Výhľad poľnohospodárstva EÚ na roky 2022-32
Odolnosť poľnohospodárskeho sektora EÚ bola v posledných dvoch rokoch vystavená ťažkej skúške. Okrem narušenia obchodu a zvýšených cien komodít po skončení Covid krízy viedla ruská invázia na Ukrajinu k ešte vyšším cenám vstupov a energií. Výsledkom bol prudký nárast inflácie potravín a ďalšie narušenie obchodu. Okrem toho klimatické zmeny vedú k častejším nepriaznivým a extrémnym výkyvom počasia a chorobám zvierat. Vzhľadom na tieto narušenia v kombinácii so zmenami v trendoch spotreby sa v analýze uvedenej vo výhľadovej správe predpokladá spomalenie rastu produkcie v hlavných poľnohospodárskych sektoroch EÚ. Očakáva sa stagnácia alebo dokonca mierny pokles produkcie niektorých plodín a pokles produkcie mlieka a mäsa.
Strednodobá výhľadová analýza sa okrem príjmov z poľnohospodárstva zaoberá aj výrobou, spotrebou a obchodom v sektoroch plodín na ornej pôde, mlieka a mliečnych výrobkov a mäsa. Zahŕňa aj osobitný dôraz na potravinovú bezpečnosť a predstavuje analýzu scenára extrémnych poveternostných udalostí a scenára nižšej hustoty chovu hospodárskych zvierat v EÚ. Správa sa vzťahuje na obdobie do roku 2032 a odráža poľnohospodárske a obchodné politiky platné v novembri 2022.
Plodiny na ornej pôde
Predpokladá sa, že celková výmera obilnín v EÚ sa do roku 2032 mierne zníži na 57,2 milióna hektárov, a to v dôsledku poklesu výmery jačmeňa a kukurice. EÚ zostane čistým vývozcom pšenice a jačmeňa a čistým dovozcom kukurice a ryže. Potravinová spotreba obilnín v EÚ sa mierne zvýši (+3,9 %), ale keďže spotreba krmív sa zníži (-6,1 %), očakáva sa, že celková domáca spotreba v EÚ zostane stabilná.
Pokiaľ ide o olejniny, v roku 2032 sa predpokladá produkcia v EÚ na úrovni 33,0 milióna ton, čo predstavuje nárast o 2,8 milióna ton v porovnaní s rokmi 2020-22 (+9,3 %), najmä kvôli pokračujúcemu zvyšovaniu výnosov. Situácia však zostáva pri jednotlivých komoditách rôzna. Čistý dovoz olejnín a bielkovinových plodín do EÚ sa zníži, keďže EÚ vyprodukuje o 54,7 % viac strukovín a o 33,3 % viac sóje.
Mlieko a mliečne výrobky
Prijatie udržateľnejších poľnohospodárskych postupov ovplyvní budúci vývoj v sektore mlieka a mliečnych výrobkov v EÚ. Očakáva sa, že podiel alternatívnych výrobných systémov (opačných k intenzívnym a konvenčným) porastie. Keďže sa uprednostňuje extenzívna výroba s cieľom riešiť environmentálne problémy, očakáva sa, že stáda dojníc sa budú znižovať a do roku 2032 poklesne produkcia mlieka v EÚ o 0,2 % ročne. To však neohrozí pozíciu EÚ ako najväčšieho svetového dodávateľa mlieka.
Spotreba v EÚ by v budúcnosti mohla zostať relatívne stabilná. Spomedzi mliečnych výrobkov by spotreba syrov mohla ešte rásť. Rastúci vývozný dopyt by mohol podporiť aj výrobu. Výroba sušeného odstredeného mlieka sa spomalí, keďže obchod bude rásť menej v dôsledku silnejšej globálnej konkurencie. V prípade sušeného plnotučného mlieka by sa výroba mohla znížiť, zatiaľ čo domáca spotreba by mohla zostať relatívne stabilná.
Mäsové výrobky
Udržateľnosť bude zohrávať čoraz významnejšiu úlohu na trhoch s mäsom v EÚ. Produkcia mäsa bude efektívnejšia a šetrnejšia k životnému prostrediu, pričom sa budú rozširovať ekologické a extenzívne systémy produkcie. Napriek tomuto vývoju sa očakáva pokles spotreby mäsa v EÚ (-1,5 kg na obyvateľa ročne), pričom sa to dotkne najmä hovädzieho mäsa a bravčové mäso bude čiastočne nahradené hydinovým. Sektor hydiny je v skutočnosti jediným, ktorý sa z hľadiska výroby a spotreby rozšíri. Vyplýva to zo zdravšieho imidžu hydiny v porovnaní s inými druhmi mäsa, jednoduchšej prípravy mäsa, absencie náboženských obmedzení konzumácie a jej relatívne nižšej ceny.
Celkové stádo kráv v EÚ by sa malo znížiť o 2,8 milióna kusov (9,1 %), pričom situácia v jednotlivých krajinách EÚ sa bude líšiť. Očakáva sa, že po vysokej úrovni v roku 2022 sa cena hovädzieho mäsa opäť zníži v dôsledku vyváženejšej ponuky a dopytu. Pokiaľ ide o bravčové mäso, predpokladá sa, že produkcia v EÚ sa v rokoch 2022 - 2032 bude znižovať o 1 % ročne, čo zodpovedá 2,2 mil. ton za celé obdobie.
Prechod na rastlinnú stravu by mohol viesť k rastúcemu významu bielkovinových alternatív k mäsu, ale predpokladá sa, že budú stále predstavovať len veľmi malý podiel na trhu.
Environmentálny scenár pri nižšej hustote chovu hospodárskych zvierat
Tohtoročná správa predstavuje analýzu scenára potenciálnych environmentálnych a ekonomických vplyvov nižšej hustoty chovu hospodárskych zvierat v EÚ.
Zníženie počtu hospodárskych zvierat by viedlo k nižšej produkcii všetkých živočíšnych produktov. Očakáva sa tiež, že sa celkovo zníži produkcia mnohých plodín v dôsledku nižšieho dopytu po krmivách (t. j. krmovín, obilnín a olejnín), zatiaľ čo produkcia strukovín sa zvýši. Medzi očakávané výsledky patrí aj celkové zvýšenie výrobných a spotrebiteľských cien. Výrobné ceny by sa zvýšili najmä v prípade bravčového mäsa, vajec a hovädzieho mäsa
Zníženie hustoty chovu hospodárskych zvierat v EÚ by mohlo znížiť priemerné emisie amoniaku z poľnohospodárstva v EÚ až o 11 % a priemerné znečistenie dusičnanmi na hektár až o 12 %. Väčšie zníženie (50 - 60 %) sa očakáva v regiónoch, kde je v súčasnosti veľmi vysoká hustota chovu. Očakáva sa, že emisie skleníkových plynov v EÚ klesnú o 2 - 13,8 %, ale nižšia produkcia v EÚ by spôsobila aj zvýšenie dovozu. V dôsledku toho by sa nižšie emisie v EÚ kompenzovali zvýšením emisií v iných oblastiach sveta.
Potravinová bezpečnosť
Tohtoročný strednodobý výhľad poskytuje prehľad potravinovej bezpečnosti v EÚ na základe vybraného súboru ukazovateľov: miery sebestačnosti, čistého obchodu, diverzifikácie dovozu a vývozu a výdavkov domácností na potraviny.
EÚ zostane v roku 2032 sebestačná vo väčšine uvažovaných výrobkov a je schopná vytvárať prebytky, ktoré prispievajú k celosvetovým dodávkam potravín, najmä pšenice a mliečnych výrobkov. Odráža to výsledky postupných reforiem SPP v priebehu rokov, vďaka ktorým EÚ naďalej poskytuje dostatok kvalitných, bezpečných a výživných potravín pre svoje vlastné obyvateľstvo a pre celý svet. Vzhľadom na agroklimatické a trhové podmienky však bude EÚ naďalej závislá od dovozu produktov, ako je tropické ovocie, ryža a sója, hoci sa dosiahne určité zlepšenie.
Neočakáva sa, že súčasná rekordne vysoká miera inflácie potravín bude mať v strednodobom horizonte trvalý vplyv na podiel výdavkov domácností na potraviny. Dôvodom je skutočnosť, že ak ceny zostanú vysoké, spotrebitelia pravdepodobne prispôsobia svoje výdavkové návyky skôr základným produktom, než aby znížili celkovú spotrebu potravín. Nebude však prekvapením, že nedávne hospodárske krízy môžu potenciálne prispieť k zvyšovaniu nerovností.
Preklad z originálu
Zdroj: