Signalizácia v ochrane rastlín – 2/2024
Morenie osiva strukovín
Základom predchádzania výskytu chorôb a škodcov je prevencia. Platia všeobecné zásady prevencie chorôb: striedanie plodín, odstraňovanie pozberových zvyškov, pestovanie odrôd s vyššou odolnosťou, správna agrotechnika, výsev zdravého neinfikovaného osiva, pri morení používať adhezívne látky. Morenie osiva pomáha znižovať riziko infekcie chorobami prenosnými osivom a pôdou. V tejto sezóne sú povolené len biologické prípravky a pomocné prípravky vo forme zmáčadiel.
Pri aplikácii prípravkov na ochranu osiva strukovín je potrebné uprednostniť pomocný prípravok, ktorý sa používa k podpore zdravotného stavu a zvýšeniu odolnosti rastlín pri aplikácii morením proti hubovým chorobám prenosným osivom a pri aplikácii postrekom. Aktívnou zložkou pomocného prípravku v ochrane rastlín Albit Max je kyselina poly-beta-hydroxy maslová (PHB). PHB a jeho deriváty interagujú s receptormi rastlín, ktoré sa nachádzajú na povrchu rastlinných buniek a vedú k syntéze kyseliny salicylovej, veľmi aktívnej signálnej zlúčeniny. Salicylát imunizuje rastlinu proti chorobám a rastlinné tkanivá získavajú odolnosť voči širokému spektru patogénov (systémová získaná rezistencia). Autorizácie je do hrachu 1x morením a 5x sa môže aplikovať postrekom počas celej vegetácie.
Použitie prípravkov na morenie osiva strukovín proti chorobám vzchádzajúcich rastlín je veľmi obmedzené a prednostne zamerané na použitie mikrobiálnych prípravkov Green Doctor a Polyversum s obsahom mikroskopickej huby Pythium oligandrum Drechsler, ktorá parazituje na fytopatogénnych hubách z rodov: Alternaria, Botrytis, Fusarium, Peronospora, Phoma, Phomopsis, Pythium, Phytophthora, Rhizoctonia, Sclerotinia, Verticillium a dalších. Je spúšťačom indukovanej rezistencie voči chorobám. Účinná látka prípravku huba Pythium oligandrum stimuluje rast rastlín indukciou zvýšenej produkcie fytohormónu kyseliny indolyloctovej a zvyšovaním obsahu fosforu a cukrov. Nie je to klasický fungicíd, a preto ho nie je možné aplikovať ako fungicíd, t.j. až po zistení príznakov choroby. Sú to biologické prípravky a ich účinnosť je závislá od správnosti aplikácie. Po aplikácii prípravku spóry musia na živých pletivách najskôr vyklíčiť a až po rozrastení huby je táto schopná konkurovať alebo parazitovať na fytopatogénnych hubách. Prípravok je preto nutné aplikovať preventívne, t.j. pred výskytom choroby. Pri správnej aplikácii je možné udržať porast v dobrom zdravotnom stave. V prípade veľmi silného infekčného tlaku následne po biologickom prípravku je možné aplikovať bežný fungicíd. Autorizácia je do hrachu, lupiny a sóje.
Liposamje zmáčadlo pre postrekové kvapaliny. Zvyšuje pokryvnosť aplikovaných prípravkov na ochranu rastlín, biostimulantov a listových hnojív. Prípravok obsahuje biopolymér bakteriálneho pôvodu – Enposam, založený na komplexe prírodných oligosacharidov a polysacharidov so silnou povrchovou energiou. Pomocný prípravok pôsobí na ošetrené plodiny nasledovne:
- fixuje bio prípravky a iné prípravky na ochranu rastlín; listovú výživu na pestovanej plodine;
- vytvára ochrannú elastickú mriežku, ktorá zadržiava vlhkosť;
- poskytuje vysokú efektivitu pôdnych herbicídov za nepriaznivých poveternostných podmienok;
- pracuje v širokom rozsahu teplôt;
- púta na seba živiny a napomáha prenosu do rastliny;
- zvyšuje toleranciu rastlín voči stresu zo sucha a mrazu.
Ďalší pomocný prípravok Peridiam Quality 316 S vo forme stabilnej suspenzie (FS) je určený na zlepšenie kvality namorenia osiva - zvýšenie priľnavosti moridiel na osive kukurice, sóje, ciroku, hrachu a fazule a zníženie ich oteru pri transporte a manipulácii a zvýraznenie farebnosti osiva. Je to pasívny pomocný prípravok, ktorý zlepšuje technologické vlastnosti namoreného osiva. Prispieva k rovnomernejšiemu rozmiestneniu moridiel na vonkajšom povrchu semien a optimalizuje ich priľnutie k osivu. Hladší povrch osiva po aplikácii zlepšuje jeho sypnosť a redukuje možnosť oteru osiva pri transporte a manipulácii. Namorené osivo sa vyznačuje nižšou prašnosťou a zvýšenou farebnosťou osiva. Účinné látky sú vodná disperzia akrylátového kopolyméru, polyethylénom modifikovaný vosk, draselná soľ, RED 48:2, pigment dispersion.
Hrach siaty
Choroby klíčiacich semien a vzchádzajúcich rastlín vyvolávajú huby z rodov Pythium, Rhizoctonia, Aphanomyces, Thielaviopsis, Phoma. Spôsobujú zniženie počtu rastlín na jednotku plochy počas vzchádzania aj v priebehu vegetácie. Porasty trpia rastovými poruchami, predčasne dozrievajú a kvalita semien je negatívne ovplyvnená. Prejav je viditeľný na mladých rastlinkách ich zaostávaním v raste, žltnutím, koreňové kŕčky a bázy stoniek sa sfarbujú do hneda až čierna, podliehajú suchej alebo mokrej hnilobe až postupne odumierajú. Pôvodcovia chorôb pretrvávajú v pôde vo forme spór 4-5 rokov a dlhodobo zamorujú pozemky. Napadnutie klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín podporuje chladné a daždivé počasie. Preventívna ochrana spočíva v používaní zdravého osiva, správnej agrotechnike a dlhšom časovom odstupe v zaraďovaní hrachu na tú istú parcelu.
Koreňovú spálu hrachu vyvoláva Fusarium solani. Najskôr sa prejavuje červenohnedými pásikmi na báze stonky tesne nad povrchom pôdy. Pásiky sa spájajú do škvŕn a pletivo odhníva. Spodné listy napadnutých rastlín majú sivastý nádych, postupne žltnú a odumierajú. V priaznivých podmienkach postupujú vyššie a rastliny celé odumierajú.
Fuzáriové vädnutie hrachu spôsobuje huba Fusarium oxysporum f.pisi. Huba napáda cievne zväzky, na prierezu sú červenkasté. Rastliny zaostávajú v raste, ich listy sa stáčajú, sú sivozelené až biele a postupne usychajú. Obidve ochorenia spôsobené fuzáriami sa vyskytujú v poraste ohniskovo. Prezimujú vo forme chlamydospór na zvyškoch rastlín a v pôde, napadnutie sa najviac prejavuje v máji najmä ak je teplé počasie a vlhká a teplá pôda. Pri fuzariózach je dôležité dodržiavať dobrú agrotechniku, zaorávať rastlinné zvyšky, striedať plodiny, nevysievať hrach na zamorený pozemok aspoň 5 rokov a používať zdravé a morené osivo. Ascochyta pinodes, Ascochyta pinodella a Ascochyta pisi spôsobuju ochorenie hrachu známe pod názvom antraknóza hrachu. Prvé dve huby prežívajú okrem osiva aj v pôde. Na rastlinách tvoria hnedé až hnedočierne škvrny bez ohraničenia na stonkách, listoch, zálistkoch a úponkoch, strukoch aj semenách. Ascochyta pisi tvorí svetlohnedé škvrny s tmavším okrajom. Napadnutiu rastlín a rozvoju choroby napomáha vlhké a chladné počasie. Aj pri antraknóze je dôležité okrem morenia vyberať odolné odrody hrachu a venovať sa správnej agrotechnike.
Fazuľa záhradná
Najzávažnejšou hubovou chorobou fazule je antraknóza fazule Colletotrichum lindemuhianum. Prejavuje sa hnedou škvrnitosťou s načervenavými okrajmi na strukoch a semenách. Zdroj infekcie je osivo a zvyšky napadnutých rastlín. Tie môžu byť zdrojom infekcie aj hnedej škvrnitosti listov fazule Ascochyta boltshauseri. Škvrny sa objavujú už na klíčnych listoch a postupujú až na struky. Koreňovú hnilobu fazule vyvolávajú Fusarium solani f. phaseoli, Fusarium oxysporum f. phaseoli.Chorobu podporuje časté pestovanie fazule na tom istom pozemku.
Okrem hubových chorôb, ktorým sa dá predchádzať morením osiva, sú osivom prenosné bakteriózy: baktériová spála fazule Xantomonas axonopodis pv. Phaseolia baktériová gloriolová spála fazule Pseudomonas syringae pv. phaseolica.
Zásadnými ochrannými opatreniami sú preventívne zásahy na odstránenie pozberových zvyškov napadnutých rastlín, striedanie plodín, neprehusťovať porasty, výber odolnejších odrôd a vysievať zdravé osivo. Počas vegetácie je možné použiť fungicídy.
Sója obyčajná
Nevýhodou pestovania sóje môže byť množstvo hubových chorôb prenosných osivom, zvyškami rastlín a pôdou – pleseň sójová Peronospora manshurica, hnedá škvrnitosť listov sóje Mycosphaerella uspenskajae, cerkospórová škvrnitosť sóje Cercospora sojina, fómová škvrnitosť listov sóje Phoma exiqua, škvrnitosť listov sóje Pleumosphaerulina soja ecola, hniloba stoniek a strukov sóje Diaporthe phaseolorum, fuzariózy sóje, antraknóza sóje a ochorenie spôsobené baktériami prenosné osivom bakteriálna spála sóje Pseudomonas syringae.
Na presné určenie pôvodcu ochorenia sóje sú nevyhnutné laboratórne metódy determinácie patogénov. Nedá sa spoliehať na účinok moridla proti všetkým patogénom.
Šošovica jedlá
Najnebezpečnejšie choroby napádajúce vzchádzajúce rastlinky, ktoré spôsobujú koreňovú hnilobu a vädnutie šošovice sú Fusarium spp., Phoma pinodella a pôvodca antraknózy šošovice Ascochyta lentis.
Bôb obyčajný
Trpí rovnakými chorobami prenosnými osivom a pozberovými zvyškami ako fazuľa: antraknóza bôbu, hnedá škvrnitosť listov bôbu Botrytis fabae, koreňovú spálu bôbu vyvolávajú fuzáriá. Nie sú povolené žiadne moridlá na ochranu osiva, je nutné dodržiavať preventívnu ochranu ako pri fazuli.
Lupina biela
Na mokré a suché morenie osiva lupiny proti hubovým chorobám sú autorizované prípravky s obsahom oospór huby Pythium oligandrum Drechsler.
Základom predchádzania výskytu chorôb a škodcov je prevencia. Platia všeobecné zásady prevencie chorôb: striedanie plodín, odstraňovanie pozberových zvyškov, pestovanie odrôd s vyššou odolnosťou, správna agrotechnika, výsev zdravého neinfikovaného osiva, pri morení používať adhezívne látky. Morenie osiva pomáha znižovať riziko infekcie chorobami prenosnými osivom a pôdou.