Ozimné obilniny
Počasie v roku 2022 a 2023
Ako uvádza na svojich stránkach SHMÚ rok 2022 bol na Slovensku na základe priestorovej priemernej ročnej teploty vzduchu od roku 1931 piaty najteplejší, s hodnotou 9,5 °C, pričom ešte teplejšie bolo v rokoch 2014 (10 °C), 2018 a 2019 (9,8 °C) a 2015 (9,6 °C). Všetky hodnoty priestorovej priemernej ročnej teploty vzduchu vyššie ako 9,4 °C boli zaznamenané v posledných deviatich rokoch. Hodnoty priestorovej priemernej ročnej teploty vzduchu vyššie ako 9,0 °C sa takmer výlučne sústreďujú v období od roku 2000.
Na základe priestorového ročného úhrnu atmosférických zrážok bol rok 2022 piaty najchudobnejší na zrážky od roku 1881 s hodnotou 569 mm. Mal iba o niekoľko milimetrov viac zrážok ako rok 2003, ktorý na konci jari a v lete bol podobne mimoriadne teplý, s nedostatkom zrážok a suchom, ako rok 2022. Bilancia zrážok v roku 2022 na Slovensku by dopadla ešte negatívnejšie, ak by sa nevyskytli obdobia s výdatnými zrážkami v posledných troch týždňoch septembra a v niektorých dňoch decembra. Súčasne veľmi výrazne ovplyvnili ročný úhrn zrážok búrkové lejaky, predovšetkým v letných mesiacoch. Preto sa mení ročný režim hodnôt časových radov zrážok. V obdobiach výskytu zrážok častejšie prší, resp. sneží s vyššou intenzitou, v porovnaní s minulosťou. Toto má vplyv na to, že začínajú pribúdať mesiace s mimoriadne nadnormálnymi (napr. september 2022) a mimoriadne podnormálnymi (napr. október 2022) úhrnmi zrážok, na úkor mesiacov s normálnymi zrážkami.
SHMÚ hodnotí zimu 2022/2023, z teplotného hľadiska ako 4. najteplejšiu, resp. 89. najchladnejšiu aspoň od roku 1931. Štatisticky významné (sezónne) odchýlky sa vyskytli na väčšine územia a tak ju charakterizujeme ako nadnormálne teplú (Trenčiansky, Žilinský, a západná časť Prešovského kraja) až silno nadnormálne teplú zimu (Bratislavský, Trnavský, Banskobystrický, južné okresy Košického a Prešovský kraj). Odchýlky od dlhodobého priemeru 1991 – 2020 sa pohybovali od +1,2 °C do +3,0 °C. V porovnaní s jednotlivými normálmi (definovaný ako priemer za 30 ročné obdobie určitého meteorologického prvku alebo charakteristiky) bola zima 2022/2023 o +2,3 °C teplejšia ako hodnota za obdobie 1991 – 2020, resp. o +2,9 °C ako za 1981 – 2010, resp. +3,4 °C ako za 1961 – 1990.
Podľa SHMÚ bol január 2023 klimatologicky veľmi zaujímavý. SHMÚ zaznamenal enormné množstvo dosiahnutých dlhodobých extrémov (hlavne teploty vzduchu, ale aj atmosférických zrážok), aj na celoštátnej úrovni. Január 2023 možno, z pohľadu vysokých teplôt vzduchu, označiť za jeden z najextrémnejších mesiacov, aké v histórii meteorologických meraní na Slovensku evidujeme. Zaznamenali sa historické hodnoty priemernej mesačnej teploty vzduchu a extrémne vysoké mesačné úhrny zrážok.
Február 2023 bol z hľadiska priemernej mesačnej teploty normálny, z hľadiska mesačný Marec 2023 bol z hľadiska priemernej mesačnej teploty normálny až nadnormálny, z hľadiska mesačných úhrnov zrážok mimoriadne podnormálny až mimoriadne nadnormálny mesiac. ch úhrnov zrážok silne podnormálny až silne nadnormálny.
Apríl 2023 bol z hľadiska priemernej mesačnej teploty podnormálny až silne podnormálny, z hľadiska mesačných úhrnov zrážok podnormálny až mimoriadne nadnormálny mesiac.
Máj 2023 bol z hľadiska priemernej mesačnej teploty normálny, z hľadiska mesačných úhrnov zrážok podnormálny až silne nadnormálny mesiac.
Pšenica letná forma ozimná a ostatné oziminy
Pšenica letná forma ozimná, je najdôležitejšou chlebovou obilninou vo svete (viac ako polovica ľudskej populácie sa živí pšenicou). Pšenica je základnou a najrozšírenejšou obilninou (chlebovinou) aj v Slovenskej republike. Zrno sa využíva k výrobe chleba, pečiva, cestovín, krúp a cukrárenských výrobkov. Konzumáciou pšenice získava ľudstvo viac ako 20% energie a o niečo menší podiel bielkovín. Využíva sa tiež ako surovina k výrobe lepidiel a iných chemikálií. Pšeničné šroty a otruby predstavujú vysoko koncentrované krmivo pre všetky druhy hospodárskych zvierat.
Pšenica ozimná je obilninou skôr kontinentálnej klímy, teplejších a prevažne suchších agroklimatických podmienok. Najlepšie jej vyhovuje mierna zima a teplé leto. Táto klíma je charakterizovaná nízkymi teplotami v zimnom období (-20 až -24 °C). Suma teplôt pre pšenicu sa pohybuje od 2 563 do 3 078 °C. Klíčiť začína pri teplote 3 až 4,5 °C, ale vzchádza až pri teplote 5 – 6 °C, optimum je 15 - 20 °C.
Pšenica napriek tomu, že je najrozšírenejšou obilninou so širokým areálom pestovania, patrí medzi najnáročnejšie obilniny z hľadiska agroekologických podmienok. Vyžaduje hlboké, ťažšie, ale pritom vzdušné, štruktúrne pôdy, dobre zásobené živinami a humusom. Najlepšími pôdami sú černozeme na spraši, černozeme degradované, stredne ťažké, typické hnedozeme na sprašiach a sprašových hlinách, ilimerizované pôdy, rendziny. Za nevhodné sa považujú pôdy piesočnaté, plytké, zamokrené, kde hladina podzemnej vody je 1,1 m s obsahom skeletu nad 25%. Nevhodné sú všetky kyslé pôdy, chudobné na bázické katióny Ca2+, Mg2+, K+, NH4+, Na+.
Najväčšie nároky na vodu má pšenica ozimná v období zvýšenej tvorby biomasy - od steblovania až do tvorby zrna. V období mesiac pred a mesiac po vzídení je optimálny úhrn zrážok 120 mm. Za optimálny úhrn zrážok od sejby po zber sa považuje 300 až 370 mm.
Pšenica letná f. ozimná je z ozimných obilnín najnáročnejšia na predplodinu. Výber predplodín najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti podmieňuje vodný režim. Je potrebný osevný postup prispôsobiť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu, aby nedochádzalo ku kumulácii plodín, zvyšujúcich vlahový deficit. Najvyššie úrody pšenice môžeme očakávať po širokolistých plodinách, ako sú strukoviny, strukovino-obilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž, skoro zberané okopaniny a zelenina. Nevhodnými predplodinami sú obilniny. Pestovanie pšenice po sebe sa neodporúča. Ak je predsa zaradená po inej obilnine, resp. po sebe je potrebné použiť eliminačné opatrenia, ku ktorým patrí: výber odrody, namorenie osiva proti chorobám päty stebla, podmietka, zvýšenie dávky dusíka (o 10 - 15%), zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t.ha-1), dodržanie agrotechnického termínu sejby, zvýšenie výsevku (o 5 - 10%) a dôsledná kontrola výskytu chorôb, škodcov a burín. Výber predplodiny pre jednotlivé obilné druhy ozimín je daný termínom sejby resp. zberom predplodiny. Obilná predplodina je najmenej vhodná pre ozimnú pšenicu (možný prenos chorôb a škodcov cez tzv. zelený most – výmrv predchádzajúcej obilniny po zbere. Vzídený výmrv treba potlačiť kombináciou mechanického a chemického zásahu. Ostatné druhy ozimín sú tolerantnejšie. Po lucerne orbu robíme po druhej kosbe a po ďateline lúčnej a ďatelinotrávach po prvej kosbe do hĺbky 0,18 - 0,22 m. Požiadavkou je včasná orba 4 - 6 týždňov pred sejbou, aby sa zabezpečili vhodné vlhkostné podmienky a podporila sa činnosť mikroorganizmov, upravil sa pomer C:N a rozložili sa inhibičné látky, ktoré sa uvoľňujú rozkladom pozberových zvyškov. Orieme pluhom s predplúžkom, za ktorým nasleduje utužovacie náradie. Po neskoro zberaných okopaninách (nezaburinených) povrch pôdy plytko obrobíme tanierovým náradím do hĺbky 100 - 120 mm – urovnáme vhodným náradím a v jednom slede pripravíme k sejbe. Po týchto predplodinách sa v širokej miere využíva minimálne obrábanie alebo sejba do neobrobenej pôdy.
Ako teda už bolo naznačené celý systém obrábania pôdy sa snažíme zosúladiť tak, aby ozimné plodiny včas a kompletne vzišli, zakorenili, obilniny primerane odnožili, čím sú vytvorené predpoklady na ich dobré prezimovanie. Ak nám poveternostné podmienky dovolia, pracovné operácie organizujeme tak, aby medzi základnou prípravou pôdy a sejbou bolo dostatočné časové obdobie potrebné na uľahnutie pôdy. Základnou požiadavkou správnej prípravy pôdy pod pšenicu letnú ozimnú je dobre a prirodzene uľahnutá pôda. Môžeme to dosiahnuť dodržaním časovo dostatočne dlhého medziporastového obdobia, ktoré, ako už bolo naznačené, v závislosti od vlastností pôdy, predplodiny a intenzity zrážok má byť 4 - 6 týždňov. Vo vlhkejších oblastiach môže byť toto obdobie kratšie 2 - 4 týždne. V prípade neskoršieho obrábania je potrebné primerané utlačenie oráčiny, najmä v suchom období. Príprava pôdy závisí okrem predplodiny aj od zaburinenosti a stavu pôdy v období orby. Po plodinách zanechávajúcich strnisko treba uplatňovať klasický spôsob obrábania pôdy a zásadne urobiť podmietku do hĺbky 0,08 až 0,12 m, následným s ošetrením oráčiny. V prípade krátkeho medziporastového obdobia (menej ako 4 týždne) po strukovinách a olejninách podmietku zlúčime so stredne hlbokou orbou a pôdu zorieme do hĺbky 0,15 m. Na podmietku rozhodíme priemyselné hnojivá a zapracujeme. Po kukurici siatej a slnečnici ročnej rozdrvíme pozberové zvyšky a zaorieme ich hlbšie do pôdy (0,24 m). Oráčinu ošetríme.
Raž siata
Kultúrna raž vznikla z burinnej raže v horských oblastiach Prednej Ázie a stredoázijských pohorí. So stúpajúcou nadmorskou výškou postupne vytláča pšenicu, až napokon prevláda. Do Európy sa dostala zásluhou Slovanov. Po pšenici je druhou najvýznamnejšou chlebovinou najmä v severnej časti mierneho podnebia. Ražný chlieb je aromatický, dlho vláčny, chutnejší, ale vzhľadom na vyšší obsah vlákniny je ťažšie stráviteľný ako chlieb pšeničný. Využíva sa na výrobu kávovej náhradky, perníkov, liehu a bioetanolu. Ražné klíčky sa využívajú vo farmácii. V malej miere sa využíva aj na výrobu kyjaničky purpurovej (tzv. ražnej hubky).
Raž poskytuje vysoké úrody slamy, ktorá sa používa najmä na podstielku, ale sa využíva aj na výrobu celulózy, lignínu, papiera a rohoží. Raž spolu s vikou je vhodná na skoré jarné kŕmenie v zelenom stave.
Je dôležitou ozimnou obilninou podhorských a horských oblastí a severných území až po polárny kruh. Má menšie požiadavky na teplo ako pšenica. Klíči už pri teplote 1 – 2 °C, vzchádza pri 4 - 5 °C (optimum je 16 - 20 °C). Jarovizačné štádium prebieha pri + 2 až 0 °C za 45 dní. Pri formovaní generatívnych orgánov optimálna teplota je 16 -20 °C. Dozrieva pri 10 – 12 °C (optimum je 16 – 22 °C). Neškodia jej ani mrazy -25 až -29 °C. Ak je na nezamrznutej pôde dlhšie snehová pokrývka, dochádza k vyčerpávaniu rezervných látok a ľahšie ju napáda pleseň snežná, čo spôsobuje následné vyzimovanie. Raž siata má stredné až väčšie nároky na vodu. Dobre využíva zimnú vlahu. Sucho koncom jari negatívne vplýva na tvorbu zrna. Pestuje sa aj v teplejších oblastiach na piesočnatých, štrkovitých a plytkých pôdach. Znáša aj kyslé pôdy, je najskromnejšia z obilnín. Ťažké pôdy sa pre ňu nehodia. Najlepšie jej vyhovujú hnojené okopaniny a strukoviny. Vhodné sú strukovinoobilné miešanky, ďatelinoviny, kapusta repková pravá, ľan siaty. Lepšie znáša viacročné pestovanie po sebe ako iné obilniny. Významnou vlastnosťou raže je vyššia schopnosť osvojovať si živiny z pôdnej zásoby. Raž má počiatočný rýchlejší rast, a preto má i väčšie nároky na živiny počas jarnej regenerácie. Pri poklese pH pôdy pod 5 treba vápniť, nakoľko sa znižuje účinnosť ostatných dodaných hnojív a pri ďalšom poklese pH môže dôjsť k stresom rastlín a prijímaniu ťažkých kovov. Pri raži siatej môžeme pri jej zaradení do osevného postupu využiť vyššiu odolnosť proti chorobám a škodcom, schopnosť potláčať buriny a jej nižšie nároky na živiny a vápnik. Dobrými predplodinami sú ďatelina, zemiaky a strukoviny. V obilninárskych osevných postupoch pôsobí raž ako sanitárny prerušovač (ozdravuje pôdu od choroboplodných zárodkov). Znesie aj pestovanie po sebe.
Jačmeň siaty ozimný
Pestovanie jačmeňa ozimného je na našom území oveľa mladšieho dáta, než pestovanie jačmeňa jarného. Prvé písomné správy sú z roku 1523, kedy sa podľa archívu rodiny Révayovcov jačmeň ozimný pestoval v 6. obciach Turčianska a cirkevná desiatka sa tiež vyberala v podobe jačmeňa ozimného. Ďalšie písomné správy o jeho pestovaní sú z roku1743 z obce Gabčíkovo.
Jačmeň ozimný sa využíva najmä na kŕmne účely, ale jeho dvojradové formy môžu byť využité aj na sladovnícke účely. V porovnaní s ďalšími hustosiatymi obilninami sa vyznačuje viacerými výhodami. V porovnaní so pšenicou a s jačmeňom jarným sa vyznačuje vyššou tolerantnosťou k horšej predplodine a menšou náročnosťou na pôdne podmienky. Skôr dozrieva o 8 - 10 dní ako pšenica a možno ho pestovať v podobe strniskových medziplodín na zelené kŕmenie a zelené hnojenie.Zabezpečuje jadrové krmivo v najkritickejšom období. Môže sa zberať v podobe celých rastlín na začiatku voskovej zrelosti na senážovanie (GPS). Poskytuje veľmi cenné jadrové krmivo najmä pre monogastrické zvieratá. Nevýhodou pestovania jačmeňa ozimného je, žeje považovaný za najmenej zimovzdorný druh z ozimných obilnín. Táto nižšia zimovzdornosť pri súčasných odrodách platí najmä pre dvojradové formy. Ďalšou nevýhodou jačmeňa ozimného je, že je citlivý na pleseň snežnú (Fusarium nivale) a paluškovú hnilobu (Typhula incarnata), preto osivo je potrebné moriť a je citlivý na múčnatku trávovú (Erysiphe gramininis).
Jačmeň ozimný sa vyznačuje menšou náročnosťou na podmienky prostredia, na úrodnosť pôdy a na predplodinu než jačmeň siaty jarný. V porovnaní so pšenicou letnou formou ozimnou a ražou siatou poskytuje na menej úrodných, ľahkých, piesočnatých pôdach vyššie úrody. Dobre sa uplatňuje v suchých oblastiach, dozrieva skôr než ostatné obilniny a netrpí toľko letnými prísuškami. Problémom je jeho nižšia mrazuvdornosť než pri pšenici letnej formy ozimnej resp. raži siatej. Z toho vyplýva riziko jeho pestovania v oblastiach s priemernou teplotou vzduchu pod – 16 °C. Pôdne podmienky pre pestovanie jačmeňa ozimného sú najmä v obilninárskej, zemiakarskej a suchšej repnej výrobnej oblasti resp. na ľahších pôdach RVO a KVO. Najlepšie úrody dosahuje na pôdach s pH 5,5-6,5. V prípade nedostatku vápnika v pôde porasty najmä v jarnom období často zožltnú.
Aj jačmeň siaty ozimný sa vyznačuje vyššou tolerantnosťou k predplodine. Možno ho pestovať po pšenici letnej ako druhú obilninu. Nakoľko sa seje skoro na jeseň, všetky predplodiny musia byť včas pozberané. Vhodné predplodiny sú kapusta repková pravá, skoré a poloskoré zemiaky hnojené maštaľným hnojom, skoré hybridy kukurice na siláž, strukoviny v prípade, že sa nepestuje na sladovnícke účely, pšenica letná forma ozimná. Nevhodnou predplodinou je jačmeň ozimný a jarný.
Jačmeň ozimný má veľké nároky na prípravu pôdy. Nesprávna základná a predsejbová príprava býva jednou z hlavných príčin jeho neúspešného pestovania. Orba musí byť urobená minimálne 3 - 4 týždne pred sejbou, jedine na ťažších pôdach môže byť časové rozpätie kratšie, minimálne však 14 dní. Ak k utuženiu pôdy dochádza až po vzídení porastu, poškodzujú sa korienky a odnožovací uzol a rastliny vymrznú. Ošetrenie oráčiny treba vykonať pri optimálnych vlhkostných podmienkach. Zjednodušený spôsob obrábania je vhodný len na nezaburinených, kultúrnych pôdach v KVO a v RVO, prípadne v prechodnej časti ZVO na pôdach s vyššou úrodnosťou. Pri tomto spôsobe obrábania ihneď po zbere predplodiny treba pôdu obrobiť tanierovým podmietačom do hĺbky 0,10 -0,12 m, alebo viacradličným pluhom do hĺbky 0,15 m a povrch pôdy urovnať za vlhka bránami, za sucha valcami. Pred sejbou treba obrobiť povrch pôdy do hĺbky sejby tanierovým náradím v spojení s bránami alebo kombinátorom.
Iné (vedecké) možnosti
Ako uvádzajú kolegovia z NPPC – VÚRV vplyv podmienok prostredia a jeho rýchle globálne zmeny v ostatných desaťročiach spôsobujú, že poľnohospodárska produktivita pšenice nie je stabilná. Celosvetovo sú najmä stúpajúce teploty a znížená dostupnosť vody hlavnými dôvodmi strát na úrode a znížení zberovej plochy chlebovej pšenice.
Na druhej strane jačmeň je plodina prispôsobená širokému spektru podmienok prostredia, vrátane lokalít s vysokou nadmorskou výškou, zvýšenou salinitou pôdy alebo nízkou dostupnosťou vody. Múka z jačmenných zŕn má však v porovnaní s pšeničnou nízku spracovateľnosť v potravinárstve a slabú pekárenskú výkonnosť.
Šľachtitelia zamerali preto svoje úsilie na rozvoj medzidruhových hybridov pšenice s cieľom získať nové obilniny so zvýšeným obsahom nutrične hodnotných látok, vylepšenými agronomickými ukazovateľmi a dostatočnou technologickou kvalitou. Od začiatku 20. storočia bola pozornosť zameraná na vývoj nových syntetických amfiploidov medzi jačmeňom a pšenicou, ale fertilné amfiploidy sa podarilo získať až krížením s divorastúcim jačmeňom Hordeum chilense. Tento nový druh dostal názov tritordeum (× Tritordeum martini A. Pujadas). Podobná situácia bola pozorovaná aj pri tritikale. Hoci boli vyvinuté a študované rôzne úrovne ploidie, iba hexaploidné tritikale (× Triticosecale Wittmack, 2n = 6x = 42) má komerčnú aplikáciu.
Hexaploidné hybridné tritordeum (AABBHchHch) je teda výsledkom kríženia druhu Hordeum chilense (juhoamerický divorastúci diploidný druh jačmeňa) a tvrdej pšenice (Triticum durum). Jeho názov je kombináciou názvu rodičovských materiálov v latinčine: Triticum a Hordeum. Vývoj tohto tritordea začal koncom 70. rokov skupinou výskumníkov z Inštitútu udržateľného poľnohospodárstva (IAS) Consejo Superior de Investigaciones Científicas (CSIC) v Córdobe, Španielsko. Prvou úradne registrovanou odrodou bola odroda Aucan v roku 2010 a následne v roku 2015 odroda Bulel. V apríli 2013 uviedla po 30 rokoch výskumu spoločnosť Agrasys (Barcelona, Španielsko) tritordeum na trh. Druh bol vyvinutý tradičnou šľachtiteľskou technikou hybridizácie, preto nespadá do kategórie geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Táto hybridizácia kombinuje vynikajúce vlastnosti jačmeňa (napr. vysoký obsah karotenoidov v endosperme a vyššia tolerancia rastliny na biotický a abiotický stres) s technologickými kvalitami pšenice.
V súčasnosti komerčne dostupné odrody Aucan a Bulel sa zhodne vyznačujú odolnosťou voči suchu a chorobám (hlavne Septoria triticiaPuccinia striformis), dobre odolávajú vyšším teplotám a salinite a odolné sú i voči nedostatku kyslíka. Charakterizuje ich efektívne využitie dusíka a sú schopné selén v hnojive veľmi dobre utilizovať pre ďalšie využitie zrna v potravinovom priemysle.
Z hľadiska striedania plodín v osevných postupoch je tritordeum vhodné pestovať ho po strukovinách, bielkovinových plodinách, prípadne po úhori. Plodina je vhodná pre ekologické poľnohospodárstvo a dobre znáša výsev na jar aj na jeseň.
Habitus rastliny na konci odnožovania je polorovný, zrno obsahuje ostiny. Hektolitrová hmotnosť je v priemere 72 – 80 kg.hl-1, hmotnosť tisíc semien je 33 – 37 g. Úrodnosť je bez dodatočného zavlažovania 3 – 5 t.ha -1 a pri zavlažovaní 5 – 8 t.ha-1.
Konzervačné technológie obrábania pôdy a možnosť ich využitia z hľadiska prípravy pôdy
V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa nielen u nás začali hľadať riešenia, ktorými by bolo možné zabezpečiť prípravu pôdy pred sejbou poľných plodín energeticky a časovo menej náročnejšími pracovnými postupmi. Začali sa spájať pracovné operácie a to využívaním kombinovaných strojových súprav: Orba bola nahrádzaná operáciami plytkého kyprenia pôdy za pomoci rotačných, tanierových, alebo radličkových kypričov. Snahou bolo minimalizovať pracovné postupy (šetriť čas i naftu) - náklady.
Čo sa týka spomínanej mechanizácie a na ňu napojených všetkých mechanizačných úkonov treba povedať, že dnes sa už vo väčšom objeme ako ešte nedávno využívajú takzvané konzervačné (redukované) technológie.
Záleží od viacerých faktorov, či sa ten ktorý pestovateľ rozhodne na jeseň pre konvenčné, či redukované (konzervačné) obrábanie pôdy. Úspešnosť používania týchto spôsobov obrábania je v dominantnej miere závislá od viacerých faktorov, pričom jedným z nich je základná príprava pôdy na jeseň. Za základnú požiadavku správneho obrábania pôdy k oziminám sa pokladá dobre uľahnutá pôda buď prirodzeným spôsobom, alebo pri neskoršom obrábaní, primeraným utláčaním oráčiny najmä v suchšom období. Spôsob prípravy pôdy závisí na predplodine, stupni zaburinenia a stave pôdy.
Základnou filozofiou konzervačných spôsobov obrábania pôdy je uchovať (konzervovať) v pôde všetko, čo je z hľadiska jej úrodnosti priaznivé a vylúčiť všetky negatívne vplyvy na pôdu spôsobené nesprávnym hospodárením človeka. Toto môžu riešiť technológie minimalizačné (objem rastlinných zvyškov, alebo percento pôdy, ktoré je nimi pokryté po sejbe plodiny je 15 – 30%) a pôdoochranné (objem rastlinných zvyškov, alebo percento pôdy, ktoré je nimi pokryté po sejbe plodiny je viac ako 30%), minimalizovaním počtu prejazdov po poli, redukciou hĺbky obrábania a možným aktívnym narúšaním utuženej vrstvy hĺbkovým kypričom. V poslednom období sa objavuje i vertikálne obrábanie pôdy, ktoré obmedzuje pohyb s pôdou v horizontálnej rovine a pozberové zvyšky zostávajú na povrchu, alebo sa zapravujú plytkou podmietkou do približne desiatich centimetrov. Dochádza tak k šetreniu pôdnej štruktúry, ochrane pôdneho makroedafónu (dážďovky), a k znižovaniu pôdnej erózie a k lepšiemu hospodáreniu s vlahou.
Aj v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre – Výskumnom ústave rastlinnej výroby (NPPC - VÚRV) v Piešťanoch je problematika rôzneho zakladania porastov poľných plodín riešená ako prioritná téma, pričom je zameraná najmä na získanie podkladov pre návrh a realizáciu adaptačných opatrení pre minimalizáciu dôsledkov klimatickej zmeny v poľnohospodárstve a v krajinnom priestore. Viaceré výskumy poukazujú na skutočnosť, že pri kvalifikovanom využívaní týchto technológií vo vhodných pôdno-klimatických podmienkach, nedochádza k zhoršeniu parametrov úrodnosti pôdy. Za rozhodujúce sa považuje udržanie štruktúrneho stavu pôdy a obsah pôdnej organickej hmoty.
Aj nerovnomerné rozloženie zrážok v priebehu vegetačného obdobia, ale taktiež problémy s utuženými pôdami a ich nižšou infiltračnou schopnosťou pri vyššom objeme vody spôsobujú to, že názory na používanie rôznych technológií obrábania pôdy nie sú úplne jednoznačné. Dnes je preto často diskutovanou a stále otvorenou základnou otázkou to, či „orať alebo neorať“.
I preto konzervačné technológie treba brať v prvom rade ako systém. Nesmú byť pre nás iba východiskom z núdze. Ďalším negatívnym javom súvisiacim s intenzitou obrábania pôdy a pestovania poľných plodín je aj zhutnenie poľnohospodárskej pôdy vznikajúce v dôsledku nesprávnych osevných postupov a postupov hnojenia, nedostatočného vápnenia a nesprávneho používania poľnohospodárskej techniky.
Zhutnenie sa prejavuje na penetrometrickom, ale aj orbovom odpore pôdy, čo má vplyv na prenikanie koreňov do pôdy a v konečnom dôsledku i na jej obrábateľnosť. Nadmerné zhutnenie pôdy (kompakcia) má za následok zníženie pôdnej úrodnosti v podobe, už spomenutých, menej na prvý pohľad viditeľných, zhoršených fyzikálnych, chemických a biologických vlastností pôdy. Od toho sa odvíja i ďalší proces degradácie pôdy v podobe zlého hospodárenia s vodou (zvýšená objemová hmotnosť, nižšia pórovitosť, zamokrenie, rýchly odtok z plochy, erózia), vysokého mechanického odporu prenikajúcich koreňov rastlín, ale i pracovného náradia mechanizmov na obrábanie pôdy. Taktiež sú prerušené póry, brzdí sa pohyb vody a plynov, čo má za následok zníženú dostupnosť kyslíka a vody pre korene rastlín).
V Slovenskej republike neexistujú presné čísla, na základe ktorých by sa dalo určiť akou technológiou sa aká výmera plôch obrába. Čiastočne možno vychádzať z údajov predajcov techniky určenej na takéto obrábanie, pričom predpoklad je, že v Slovenskej republike sa na približne 350 000 ha obrába pôda práve bezorbovo. V závislosti od pôdnych podmienok, tieto technológie obrábania pôdy sa môžu rozšíriť na výmeru až 550 000 hektárov.
Problematika rôzneho obrábania pôdy je riešená ako prioritná aj v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre (NPPC) – Výskumnom ústave rastlinnej výroby (VÚRV) v Piešťanoch a je zameraná na získanie podkladov pre návrh a realizáciu adaptačných opatrení pre minimalizáciu dôsledkov klimatickej zmeny v poľnohospodárstve a v krajinnom priestore. Posudzuje sa priebeh a efekt produkčného procesu poľnohospodárskych plodín vplyvom rôznych spôsobov obrábania pôdy, z hľadiska nepriaznivých dôsledkov poveternostných pomerov v súčasnom období a predikovaných podľa scenárov klimatickej zmeny. Na základe výstupov získaných z poľných pokusov sú hodnotené atmosféricko-klimatické, pôdno-edafické a biotické faktory produkčného procesu z pohľadu ich limitujúceho, resp. stimulujúceho účinku na úsporu práce a energie, ochranu pôdy pred eróziou, zníženie nákladov na mzdy a na PHM v pôdoochranných systémoch obrábania pôdy v porovnaní so systémom konvenčným a na technologickú kvalitu dopestovaného produktu.
Benefity konzervačných technológií okrem ekonomických sú aj z hľadiska zlepšenia pôdnych fyzikálno-chemicko-biologických vlastností, zvýšenia činnosti pôdneho makro a mikroedafónu, zamedzenia vodnej a veternej erózie, obmedzenia produkcie skleníkových plynov a ďalších vlastností, ktoré v konečnom dôsledku budú prínosom celospoločenského významu, najmä v kontexte ekonomiky vo vzťahu k prebiehajúcej klimatickej zmene.
Zhrnutie
Obrábanie pôdy má v histórii ľudstva významné postavenie v agrotechnike pre svoje mnohé benefity i preto, že rastlinná výroba v počas svojho rozvoja smerovala ku koncentrácii a špecializácii plôch plodín. V čoraz väčšej miere sa uplatňovala tak chemizácia (vysoké dávky priemyselných hnojív a pesticídov) ako i energeticky náročné spôsoby obrábania pôdy. Napriek tomu začali úrody po istej dobe stagnovať a na pestovateľských plochách dochádzalo k rozširovaniu chorôb, škodcov a burín.
V deväťdesiatych rokoch minulého storočia dochádzalo k postupným zmenám v našom agrárnom sektore. Výrazne sa narušila štruktúra rastlinnej aj živočíšnej výroby. Toto viedlo k obmedzeniu konkurencieschopnosti slovenského poľnohospodárstva. Strata istoty z umiestnenia niektorých dovtedy pestovaných komodít a zníženie rentability pri ich pestovaní viedlo k redukcii osevných postupov. Pestovatelia sa postupne zamerali iba na pestovanie plodín, ktorých ekonomický potenciál nebol výraznejšie ohrozený. Významne sa znížili stavy hospodárskych zvierat s dôsledkom nedostatku produkcie organických hnojív a ruka v ruke s tým klesla aj spotreba priemyselných hnojív. Tieto fakty spolu s „vyradením“ z osevných postupov tzv. zlepšujúcich plodín, hospodárenie na úkor starej pôdnej sily v dlhšom časovom slede negatívne vplývajú na pôdnu úrodnosť. Z týchto dôvodov je nevyhnutne potrebné, aby sa dôsledné a vhodné obrábanie pôdy znovu vrátil medzi rozhodujúce agrotechnická opatrenia v konkurencieschopnej rastlinnej výrobe.
Zvýšenou agronomickou zodpovednosťou, či už pri zakladaní, výžive, ochrane porastov, ale i pri využití na trhu dostupných kvalitných stimulačných látok eliminujúcich stresové faktory vplývajúce na porast počas jeho rastu a vývinu možno, i napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam, ako i nie práve najvhodnejšej skladbe plodín v našich osevných postupoch, dosahovať úrody v požadovanej kvantite i kvalite.