Kukuričná siláž vo výžive prežúvavej zveri
Keďže je dôležitým komponentom pridávaným do kŕmnych dávok dojníc, pestuje sa na celom území Slovenska. Preto je pre poľovníkov a chovateľov farmovej zveri dostupná a podľa skúseností z praxe aj využívaná ako unikátne krmivo v ktorom sa kombinuje primeraný obsah zložiek vlákninového komplexu a ľahko využiteľnej energie.
Výživná hodnota zdrojov potravy a škody na kultúrach
Na Slovensku sa pripravuje nová poľovnícka legislatíva a v rámci nej aj postupy starostlivosti o zver. V tejto súvislosti odzneli rôzne názory na vplyv krmív na manažment raticovej zveri, na jej zdravie a početné stavy, ako aj na škody, ktoré spôsobuje na kultúrach, či už lesných alebo poľných. Pri posudzovaní vhodnosti krmív bolo argumentované aj prirodzeným alebo neprirodzeným charakterom potravy. Navrhlo sa zakázať používanie väčšiny druhov krmív a ponechať možnosť prikrmovať raticovú zver iba senom. Návrhy pôsobia na poľovníkov mätúco, keďže spravidla absentujú odborné podklady, z ktorých sa vychádzalo.
Potrava, ktorú nachádza a konzumuje zver vo svojom životnom prostredí, vrátane krmív obsahuje jednotlivé živiny, ktoré určujú charakter, využiteľnosť a význam potravy pri pokrývaní výživových potrieb zvieraťa. Preto nie je odborne podložené hovoriť o tom, že zviera má alebo nemá nárok na niektoré krmivá alebo potravu ale presnejšie je vysvetlenie, že zviera má nárok, teda potrebuje určité konkrétne živiny v určitých množstvách. Spektrum živín, ktoré potrebuje jedinec hospodárskeho alebo voľne žijúceho druhu zvieraťa na pokrytie svojich výživových potrieb - môže získať z rôznych foriem potravy.
Populácie jelenej a ďalšej voľne žijúcej prežúvavej raticovej zveri dosiahli na Slovensku historické maximá, s čím súvisia aj vyššie nároky na potravu. Okrem vysokých stavov zveri je dôvodom škôd v kultúrnej krajine aj vysoká výživná hodnota a s ňou súvisiaca vysoká chuťová atraktivita mladých lesných a poľných kultúr. Krajina Slovenska je intenzívne využívaná na lesnícku a poľnohospodársku výrobu, a preto zver celoročne žije a pokrýva svoje výživové potreby práve v prostredí lesa a poľa. Slovenská legislatíva nariaďuje poľovníkom v zimnom období prikrmovať zver. V súčasnosti sú poľovníckou legislatívou povolené všetky kategórie krmív, čiže je možné poskytovať zveri adekvátne spektrum živín prostredníctvom krmív. Obmedzenia pre jadrové krmivá od roku 2018 vyplývajú z Národného eradikačného programu pre africký mor ošípaných v diviačej populácii na Slovensku. Tu je potrebné však podotknúť, že potravu bohatú na energiu nachádza zver vo svojom prostredí aj bez pričinenia poľovníkov a v neporovnateľne väčšom množstve.
Doterajšie výsledky nášho výskumu dokázali, že ak jelenia a ďalšia prežúvavá zver konzumuje krmivá vyhovujúce potrebám zveri, následne úmerne menej konzumuje biomasu lesných kultúr. Spásanie agrárnych ozimín zverou je prirodzené? Oziminy obsahujú vysoké množstvo dusíkatých látok (25-30 % v sušine), čiže až na úrovni tzv. bielkovinových krmív, čo v zimnom období pôvodná potrava zveri v pôvodných biotopoch pred príchodom poľnohospodárov ani z ďaleka neobsahovala. Preto aj pri formulovaní legislatívnych postupov vo výžive a prikrmovaní zveri nie je správne sa prikláňať k iluzórnym predstavám o správnom prikrmovaní prirodzenou potravou.
Čo je to prikrmovanie prirodzenou potravou? Aj samotné pasienky a lúky sú umelo dopĺňané kultúrnymi druhmi tráv a ich hybridov a sú hnojené, kosené, preto ani takéto seno alebo siláž so zmeneným botanickým zložením a upraveným obsahom živín nie je možné považovať za prirodzenú potravu. Zároveň z našich analýz vyplynulo, že kvalita sena vyrábaného pre potreby hovädzieho dobytka a oviec, ktoré je bežne využívané aj na prikrmovanie zveri nezodpovedá vo väčšine prípadov obsahom živín a ani chuťovou atraktivitou potrebám zveri, ktorá sa následne radšej orientuje na konzumáciu lesných a poľných kultúr. O prirodzenej potrave voľne žijúcich prežúvavcov je možné uvažovať v odľahlých oblastiach Ázie alebo severnej Ameriky s nulovou alebo nízkou mierou osídlenia a obhospodarovania krajiny.
Nové legislatívne návrhy týkajúce zákazu siláží, dužinatých krmív, jadrových krmív a bývalých potravín s cieľom obmedziť výživové možnosti zveri, a tým znížiť jej reprodukciu a stavy zveri, nesplnia očakávania, lebo potravu s podobnou skladbou živín a obsahom energie zver prijíma vo veľkých množstvách z prostredia kultúrnej krajiny celoročne, aj bez pričinenia poľovníkov. Ak bude povolené prikrmovať iba senom, najmä ak máme znalosti, že jeho kvalita nie je dostačujúca pre prežúvavú zver, je potrebné očakávať, že zver bude konzumovať kultúry. Treba si uvedomiť, že kým krava alebo ovca v maštali je odkázaná na to čo jej dá farmár, voľne žijúca zver má možnosť migrovať a selektovať prijímanú potravu na základe svojich zmyslov, a preto pri prikrmovaní zameranom na zníženie škôd (biologická ochrana porastov), rozhoduje výživná a chuťová atraktivita predkladaného krmiva (Rajský a kol., 2022). Škody je možné znížiť dvoma spôsobmi: buď zver pokryje svoje potreby z krmív, čím budú do značnej miery chránené kultúry, alebo je potrebné znížiť stavy zveri, čím sa zníži konzumácia kultúr. Neodporúčame zakázať krmivá pri vysokých stavoch zveri aké máme v kultúrnej krajine v súčasnosti. V neposlednom rade je však potrebné upozorniť, že nevyhnutným predpokladom správneho prikrmovania pri možnosti využitia viacerých kategórií krmív je predkladať jednotlivé krmivá v správnych pomeroch, resp. množstvách. Preto sme aj navrhli úpravu Plánu starostlivosti o zver, kde sme okrem iného navrhli zmeniť minimálne množstvá jadrových a dužinatých krmív za maximálne (podobne ako pri vnadení diviakov), čím sa eliminuje nadmerný príjem jadrových krmív prežúvavou zverou, ale zároveň zostane v kŕmnej dávke v malom množstve aj energeticky bohatá a chuťovo atraktívna zložka.
Kukuričná siláž ako krmivo pre zver
Ako vieme, priemerná kukuričná siláž obsahuje približne 30-35 % škrobu v prepočte na sušinu čo znamená, že v sušine obsahuje 1 kg kukuričnej siláže asi 400-450 gramov zŕn kukurice a 550-600 gramov listov a stoniek rastliny kukurice. V čerstvom stave, po vybratí zo silážnej jamy, teda v stave, keď krmivo obsahuje v 1 kg až 700 gramov (ml) vody – predstavuje obsah škrobu, vzhľadom na vysoký podiel vody, približne trojnásobne menej v porovnaní so stavom v sušine. Čerstvá kukuričná siláž teda predstavuje zmes obsahujúcu v 1 kg približne 125 gramov (12,5 %) kukuričných zŕn, 175 gramov listov a stoniek (17,5 %) a 700 gramov vody (70 %). Z pohľadu výživy zveri, sa jedná o zmes, v ktorej je posekané a zamiešané tzv. objemové a jadrové krmivo. Kukuričnú siláž môžeme považovať za kŕmnu zmes (hotové kompletné krmivo), ktorej adlibitný príjem vzhľadom na dostatočný obsah vlákniny, nespôsobuje raticovej zveri tráviace a zdravotné problémy, ktoré môžu vznikať v prípadoch príjmu čistého jadrového krmiva. Zároveň zver získava vodu z potravy.
Stráviteľnosť živín
Na Medzinárodnom pracovisku výživy a ekológie zveri pri VÚŽV Nitra sme stanovili stráviteľnosť živín jednotlivých krmív pri jelenej a srnčej zveri. Z experimentov vyplynulo, že stráviteľnosť organickej hmoty kukuričnej siláže bola 69,2 %. Pri znížení kŕmnej dávky kukuričnej siláže na polovicu nedošlo k štatisticky významnej zmene stráviteľnosti (68,9 %). Pri trávnej siláži sme stanovili stráviteľnosť organickej hmoty v priemere 60,5 %. Významný štatistický rozdiel v stráviteľnosti organickej hmoty sme zistili pri trávnej siláži čerstvej a tej istej siláži, po 14 dňoch státia na vzduchu (sekundárna fermentácia). Stráviteľnosť organickej hmoty čerstvej siláže 61,5 % poklesla po 14 dňoch na hodnotu 40,6 %.
Najvyššiu hodnotu metabolizovateľnej energie 1 kg sušiny krmiva (8,52 MJ. kg -1 sušiny) v rámci siláží sme zistili pri kukuričnej siláži, jednalo sa pritom o kukuričnú siláž priemernej kvality. Trávna siláž dosiahla 8,43 MJ. kg -1 sušiny. Krmivo s najnižšou nutričnou hodnotou pre jeleniu zver bola trávna siláž po sekundárnej fermentácii s hodnotou 5,7 MJ. kg -1 sušiny (Rajský, 2010).
Tab. 1: Stráviteľnosť živín (%) pri jelenej zveri
Biologická ochrana porastov – vplyv krmiva na škody
V kŕmnych pokusoch zameraných na stanovenie vplyvu krmiva sme použili v jednotlivých pokusných skupinách lúčne seno bežnej kvality ako základ kŕmnej dávky a popri ňom sme testovali siláže. Z výsledkov vyplynulo, že vysoká intenzita obhryzu kôry sa prejavila pri skrmovaní lúčneho sena a kukuričnej siláže K 2 (zlá siláž), a to priemerne 101 gramov sušiny na jedinca jelenej zveri a deň. Znamená to, že pri nekvalitnej siláži a priemernom sene predstavovala v celodennom príjme sušiny drevinová zložka 4,9 %. Príjem siláže napriek tomu, že bola nekvalitná, predstavoval 58,2 % a podiel priemerného sena 36,9 %. Naopak, najnižší, v podstate zanedbateľný príjem drevinovej zložky sa prejavil v skupine zvierat kŕmených okrem sena kvalitnou kukuričnou silážou K 3, a to iba 0,035 %. Príjem kvalitnej siláže predstavoval viac ako 98 % a príjem sena necelých 1,5 %. V týchto modelových situáciách predstavoval rozdiel v intenzite ohryzu drevín v závislosti od kvality siláže až stonásobok (Rajský, 2010).
Takýchto kŕmnych pokusov zameraných na zistenie vplyvu krmiva na pokrývanie potrieb zvieraťa a škody na lese sme realizovali opakovane viacero, a to v o viacerých sezónach. S vysokou štatistickou preukaznosťou sa potvrdilo, že ak má zver k dispozícii vhodné krmivá a nie je pri kŕmnych zariadeniach vyrušovaná, čiže jej je umožnené krmivo konzumovať opakovane v priebehu 24 hodín, má to pozitívny vplyv na znižovanie škôd. Ako však využije prax takéto poznatky a ako profesionálne pristúpi k praktickému manažmentu výživy, čiže do akej miery sa prejaví biologická ochrana v praxi, to je už samozrejme iná vec, ktorá závisí od konkrétnych podmienok. Nikdy nie je možné označiť automaticky krmivo za dobré alebo zlé, lebo rozhoduje jeho kvalita, množstvo, pravidelnosť predkladania, rušivé vplyvy v lokalite s kŕmidlami, množstvo zveri, predchádzajúce návyky a chyby.
Dlhodobo spolupracujeme s praxou a stretli sme sa aj so situáciami, keď dobre mienený zámer poľovníkov zmarili rušivé aktivity návštevníkov lesného prostredia, ktoré mali za následok, že plašená zver navštevovala kŕmidlá iba v nočných hodinách a zo strachu pred človekom sa ukrývala v priebehu svetlých hodín v mladých porastoch, ktoré v dôsledku hladu poškodzovala. Tu je potrebné pre vysvetlenie uviesť, že jelenia zver prijíma potravu počas 24 hodín priemerne at 9 krát (Rajský a kol., 2012), čiže sa ani zďaleka nenasýti počas 1 alebo 2 nočných návštev kŕmidiel. Pri ochrane porastov je nevyhnutne potrebné zabezpečiť, aby zver pri kŕmidlách nebola vyrušovaná, ináč sa vplyv krmiva na elimináciu škôd neprejaví v očakávanej miere.
Kukuričná siláž obohatená o odpadovú dendromasu
Testovali sme možnosť silážovania zmesi rastlín kukurice (70 %) s odpadovou dendromasou (30 %) ako potenciálneho krmiva pre voľne žijúce prežúvavce, ktoré by malo dostatočný obsah energie a zároveň štrukturálnej vlákniny a v rámci biologickej ochrany lesa by pomohlo eliminovať škody spôsobované zverou (Rajský a kol., 2018 a Rajčáková a kol., 2018). Použili dve dreviny v zmesiach s kukuricou, a to ihličnatú drevinu smrek a listnatú drevinu dub v rôznych pomeroch. Obsah živín v dendromase závisí od termínu zberu. Najvyšší obsah dusíkatých látok, aj viac ako 25 % sušiny, býva v mladých letorastoch listnatých drevín v prvej polovici vegetačného obdobia, v máji-júni. Neskôr v druhej polovici leta a na jeseň stúpa podiel vlákniny a klesá obsah dusíkatých látok aj o polovicu. Zber použitých drevín sme museli prispôsobiť dátumu zberu kukurice na siláž, v prvom septembrovom týždni, čo už ale znamenalo, že potenciál ich výživnej hodnoty nebol úplne využitý. Kukurica a vetvičky boli narezané na veľkosť 3 cm a zmesi boli homogenizované. Obsah škrobu v zmesi siláží a dendromasy bol od 231,63 do 203,53 g.kg -1 sušiny, čo poskytuje dostatok energie voľne žijúcim prežúvavcom. Táto energia v kombinácii s hrubou vlákninou 260,16 - 272,19 g.kg -1 sušiny v účinnej štrukturálnej forme predurčuje toto krmivo pre príjem ad libitum. Porovnávali sme priebeh fermentačného procesu siláží kukurice a dendromasy v závislosti od použitého silážneho prípravku. Použili sme variant bez prípravku, s biologickým prípravkom (Lactobacillus buchneri DSM 13573) a chemickým prípravkom (22.9 % sodium benzoate, 8.3 % sodium propionate). Zlepšenie priebehu fermentačného procesu sa prejavilo najmä pri chemickom prípravku zvýšeným obsahom kyseliny mliečnej, nižším obsahom UMK a alkoholu.
Tab. 2: Obsah živín a parametre fermentačného procesu v silážovaných zmesiach kukurice (70 %) a dendromasy (30 %) v g.kg -1 sušiny
Vzhľadom na uvedené vlastnosti, odporúčame kukuričnú siláž pre účely výživy a praktického prikrmovania prežúvavej zveri aj bez prímesí, alebo aj v silážovanej zmesi s odpadovou dendromasou alebo biomasou TTP. Je ale potrebné zamerať pozornosť na odstránenie chýb, ktoré sme zaznamenali v praxi. V prípade kukuričnej siláže sa jednalo o neprimerane veľké množstvá krmiva jednorazovo predloženého v revíroch. Predkladaním hromád kukuričnej siláže, ktorú zver nestíhala konzumovať a zhoršovala sa jej kvalita, dochádzalo okrem iného aj k porušovaniu zákona, ktorý ukladá tiež povinnosť užívateľa poľovného revíru zabezpečiť ochranu zveri pred nepriaznivými vplyvmi, najmä pred nedostatkom potravy ako aj prikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom takým spôsobom aby sa neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia a nespôsobovalo zveri zdravotné problémy.
