Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zaradilo medzi priority zníženie škôd spôsobovaných zverou na lesných a poľných kultúrach čo je aj v kontexte požiadaviek spoločnosti. Možné je to dosiahnuť pri znížení stavov raticovej zveri, to znamená „menej hladných krkov“ a pri správnej starostlivosti o zver, to znamená prikrmovaním zveri, „nakŕmením hladných krkov“. Čím viac pokryje raticová zver svoje potreby prostredníctvom poľovníckeho prikrmovania, tým menej spôsobí škôd. Jedná sa o biologickú metódu ochrany kultúr. Stavy raticovej zveri sú vysoké aj napriek zvýšenému lovu zveri. Pozrime sa preto na možnosti znižovania škôd prostredníctvom prikrmovania.

Potravový potenciál zveri prevažnej časti našej krajiny je celoročne dobrý a nie je porovnateľný s pôvodnými–prirodzenými podmienkami, na ktoré sa paradoxne navrhovatelia zmien v prikrmovaní odvolávajú. Dnešný potenciál prostredia Slovenska umožňuje prosperovanie vysokých stavov raticovej zveri. Prirodzené výživové podmienky v minulosti boli v zimnom období slabšie, a to sa netýkalo iba vyššej snehovej pokrývky, ktorá sťažovala prístup k potrave, ale najmä, že sa v prostredí zveri nenachádzali veľké lány výživných agrárnych kultúr. Keď niekto navrhuje obmedziť alebo zrušiť prikrmovanie zveri realizované desaťročia – je namieste k návrhu doložiť jasné dôvody a nie iba dohady. V zmenenom ekosystéme ovplyvňovanom ľudskými aktivitami akým je kultúrna krajina Slovenska - preberá človek zodpovednosť za triezve manažovanie zveri, lesa a krajiny všeobecne, tak aby sa dosiahlo čo najlepšie súžitie človeka a zveri.

Bez odborne akceptovateľných podkladov navrhovať zákazy jadrových a dužinatých krmív a ponechať iba objemové krmivá bez ohľadu na ich kvalitu a teda významu pre zver? Voľne žijúca zver nebude prijímať nekvalitné seno a ani nekvalitnú senáž a keď aj áno tak iba v malom množstve a ako sme už upozorňovali, svoje potreby bude naďalej pokrývať konzumáciou lesných a poľnohospodárskych kultúr, ktoré sú výživnejšie a atraktívnejšie.

Stupňuje sa potreba jasne rozlišovať čo je správne a čo je nesprávne prikrmovanie a nie paušálne tvrdiť, že prikrmovaním nie je možné znížiť škody na lese, a to bez odborných podkladov. Dlhodobým výskumom vo výžive jelenej aj srnčej zveri sa potvrdilo, že správnym prikrmovaním zodpovedajúcim potrebám zveri je možné dosiahnuť zníženie ohryzu drevín. Je rozdiel, či jelenica pokryje svoju každodennú potrebu 6-8 kg dužinatej potravy v zime ohryzom letorastov a terminálov mladých lesných kultúr a spásaním ozimnej repky, či pšenice alebo naopak prostredníctvom sena, trávnej siláže a obmedzeným doplnkom napr. jabĺk, repy, jačmeňa, či kukurice, ktoré robia kŕmne miesto zároveň atraktívnejším a častejšie navštevovaným zverou. Plošne vhodne realizovaným prikrmovaním je možné čiastočne usmerňovať aj pohyb zveri a eliminovať koncentrácie. Ministerstvu sme odporučili, aby bolo prikrmovanie jadrovými a dužinatými krmivami naďalej povolené ale s obmedzením ich množstiev. Popritom treba upozorniť, že jadrové a dužinaté krmivá nemajú porovnateľnú výživnú hodnotu, čiže ich nie je možné „hádzať do jedného vreca“. Vzhľadom na vysoký obsah vody, ktorý je v prípade repy až 85 %, konzumuje zver veľký objem s výrazne menším obsahom energie, ako tomu je pri konzumácii obilia. Z 1 kg obilia prijme zver 0,88 kg sušiny, čo je približne 10 MJ, kým pri konzumácii 1 kg cukrovej repy, prijme zver iba 0,15 kg sušiny, čo je približne 1,77 MJ metabolizovateľnej energie. Aby jedinec prijal množstvo energie ako z 1 kg obilia, musel by skonzumovať 6 kg repy.

Na obr. 1 prezentujeme výsledky výskumu zameraného na stanovenie vplyvu krmiva na obhryz kôry. Výhodou presne kontrolovaných experimentálnych podmienok je, že dokážeme sledovať vybraný faktor a nevstupuje nám do výskumu množstvo iných vplyvov, ktoré nevieme následne vyhodnotiť, ako je tomu pri terénnom výskume v revíroch. Potvrdilo sa s vysokou štatistickou preukaznosťou, že keď sa k lúčnemu senu pridá výživnejšie krmivo, obhryz drevín klesá. Snahu poľovníckeho manažmentu pri znižovaní škôd zverou však negatívne ovplyvňuje vyrušovanie zveri ľudskými aktivitami (turizmus, cyklistika a iné) v dôsledku ktorých zver nenavštevuje kŕmidlá úmerne svojim potrebám ale spravidla iba v noci. V takejto situácii nedokáže pokryť svoje potreby naplno z krmív. Preto pri vyrušovanej zveri sú škody vyššie, keďže zver utiahnutá prevažnú časť dňa v húštinách konzumuje vo zvýšenej miere dreviny.

Seno a senáž vs. škody na lese?

Prikrmovanie zveri nekvalitným objemovým krmivom, keď má na výber aj atraktívnejšie mladé časti drevín a oziminy, sa javí ako neúčinný prostriedok biologickej ochrany pred škodami. Z našich chemických analýz realizovaných v priebehu 20 rokov vyplynulo, že poľovníci predkladajú zveri spravidla priemerné a podpriemerné objemové krmivá, či už z hľadiska nízkej hygienickej kvality alebo aj nízkeho obsahu stráviteľných živín. Nájdu sa aj výnimky, ale je ich menej. Už v minulosti sme upozorňovali, na to, že medzi najčastejšie sa objavujúce atribúty znižujúce kvalitu patria - príliš vysoký obsah hrubej vlákniny a neutrálne detergentnej vlákniny, čo bolo zapríčinené napríklad neskorým kosením porastu, po odkvitnutí. Stretli sme sa v praxi pritom s rôznymi zdôvodneniami, pritom jedno z „najbrilantnejších“ bolo, že „kosiť lúku pred odkvitnutím je akoby ste odtrhli nezrelú jahodu“. Treba si uvedomiť, že porast má najviac stráviteľných živín pred začiatkom kvetu, a preto ho treba pre účely výroby kvalitného výživného chuťovo atraktívneho sena kosiť najneskôr na začiatku kvetu. Kvalitu sena zníži aj vydrolenie lístkov a mäkkých najvýživnejších častí, tu ja preto javí lepšie seno v balíkoch. Výživná hodnota porastu sa bežne zvyšuje bezorbovým prísevom ďatelinovín, ktoré zvýšia najmä obsah bielkovín a vápnika. Negatívny je výskyt plesní, ako dôsledok nesprávneho sušenia alebo skladovania. Je kontraproduktívne tvrdenie, s ktorým sme sa taktiež stretli, že „zver si z toho ešte niečo vyberie“. Čiže krmivá, ktoré už farmár neplánuje použiť pre hospodárske zvieratá, lebo si uvedomuje ich nevhodnosť a preto ich ponúkne poľovníkom, povedzme za odvoz, určite neodporúčame brať pre zver. Zaviedli sme náuku o krmivách a v prípade záujmu realizujeme poradenské akcie, prednášky.

Cieľom výroby sena pre dospelý dobytok je spravidla maximalizácia vyprodukovaného objemu, ktorý sprevádza znížená využiteľnosť pre zver. Dospelý dobytok takéto seno konzumuje aj vzhľadom na to, že je v maštali na takýto obmedzený zdroj potravy odkázaný a okrem toho farmár neraz pridáva k takémuto senu a siláži aj dužinaté a jadrové krmivá posekané a zmiešané do kŕmnej dávky. Skúste sa opýtať farmára na seno, ktoré dáva teľatám. Seno pre teľatá vyrába odlišným spôsobom a je výživnejšie a chutnejšie a preto vhodné aj pre prieberčivú prežúvavú zver.

Otázky z praxe

V poslednom roku nám boli položené z praxe viaceré otázky, z nich vyberáme napr. otázku vplyvu objemového krmiva na škody. Jeden podnik sa rozhodoval, či zostať pri zaužívanom spôsobe prikrmovania senom a trávnou silážou, alebo ustúpiť od trávnej siláže, pri ktorej vraj zver spôsobuje zvýšené škody na lese. Ako sme už neraz prízvukovali – neexistujú zlé alebo dobré kategórie krmív. Každé krmivo je charakterizované určitou skladbou živín, a preto má svoje postavenie vo výžive. Prízvukujeme, že v mnohých prípadoch a situáciách je dôležitá hygienická kvalita krmiva, ktorá môže rozhodovať o intenzite príjmu zverou. Preto v takýchto prípadoch môže dochádzať k vyvodzovaniu chybných záverov.

Na Medzinárodnom pracovisku výživy a ekológie zveri sme realizovali viaceré kŕmne pokusy zamerané na zistenie vplyvu krmiva na ohryz drevín. Opakovane sa potvrdilo, že čím výživnejšie a kvalitnejšie krmivo zver dostáva, tým ho aj viac konzumuje a keďže tým viac pokrýva aj svoje potreby, následne menej konzumuje les. Preto, ak je zveri predkladané seno a trávna siláž dostatočnej kvality, zver konzumuje obidve krmivá a úmerne stupňujúcemu sa príjmu krmiva klesá poškodzovanie lesa. Je potrebné ale taktiež vysvetliť, že podľa našich výsledkov dosahuje trávna siláž vyrobená z toho istého zeleného porastu ako seno, o niečo vyššiu výživnú hodnotu aj chuťovú atraktivitu ako seno, keďže týmto spôsobom konzervácie nedochádza k vydroleniu mäkkých výživných častí a zároveň siláž obsahuje okolo 50 % vody s čím taktiež súvisí zvýšená atraktivita. Dobrá siláž má mať vôňu aj pre človeka príjemnú, nie odpudzujúcu.

V pokusoch zameraných na seno a trávnu siláž, boli škody na drevinách nižšie pri kombinácii sena a trávnej siláže, ako pri sene samotnom. Ako sme už spomenuli, platí to za podmienky, že seno aj trávna siláž sú dostatočnej kvality. Môžu nastať viaceré situácie, napr., že seno bolo vyrobené s vysokou kvalitou a naopak trávna siláž z rôznych dôvodov nedosahuje dobrú kvalitu (napr. poškodenie ochrannej fólie, nedostatočné utlačenie biomasy alebo iné dôvody) a v takom prípade zver uprednostní seno. Vždy je potrebné správne posúdiť konkrétnu situáciu. Preto, nemôžeme súhlasiť s tvrdením, že trávna siláž spôsobuje nárast škôd. Odporúčame kombináciu sena a trávnej siláže.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti