svalových myopatií u brojlerových kurčiat

Niektorí výskumníci označili za príčinu ich vzniku genetický výber za účelom zvýšenia rýchlosti rastu kurčiat a výťažnosti prsnej svaloviny. Dáta z analýz veľkých čistokrvných komerčných populácií brojlerov však poukázali na to, že zatiaľ čo myopatia má genetickú zložku, negenetické faktory prispievajú k viac ako 65 % rozptylu vo výskyte prsnej svaloviny s bielymi pruhmi a viac ako 90 % rozptylu výskytu syndrómu drevenej prsnej svaloviny u brojlerových kurčiat. Okrem toho genetická korelácia medzi telesnou hmotnosťou a výťažnosťou prsnej svaloviny bola mimo rozsahu štatistickej významnosti. To naznačuje, že s manifestáciou ochorenia sú spojené aj iné faktory.

Napriek tomu, že je vplyv genetiky hostiteľa na manifestáciu je nízky, stále je možné vykonávať genetickú selekciu za účelom eliminácie týchto zmien v prsnom svalstve u rýchlo rastúcich brojlerových kurčiat. Všetky typy myopatií sú na jatočnom tele po porážke ľahko rozpoznateľné a možno ich kvantifikovať podľa stupnice závažnosti.

Genetický vplyv na ich rozvoj možno znížiť za účelom dosiahnutia vyvážených šľachtiteľských cieľov. Tieto musia zahŕňať výťažnosť a intenzitu výskytu myopatií, aby sa obe vlastnosti súčasne posunuli požadovaným smerom.

Zelené sfarbenie prsného svalu nie je príťažlivé pre spotrebiteľov a preto je táto svalovina pri spracovaní jatočných tiel brojlerových kurčiat odstránená z ponuky, čo je príčinou ekonomickej straty, pretože to postihuje najcennejšiu časť jatočného tela, a to prsné svalstvo. V súčasnosti počet vtákov s týmto ochorením je malý v porovnaní s celkovým počtom odporazených jedincov, avšak tento počet sa môže postupne zvyšovať, keďže je zámerom chovať rýchlorastúce brojlery pre dosiahnutie vyššej porážkovej hmotnosti.

Keďže negenetické účinky majú väčší vplyv na výskyt myopatií, preto je identifikácia a pochopenie úlohy negenetických faktorov v patofyziológii nevyhnutné pre ďalšie zníženie ich výskytu na úrovni kŕdľa.

Odporúčané chovateľské postupy eliminácie hlbokej myopatie pektorálneho svalstva

V súčasnosti je problém hlbokej pektorálnej myopatie výzvou nielen pre chovateľov, ale aj pre hydinársky priemysel. Pri tomto ochorení nie je pozorovaný vplyv na zdravie brojlerovej hydiny a zmeny na prsnom svalstve v období rastu. Podľa výsledkov získaných pri jatočnom spracovaní mäsa brojlerov je ťažké predpovedať, či alebo koľko hlbokých pektorálnych myopatií so zeleným sfarbením svalstva sa vyskytne v kŕdli.

Manažérske postupy, ktoré pomôžu minimalizovať mávanie krídel, sa javia ako najlepšia ochrana proti tomuto ochoreniu.

1. Preto obmedzenie času stráveného chovateľom v maštali len na nevyhnutný dobu môže byť veľmi prospešné. To však neznamená, že by chovateľ alebo pracovníci farmy mali zanedbávať chovaný kŕdeľ. Neustále je potrebné vtáky pravidelne kontrolovať, opravovať zariadenia, odstraňovať úhyny a monitorovať ventiláciu, kvalitu vzduchu, teplotu, hladiny amoniaku, stav podstielky a pod.
2. Je dôležité vyhnúť sa akejkoľvek nadmernej aktivite personálu v chovných priestoroch, ktorá môže spôsobiť zbytočné mávanie krídel u chovaných vtákov.
3. Pri kontrole chovných priestorov a kŕdľa, pri odstraňovaní uhynutých zvierat alebo opravách vybavenia je nevyhnutné sa pohybovať pomaly.
4. Dôležitá je opatrnosť na miestach, kde majú vtáky tendenciu sa zhromažďovať, a to najmä vtedy, ak sú náhle vyrušené.
5. Chovateľ by mal minimalizovať hladinu hluku vo vnútri aj mimo chovných priestorov, ktorá by mohla vtáky vystrašiť. To znamená, že je potrebné odložiť kosenie trávy aj o niekoľko dní, aby sa predišlo vyrušeniu kŕdľa.
6. Pri vykonávaní prác v chovateľských priestoroch je potrebné pracovať s minimálnym množstvom svetla, ktoré umožní úspešne vykonávať požadované činnosti (zber kadáverov, kontrola a opravy zariadenia) v hale pre brojlerové kurčatá. Dôvodom je skutočnosť, že vtáky reagujú na zvýšenie intenzity svetla zvýšenou fyzickou aktivitou. Potrebné je používať funkciu simulácie východu alebo západu slnka na stmievači alebo pri vstupe do chovných priestorov len čiastočne zvýšiť intenzitu osvetlenia.

Kŕmny pokus bol vykonaný s finančnou podporou  MŠVVaŠ SR, projekt VEGA 1/0402/20 - Vplyv aditív vo výžive monogastrických zvierat na produkčné zdravie, produkciu, kvalitu produktov a životné prostredie.

Literatúra:

1. Bailey, R.A. - Watson, K.A. – Bilgili, ∗ S. F. – Avendano, S.: The genetic basis of pectoralis major myopathies in modern broiler chicken lines, Poultry Science, 94 (12), s.2870-2879, 2015.
2. Bailey, R.A.: Strategies for reducing breast muscle myopathies in broilers, International Poultry Production, 28 (2), s.23,25, 2018.
3. Bailey, R.A. – Souza, E. – Avendano,S: Characterising the Influence of Genetics on Breast Muscle Myopathies in Broiler Chickens, Frontiers in Physiology, 11, article 1041, s. 1-12, 2020. doi: 10.3389/fphys.2020.01041
4. European Parliament, 2010: Directive 2010/63/EU of September 2010 on the protection of animals used for scientific purposes. Official Journal of European Union, L 276/33, 47 s.
5. National Chicken Council. 2015. U.S. Broiler Performance Statistics. Accessed May 2015. http://www.nationalchickencouncil.org/ about-the-industry/statistics/u-s-broiler-performance/.
6. OECD-FAO. 2015. OECD-FAO Agricultural Outlook 2015, OECD Publishing, Paris. doi: 10.1787/agr outlook-2015-en
7. Stangierski, J. - Tomaszewska-Gras, J. - Baranowska, H. M. - Krzywdzińska-Bartkowiak, M. - Konieczny, P.: European Food Research and Technology, 245, s. 459–467, 2019.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti