Komisia vyzýva na podávanie žiadostí o členstvo v pripravovanom stredisku EÚ pre monitorovanie trhu s hnojivami
Európska komisia zverejnila výzvu na predkladanie žiadostí s cieľom formálne spustiť činnosť skupiny odborníkov v rámci Strediska EÚ pre monitorovanie trhu s hnojivami pred letom 2023. Výzva je otvorená do 4. apríla.
Hnojivá zohrávajú významnú úlohu pre potravinovú bezpečnosť. Po začatí ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine ovplyvňuje globálnu potravinovú bezpečnosť a ceny potravín všeobecná kríza v oblasti minerálnych hnojív a energie. V tejto súvislosti Európska komisia koncom minulého roka predstavila širokú škálu opatrení a usmernení na riešenie okamžitých výziev, ako aj na zníženie našej závislosti. Posilnenie odolnosti a udržateľnosti našich potravinových systémov v strednodobom a dlhodobom horizonte sa musí dosiahnuť pri zabezpečení výnosov.
Z krátkodobého hľadiska je dôležité mať k dispozícii komplexné a verejné údaje o cenách, výrobe a obchode s hnojivami. S cieľom zvýšiť transparentnosť trhu a preskúmať spôsoby získavania väčšieho množstva údajov v reálnom čase od účastníkov reťazca a na národnej úrovni sa Komisia vo svojom oznámení zaviazala, že v roku 2023 zriadi stredisko na monitorovanie trhov s hnojivami v EÚ. Toto nové stredisko bude vytvorené podľa vzoru stredísk na sledovanie trhu, ktoré už fungujú pre niekoľko poľnohospodárskych sektorov, najmä pre mlieko, plodiny a ovocie a zeleninu. Organizácie zastupujúce zainteresované strany z najmenej 10 členských štátov EÚ, ktoré pôsobia v rámci EÚ v dodávateľských reťazcoch hnojív, sa môžu prihlásiť. Stredisko, ktorému bude predsedať Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, bude pozostávať z maximálne 20 členov vymenovaných na obdobie piatich rokov. Jeho úlohou bude okrem iného poskytovať informácie z prvej ruky (vrátane údajov) o situácii na trhu s hnojivami, ako aj o faktoroch, ktoré ju ovplyvňujú, a vymieňať si skúsenosti a osvedčené postupy.
Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska by sa malo optimalizovať používanie hnojív a minerálne hnojivá by sa mali podľa možnosti nahradiť organickými hnojivami. To pomôže znížiť závislosť EÚ od plynu, ktorý sa používa na výrobu dusíkatých hnojív, a od minerálnych hnojív, ako sú fosfáty a potaš, ako aj znížiť uhlíkovú stopu tohto odvetvia. Je to v súlade so širšími opatreniami stanovenými v Európskom akte o kritických surovinách, ktorý prijala Európska komisia. Cieľom predložených návrhov je posilniť monitorovacie kapacity EÚ a posilniť hodnotový reťazec a vonkajšie politiky EÚ týkajúce sa celého radu kritických surovín vrátane tých, ktoré sa používajú na výrobu minerálnych hnojív. Kľúčové je uskutočnenie ekologického a digitálneho prechodu bez ohrozenia suverenity EÚ.
V rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) je poľnohospodárom k dispozícii široká finančná podpora s cieľom optimalizovať používanie hnojív, čo im umožní dosiahnuť environmentálne, klimatické a hospodárske výhody.
V strategických plánoch SPP sa do roku 2027 vyčlení takmer 98 miliárd EUR, čo zodpovedá 32 % celkového financovania SPP (EÚ a spolufinancovanie), na zabezpečenie prínosov pre klímu, vodu, pôdu, ovzdušie, biodiverzitu a dobré životné podmienky zvierat a na podporu postupov nad rámec povinných podmienok. Plány budú podporovať udržateľné postupy hospodárenia, ako je organické hnojenie, extenzívne obhospodarovanie trávnych porastov, pestovanie strukovín a medziplodín alebo agrolesníctvo na 35 % poľnohospodárskej plochy EÚ. Striedanie plodín sa očakáva na približne 85 % ornej pôdy podporovanej SPP EÚ, čím sa v EÚ podporí ďalšie pestovanie väčšieho množstva strukovín, ktoré viažu dusík v pôde.
Preklad z originálu
Zdroj: