Slovenská mliečna rieka vysychá...
Aj minulý rok o takomto čase slovenskí chovatelia dojníc prežívali ťažké časy. Vtedy ešte ani len netušili, že o rok to bude ešte horšie....
K investičnému dlhu, vysokým stratám z minulých rokov, problémom s pracovnou silou a pandémii koronavírusu pribudol ďalší problém v podobe obrovského nárastu nákladov. V tom čase toto navýšenie predstavovalo v priemere 20%, alebo zhruba 8 centov na kilogram mlieka.
V rámci celého slovenského sektoru prvovýroby mlieka predstavoval nárast nákladov takmer 70 miliónov EUR!
Pre viaceré podniky prvovýroby mlieka bol tento nárast nákladov nezvládnuteľný a stal sa impulzom pre rázne rozhodnutie nepokračovať v prehlbovaní straty na mlieku a skončiť túto ťažkú a tŕnistú cestu chovu dojníc. Vybrali sa po ľahšej výnosnejšej ceste rastlinnej výroby....
Našťastie boli aj také podniky, ktoré si zrátali, že ani cesta rastlinnej výroby nebude donekonečna výnosná bez organickej zložky, že predsa len to mlieko drží ako-tak cash-flow v podnikoch a v neposlednom rade, že ak chceme zabezpečiť potravinovú bezpečnosť, niekto na Slovensku to mlieko vyrábať musí. Ale už vtedy bolo jasné, že ani najväčší srdciar nebude robiť naveky straty len z lásky k dojniciam, alebo slovenskému národu.
Tí, ktorí sa rozhodli udržať svoje chovy dojníc, sa dostali do ťažkej situácie. V tom čase bolo reálne, že zhruba polovica navýšených nákladov by sa mohla pokryť cez navýšenie ceny mlieka. Zostala však otvorená tá druhá polovica. Chovatelia potrebovali preklenúť ťažké obdobie enormného nárastu nákladov, ktoré nespôsobili oni, ale trh. Dostali sa do ďalšej ťažkej krízy a boli odkázaní na pomoc štátu.
Tak, ako počas predchádzajúcich mliečnych kríz, aj v tom čase nastúpil Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka, aby hájil záujmy tých, ktorí dovtedy nezrušili chov dojníc a boli ešte stále ochotní vyrábať mlieko.
V septembri minulý rok začala siahodlhá cesta presadzovania požiadavky o mimoriadnu podporu na kompenzáciu zvýšených nákladov na výrobu mlieka. Táto v celoslovenskom objeme predstavovala 35 miliónov EUR. Nebola to ľahká cesta, bola dlhá a zložitá - plná prieskumov, analýz, nápočtov, vyhlásení chovateľov, tlačových správ a mediálnych vystúpení a hlavne argumentácií a presviedčania najvyšších rezortných predstaviteľov o potrebe podporiť sektor mlieka.
Napokon sa takmer po polroku snaženia podarilo vybojovať necelú tretinu požadovanej výšky. Bolo rozhodnuté, že z celkových 10 miliónov EUR budú producenti mlieka podporení sadzbou 89 EUR na dojnicu. Samozrejme, akákoľvek pomoc je vítaná, ale bola veľmi pomalá. Prešiel totiž ďalší polrok, pokým chovatelia túto podporu skutočne dostali.
Najhoršie na tom všetkom je však to, že počas prvého polroka, pokým čakali na tú malú časť podpory, sa situácia vôbec nezlepšila. Naopak, vo februári vypukol na Ukrajine vojnový konflikt, ktorý roztočil koleso nákladov a problémov ešte rýchlejšie.
Chovatelia dojníc sa dostali do začarovaného kruhu. Ceny vstupov, hlavne ceny energií odvtedy rástli doslova zo dňa na deň. Analýzy odhaľujú, že náklady sa za ten čas zvýšili o ďalšie 4 centy na kilogram mlieka.
No a do tejto situácie o prišlo obrovské sucho a horúčavy....
Sucho sa podpísalo nielen pod obrovský výpadok produkcie, ale aj pod zhoršenie kvality krmovín, hlavne kukurice na siláž. Keďže nepršalo, kukurice na siláž boli nízke a v mnohých prípadoch rastliny vôbec nenasadili šúlky, teda chýbalo v nich zrno.
Podľa analýzy SZPM zaznamenali podniky prvovýroby mlieka 44%-ný výpadok produkcie kukurice na siláž. Nakoľko boli veľké plochy kukurice na zrno preradené na kukuricu na siláž, podniky odhadujú zhruba 50%-ný výpadok produkcie kukurice na zrno.
Veľké straty na úrode a kvalite sú však zaznamenané aj pri jednoročných a viacročných krmovinách. Jednoročné krmoviny na ornej pôde zaznamenávajú podľa našej analýzy pokles produkcie o -42% a viacročné krmoviny v objeme o -43%.
V katastrofálnom stave sú aj trvalé trávne porasty, kde chovatelia evidujú takmer o 50% nižšiu produkciu. Dobytok sa doslova nemá na čom pásť.
Naše analýzy tiež odhalili, že len z dôvodu výpadku produkcie a zníženej kvality kukuričnej siláže spôsobených suchom a potreby náhrady sacharidovej zložky napr. kukuricou na zrno, došlo k ďalšiemu navýšeniu nákladov v objeme 500 EUR na dojnicu. Toto v prepočte podľa priemernej úžitkovosti predstavuje vyše 6 centov na liter mlieka a z hľadiska celoslovenskej produkcie finančný objem vyše 50 miliónov EUR.
Je pravda, že časť z navýšených nákladov bola čiastočne kompenzovaná navýšenou nákupnou cenou, ale treba uviesť, že tempo rastu cien je výrazne nižšie, ako tempo rastu nákladov. Preto je viac než nevyhnutné, aby sa výrazný nárast nákladov kompenzoval aj ďalším navýšením nákupných cien mlieka a aby sa tieto priblížili k priemeru Európskej únie.
Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka intenzívne komunikoval nevyhnutnosť kompenzácie časti navýšených nákladov na výrobu mlieka spôsobených suchom. V mene chovateľov dojníc sme predložili zástupcom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka výsledky analýzy a nápočty navýšených nákladov. Máme pochopenie aj pre problémy v iných sektoroch národného hospodárstva a preto sme požiadali o kompenzáciu polovice celkového navýšenia nákladov spôsobených suchom. Požiadavka predstavovala sumu 250 EUR na dojnicu, čo v celkovom objeme činí zhruba 25 miliónov EUR. Podľa vyjadrenia ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana, rezortu pôdohospodárstva boli zo štátneho rozpočtu vyčlenené mimoriadne zdroje na zmiernenie dopadov sucha na živočíšnu výrobu a objemové krmoviny v objeme 50 miliónov EUR. Neoficiálne zdroje uvádzajú, že zhruba polovica zo schváleného objemu podpory by mala byť alokovaná pre kategórie HD súvisiace s prvovýrobou mlieka. Podmienkou podpory by malo byť udržanie stavov s individuálnou toleranciou do maximálne -5% k 31. augustu 2023.
SZPM oceňuje snahu a prístup zástupcov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, hlavne pána ministra k riešeniu problémov spôsobených suchom a ich negatívnym dopadom na živočíšnu výrobu. Veríme, že toto opatrenie prispeje k zastaveniu klesajúceho počtu dojníc.
Jedným dychom však treba uviesť, že bude potrebné počítať s tým, že okrem sucha sa chovatelia boria aj s ďalšími problémami, ktoré ovplyvnia produkciu mlieka. Okrem už spomínaného enormného nárastu cien energií, krmív a pohonných hmôt treba spomenúť obrovské letné horúčavy. Len za leto sme zaznamenali pokles denných dodávok mlieka, ktorý predstavuje takmer - 6%. Treba však navyše počítať aj s tým, že tepelný stres spôsobený vysokými horúčavami si vyberie svoju daň aj v podobe zhoršenia reprodukčných ukazovateľov stáda. Toto sa postupne prejaví znížením produkcie mlieka na budúci rok.
Aj sucho ešte nepovedalo svoje posledné slovo. Plné dosahy zníženia produkcie a zhoršenej kvality krmovín sa v plnej miere prejavia, keď sa skŕmia minuloročné zásoby krmovín a budú sa kŕmiť len tie tohtoročné.
Zostáva otvorená aj otázka enormného nárastu cien energií. Veríme, že sa na európskej aj národnej úrovni prijmú relevantné opatrenia na riešenie energetickej krízy. Je jednoznačné, že podniky prvovýroby patria medzi najväčších rukojemníkov v tomto procese...
Skrátka, problémov v sektore mlieka je viac, ako bolo spomenuté.
Áno, treba otvorene povedať, že reálne hrozí na Slovensku nedostatok suroviny, pretože prvovýrobcovia mlieka, teda chovatelia dojníc stoja na prahu existenčnej krízy.
V tomto momente nám zostáva len dúfať, že schválená podpora prispeje k stabilizácii počtov dojníc. Samozrejme, že bude záležať od toho, či, a koľko chovateľov bude schopných uniesť zvyšok nekompenzovaných a navýšených nákladov a rozhodne sa pokračovať vo výrobe mlieka.
Naše prianie je, aby ich bolo čo najviac a aby ten budúci rok nebol taký drahý, suchý a horúci...