Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Vinič a víno

Ochorenia kmienkov viniča – Botryosphaeriové odumieranie

03-05-2024
Ing. Martin Janás1; Ing. Denis Šabík2 | [email protected]
1 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre; 2 TAJNA s.r.o.

Ochorenia kmienkov viniča v súčasnosti predstavujú jednu z najväčších hrozieb pre svetové vinohradníctvo. Do komplexu ochorení kmienkov viniča zaraďujeme 6 ochorení, ktoré spôsobujú rozklad drevnej hmoty viničových krov. Jedným z nich je Botryosphaeriové odumieranie (Botryosphaeria dieback).

Botryosphaeriové odumieranie bolo prvýkrát popísané v roku 1974 na Tokaji v Maďarsku. V minulosti sa toto ochorenie označovalo ako Black Dead Arm, čo v preklade znamená Čierne mŕtve rameno. Názov vznikol na základe čierneho sfarbenia floémových a xylémových tkanív infikovaných viničových krov. Botryosphaeriové odumieranie sa považovalo za tzv. pomalú apoplexiu, nakoľko objavenie sa príznakov ochorenia nastáva spravidla až niekoľko rokov po infekcii drevokaznými hubami.

Už ako napovedá samotný názov, za Botryosphaeriovým odumieraním sa skrývajú drevokazné huby z čeľade Botryosphaeriaceae. V súčasnosti je známych viac ako 20 druhov drevokazných húb, ktoré sa podieľajú na Botryosphaeriovom odumieraní. Najvýznamnejšou drevokaznou hubou z tejto skupiny je Botryosphaeria dothidea. Ďalšími významnými drevokaznými hubami, zodpovednými za Botryosphaeriové odumieranie, sú Botryosphaeria parva , Botryosphaeria australis, Botryosphaeria obtusa, Neofusicoccum parvum , Diplodia seriata, Lasiodiplodia theobromae a i. (Díaz and LaTorre, 2013; Úrbez-Torres, 2011; van Niekerk et al., 2006). Tieto drevokazné huby majú okrem viniča široké spektrum hostiteľských rastlín vrátane ovocných drevín. Sú pôvodcami škvrnitosti listov, hniloby plodov, odumierania kmeňov a koreňov drevín a rakoviny drevín.

Drevokazné huby sú mikroorganizmy, ktoré sa dokážu šíriť celoročne, vrátane zimného obdobia. Huby zodpovedné za Botryosphaeriové odumieranie prezimujú na napadnutých častiach viniča. Počas zimných zrážok sa uvoľňujú spóry, pre ktoré tvoria vstupnú bránu rany vytvorené napríklad zimným rezom. Druhy rodu Botryosphaeria produkujú spóry v rozmedzí 6 až 30 °C, s maximom sporulácie pri 18 až 24 °C (Copes a Hendrix, 2004). K šíreniu spór húb čeľade Botryosphaeriaceae prispieva daždivé počasie, a to najmä počas teplých zimných periód. V kvapkách vody sa spóry ľahko transportujú k rezným ranám, ktoré sú pre patogén vstupnou bránou do viničového kra. Následne sa infekcia šíri ďalej do rôznych častí viničového kra.

Symptómy ochorenia

Rozlíšiť Botryosphaeriové odumieranie od ďalších ochorení kmienkov viniča je na základe pozorovania a bez využitia laboratórnych testov pre pestovateľov veľmi komplikované. V rámci jedného kra môžeme zistiť prítomnosť rôznych druhov drevokazných húb zodpovedných za viacero ochorení kmienkov viniča. Druhy húb čeľade Botryosphaeriaceae patria medzi najbežnejšie a najrozšírenejšie druhy drevokazných húb. Botryosphaeriové odumieranie napáda drevnaté časti viničových krov. Postihnutá časť kra sa nachádza v blízkosti miesta vstupu infekcie do viničového kmienka.

Ochorenie sa najčastejšie šíri vo vinohradoch starších ako 5 rokov, ale v prípade vhodných podmienok pre jeho šírenie ho môžeme nájsť aj v mladších výsadbách. Príznaky ochorenia sú pozorovateľné až v prípade, keď postihnuté časti viniča začnú počas vegetácie odumierať v dôsledku narušeného prúdenia živín cez cievne zväzky. Listové symptómy Botryosphaeriového odumierania sa spravidla objavujú až po niekoľkých rokoch od vzniku infekcie. V priebehu vegetačného obdobia sa na listoch objavujú ostro ohraničené nekrotické škvrny a listy vädnú (Obr. 1, Obr. 2).

Obr. 1

Obr. 1: Listové príznaky Botryosphaeriového odumierania sú veľmi podobné tigrovitosti typickej pre ochorenie ESCA. Ich odlíšenie je veľmi komplikované. Navyše, drevokazné huby zodpovedné za obe ochorenia sa častokrát na viniči vyskytujú súčasne (Janás, 2023).

Obr. 2

Obr. 2: Detail listu s príznakmi Botryosphaeriového odumierania (Janás, 2022).

Toto vädnutie môžeme pozorovať na celom ramene, prípadne na mladých letorastoch rastúcich v blízkosti infikovanej časti kra. Taktiež môžeme pozorovať ich pomalší rast a v neskoršej fáze ich odumieranie. Púčiky na infikovaných viničových kroch môžu odumierať a v jarnom období nevypučia (Obr. 3).

Obr. 3

Obr. 3: Apoplexia viničového kra spôsobená drevokaznými hubami. Púčiky na infikovaných kroch nemusia v jarnom období vypučať (Janás, 2023).

K odumieraniu púčikov dochádza v dôsledku infikovania mladých letorastov viniča, spravidla na začiatku vegetačného obdobia. Infikované výhonky sú pri báze napuchnuté, čierna nekrotická kôra praská, čo vedie k zvýšenej krehkosti mladých letorastov, ktoré sa pod vlastnou váhou lámu, či neskôr odumierajú. V prípade, že infikovaný letorast počas vegetačného obdobia neodumrie, sa neskôr čierna nekrotická časť mení na sivú alebo bielu, pričom sa na ňom objavia čierne plodové štruktúry. Ochorenie tiež negatívne ovplyvňuje rodivosť viničových krov. Klesá množstvo dopestovanej úrody, hrozno má nižšiu cukornatosť a obsahuje väčšie množstvo kyselín.

Najspoľahlivejšie môžeme ochorenie identifikovať, ak vykonáme priečny rez kmienkom napadnutého viničového kra. Po vykonaní prierezu pozorujeme farebné zmeny dreva (Obr. 4).

Obr. 4

Obr. 4: Nekrózy viničového dreva s tmavým sfarbením indikujú prítomnosť drevokazných húb zodpovedných za Botryosphaeriové odumieranie. Na obrázku je prierez kmienkom viniča odrody Cabernet Sauvignon (Janás, 2022).

Farebné zmeny sa prejavujú vo forme sivej, hnedej alebo čiernej nekrózy. Tesne pod kôrou môžeme pozorovať oblasť s oranžovo-hnedým sfarbením. V infikovanom dreve sa tvoria tmavé, nekrotické útvary, najčastejšie klinovitého, kruhovitého alebo podlhovastého tvaru. Cievne zväzky napadnuté Botryosphaeriovým odumieraním strácajú svoju funkciu, čo spôsobuje následné prerušenie toku živín do nadzemných orgánov a nakoniec vedie k odumretiu viničového kra.

Ochrana a prevencia

Hlavnú úlohu v boji s drevokaznými hubami zohráva prevencia. Prirodzenou obranou viničových krov je tzv. slzenie – prúdenie miazgy, kedy môžeme pozorovať kvapky exudátu na povrchu vzniknutých rezných rán. V prípade, ak rez vykonávame v predjarnom či skorom jarnom termíne, má vinič vyššiu obranyschopnosť voči infekciám práve vďaka slzeniu, ktoré obmedzuje vstup patogénu do reznej rany. Rez viniča a zelené práce vykonávame zásadne počas suchého počasia a vyhýbame sa rezu pred dažďom. Náradie používané pri reze a zelených prácach by sme mali pravidelne dezinfikovať. Tým zamedzíme šíreniu infekcie prenosom z jedného kra na druhý. Ako ďalší postup môžeme zvoliť dezinfekciu samotných rezných rán. Dezinfekciu môžeme vykonávať plošne postrekom aplikáciou fungicídnych látok. Ďalšou formou je využitie látok vhodných na zatieranie rezných rán, ako sú balzamy či vosky. V prípade väčších rán sa osvedčila aplikácia akrylovej farby na povrch reznej rany. V rámci biologickej ochrany viničových sadeníc a rezných rán sa využívajú huby rodu Trichoderma. Počas vegetácie sa snažíme minimalizovať vznik rán spôsobených mechanizáciou, ktoré sú vstupnou bránou pre vznik infekcie v období konca jari a začiatku leta.

Boj s Botryosphaeriovým odumieraním vo vinohradoch s vysokou mierou výskytu ochorenia je veľmi zložitý, nie príliš účinný a finančne náročný. Ak pozorujeme symptómy infekcie viničového kra v rodiacom vinohrade, možným riešením je odstránenie infikovanej časti viničového kmienka. Infikovaný kmienok amputujeme hlboko až do miesta, kde je drevo vizuálne zdravé, bez výskytu nekróz. Po odstránení infikovanej časti zapestujeme nový kmienok. Pre zapestovanie kmienka vyberieme zdravý letorast vyrastajúci 20 - 30 cm pod reznou ranou (Obr. 5).

Obr. 5

Obr. 5: Po odstránení infikovanej časti viničového kra zapestujeme nový kmienok. Ako jeho základ vyberieme zdravý letorast vyrastajúci 20 – 30 cm pod reznou ranou (Janás, 2022).

Vzniknutú reznú ranu odporúčame ošetriť fungicídnymi látkami. Odstránené časti kmienkov likvidujeme čo najskôr, aby sme eliminovali šírenie infekcie vo vinohrade. Vinohrady s plošným výskytom symptómov ochorení kmienkov viniča nad 10 % odporúčame zlikvidovať.

Použité zdroje:

COPES, W. E. - HENDRIX, F. F. 2004. Effect of Temperature on Sporulation of Botryosphaeria dothidea, B. obtusa, and B. rhodina. In Plant Disease, vol. 88, no. 3, p. 292-296.

DÍAZ, G. A. - LATORRE, B. A. 2013. “Efficacy of paste and liquid fungicide formulations to protect pruning wounds against pathogens associated with grapevine trunk diseases in Chile”. In Crop Protection, vol. 46, p. 106-112.

ÚRBEZ-TORRES, J. R. 2011. The status of Botryosphaeriaceae species infecting grapevines”. In Phytopathologia Mediterranea, vol. 50, no. 4, p. 5-45.

VAN NIEKERK, J. M – FOURIE, P. H. – HALLEEN, F. – CROUS, P. W. 2006. Botryosphaeria spp. as grapevine trunk disease pathogens. In Phytopathologia Mediterranea, vol. 45, p. 43–54.

Zvyšok literatúry je k dispozícii u autorov.