Dusíkaté hnojenie po zbere obilnín
Dusíkaté hnojenie vo výžive rastlín má stále prednostné postavenie. Efektivita dodaného dusíka pri tvorbe úrody je však podmienená dostatočným prísunom ostatných živín či už z pôdy, alebo z hnojív. Avšak v súčasnosti množstvo farmárov, najmä z ekonomických dôvodov, uprednostňuje pred komplexnou stále iba dusíkatú výživu. Napríklad z údajov z prieskumu spotreby hnojív bolo v roku 2014 vyhnojených dusíkom 1 146 356 ha poľnohospodárskej pôdy, čo v porovnaní s ostatnými živinami to predstavovalo o 38% väčšiu výmeru než pri fosfore a o takmer o 47% viac než pri draslíku. Z dôvodu jeho možného negatívneho dopadu na environment, je dôležité pri zostavovaní výšky aplikačnej dávky dusíka správať sa obozretne.
Vzhľadom na širokú škálu plodín, ktoré je možné zaradiť do osevného sledu po obilnine a ich rôznych nárokov na dusíkatú výživu, nie je možné určiť jednotný spôsob dusíkatej výživy po zbere obilnín. Presné určenie základnej dávky dusíka pre následnú plodinu by malo vychádzať z poznatkov o stave pôdneho dusíka tesne pred sejbou. Avšak veľmi málo farmárov využíva pôdnu diagnostiku na stanovenie základnej dávky dusíka. Samotný obsah anorganického dusíka (Nan) v pôde je ovplyvňovaný viacerými faktormi, pričom jeho značná pohyblivosť, najmä dusičnanovej zložky, ho radí za obzvlášť rizikový faktor. Z daného pohľadu riadené pestovanie plodín, s použitím diagnostických metód, minimalizuje jeho negatívny dopad na životné prostredie.
Jedným z faktorov ovplyvňujúcim obsah Nan v pôde je aj pestovaná plodina. Predstavu o vplyve plodín na obsah anorganického dusíka nám poskytujú naše dlhoročné výsledky zo stacionárnych pokusov zo 6 lokalít Slovenska, tabuľka 1. Za celé sledované obdobie, t.j. za 10 rokov, sa hodnoty Nan po zbere obilnín pohybovali od 2,3 po 46,6 mg.kg-1, s priemerom 12,2 mg Nan.kg-1. Táto priemerná hodnota poukazuje na stredný obsah anorganického dusíka, kde možno teoreticky počítať s 55 kg N.ha-1 pre následnú plodinu. Pre väčšinu ozimných plodín je to až do nástupu vegetačného kľudu relatívne postačujúce množstvo. Avšak jednotlivé obilniny zanechávajú rozdielne množstvo Nan v pôde. Napríklad pšenica ozimná po zbere, v závislosti od ročníka a intenzite hnojenia, zanechala v pôde od 3,2 do 33,3 mg Nan.kg-1, s priemerom 10,6 mg.kg-1. Jarný jačmeň od 2,3 do 31,3 mg Nan.kg-1, s priemerom 9,0 mg.kg-1 a kukurica na zrno od 3,6 do 46,6 mg Nan.kg-1, s priemerom 17,0 mg.kg-1. Tieto hodnoty poukazujú, že v závislosti od množstva pozberových zvyškov je možné vynechanie jesennej aplikácie dusíka pre jarné plodiny. Následne pri základnom jarnom hnojení je vhodné po kukurici na zrno hnojenej maštaľným hnojom, dávku dusíka redukovať o 20 kg.ha-1 a radšej sa upriamiť na produkčné hnojenie. Naopak po pšenici, resp. po jačmeni je lepšie celkovú dávku dusíka rozdeliť rovnomerne k základnému a k produkčnému hnojeniu. V prípade ozimín je po kukurici na zrno hnojenej maštaľným hnojom možné jesennú aplikáciu N vynechať. Naopak, po pšenici, ale najmä po jačmeni, je potrebné aplikovať na jeseň minimálne 30kg N.ha-1. Avšak tieto postupy a dávky dusíka sú iba v prípade, že vedľajší produkt bol z poľa odvezený, resp. pozberové zvyšky sa pohybujú na úrovni do 1 t.ha-1. V opačnom prípade sa dávka dusíka pre následnú plodinu odvíja od množstva a „kvality“ zaoranej slamy ako aj zvyškov (ďalej už len slamy). Nezabúdajme, že zaoraná slama je ľahko prístupným zdrojom uhlíka, čo má pozitívny vplyv na biologickú aktivitu v pôde. Taktiež slama priaznivo vplýva aj na štruktúru pôdy a samotný vodný režim, čím sú pôdy lepšie obrábateľné a majú priaznivejšiu bilanciu draslíka a fosforu, tabuľka 4. Preto dôležitosť efektívneho využívania slamy, by mala byť pre farmára samozrejmosťou, keďže slamu či už priamo, resp. cez maštaľný hnoj považujeme za výrazný recykel živín a uhlíka v pestovateľskej sústave. V minulosti, v časoch silnej živočíšnej výroby, sa slama v značnej miere využívala ako podstielka pre ustajnené zvieratá. Určitá zmena v spôsobe chovu, kedy sa prešlo na bezpodstielkové ustajnenia, s tvorbou hnojovice ako hospodárskeho hnojiva, otvorila problematiku hospodárneho využitia slamy. Za bývalej éry sme boli veľakrát svedkami horiacich lánov, a to aj na poľnohospodárskych družstvách so silnou živočíšnou výrobou s hnojovicovými koncovkami, pričom práve kombinácia hnojovice aplikovaná na slamu prinášala výraznejší efekt na prírastku úrody.
Tabuľka 1: Vplyv plodiny na stav anorganického dusíka v pôde (výsledky zo stacionárnych pokusov ÚKSÚP)
Ak sa rozhodneme využiť slamu obilnín ako hnojivo, musíme pamätať na biologickú sorpciu dusíka a zúžiť pomer C:N dodatočnou aplikáciou dusíka. Práve vynechanie dusíkatého hnojenia pri zaoraní slamy, je jednou z hlavných príčin následného zníženia úrod. Výsledky našich pokusov (tabuľka 3), popisujú vplyv hnojenia slamou na výšku úrody pšenice.
Tabuľka 3: Vplyv plodiny na stav anorganického dusíka v pôde (výsledky zo stacionárnych pokusov ÚKSÚP)
Ako z tabuľky vyplýva, že aj napriek aplikácii dusíka na zaoranú slamu došlo k zníženiu úrody, avšak takáto depresia bola spôsobená vplyvom neštandardne zvolenej agrotechnike, keď aplikácia slamy bola vykonaná v deň sejby pokusu. No z výsledkov vyplýva, že aplikácia 40 kg N vo forme močoviny zväčša kompenzovala ako biologickú sorpciu dusíka k rozkladu slamy, tak aj potrebu N pre pšenicu. Ako možná alternatíva sa ukazuje použitie pôdnych pomocných látok. Aj napriek zníženiu úrody o 0,65 t.ha-1, ktorá sa dosiahla pri zníženej celkovej dusíkatej výžive, bol dosiahnutý najvyšší koeficient naturálnej efektívnosti, ktorý popisuje prírastok úrody zrna pšenice v kg na kg dodaného dusíka, tabuľka 3. Za povšimnutie stojí aj stav agrochemických parametrov pôdy, kde v porovnaní s variantom bez aplikácie slamy došlo k zvýšeniu najmä obsahu fosforu, tabuľka 4.
Tabuľka 4: Vplyv plodiny na stav anorganického dusíka v pôde (výsledky zo stacionárnych pokusov ÚKSÚP)
Zvýšená hodnota anorganického dusíka po zbere plodiny poukazuje na dobiehajúcu (variant s močovinou), resp. stále prebiehajúcu (variant s pôdnou pomocnou látkou) mineralizáciu aplikovanej slamy, čo poukazujú aj mierne znížené hodnoty katiónov v porovnaní s variantom bez jej aplikácie. Z daného dôvodu je v prípade zaradenia ozimných plodín potrebné vykonať aplikáciu dusíka na slamu, resp. pozberové zvyšky čo najskôr po zbere obilnín, najlepšie už pri podmietke. Stanovenie výšky aplikačnej dávky dusíka na slamu nie je jednoduché a malo by zohľadňovať viacero poznatkov, pričom minimálne ktoré vieme ovplyvniť sú množstvo a rovnomernosť ponechanej slamy na pozemku, forma následnej plodiny (ozimina, jarina) a jej nároky na N najmä v počiatočnej fáze, ako aj približný pomer C:N v slame (tabuľka 2).
Tabuľka 2: Vplyv plodiny na stav anorganického dusíka v pôde (výsledky zo stacionárnych pokusov ÚKSÚP)
Taktiež netreba zabúdať na legislatívne obmedzenia týkajúce sa hospodárenia v zraniteľných územiach. V prípade, že následnou plodinou bude jarina, postačuje zúžiť pomer C:N na 30:1, a to s prihliadnutím na straty v jesennom období aplikáciou do 5 kg N na 1 t slamy. V tomto prípade je aplikáciu dusíka a zaoranie slamy najvhodnejšie vykonať začiatkom novembra. Ak ide o oziminu, kde nie je dostatočný čas naštartovať mineralizáciu, je potrebné zúžiť pomer C:N minimálne na 20:1 a aplikovať do 10 kg N na 1 t slamy. Ako však postupovať v zraniteľných oblastiach? Legislatíva umožňuje použiť na jeseň najviac 40 kg.ha-1 dusíka vo forme kvapalných a tuhých minerálnych hnojív a 80 kg.ha-1 dusíka vo forme kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom, pričom je potrebné prihliadať na príjmovú kapacitu plodín v jesennom období. Samozrejme, že na jeseň je možné aplikovať aj tuhé hospodárske hnojivá v dávke 170kg celkového N.ha-1 a to aj pod jariny. V prípade, že ak po obilnine nasleduje nejaká ozimina, sú presne stanovené legislatívne limity, ktoré úplne postačujú na zúženie pomeru C:N a tým urýchlené naštartovanie mineralizácie. Tu zohráva rýchlosť vykonaných operácii najvýznamnejšiu úlohu. Ale čo ak bude po obilnine nasledovať jarina? Pri skorých osevoch jarných plodín môže jarná aplikácia dusíka na slamu pôsobiť na úrodu pestovaných plodín depresívne. Aj keď to možno považovať za určitý rozpor z legislatívou, môžeme za týchto podmienok chápať potrebu zúženia pomeru C:N za určitú formu tzv. „príjmovej kapacity plodín v jesennom období“ a aplikovať N v dávke cca 5 kg na tonu slamy, pričom takto aplikovaný dusík je nutné započítať do jeho celkovej dávky pre následnú plodinu po obilnine. Jesenná aplikácia dusíka na slamu na zúženie pomeru C:N je však neprípustná pre jarné plodiny nasledujúce po obilninách hnojených maštaľným hnojom, vzhľadom na možné vyššie obsahy Nan v pôde po ich zbere. Pri hospodárení mimo zraniteľných území takéto obmedzujúce podmienky nie sú legislatívne stanovené, avšak z pohľadu ochrany environmentu je vhodné taktiež dodržiavať vyššie spomenuté postupy.
Aj keď v súčasnosti už nie sme svedkami spaľovania slamy priamo na pôde, vzhľadom aj na pokles stavov zvierat pozorujeme, že slama sa stala „dobrým“ obchodným artiklom smerujúcim na energetické využitie. Avšak ak si zoberieme koľko živín je v nej obsiahnutých (tabuľka 2), tak pri dnešných cenách hnojív by cena slamy odchádzajúca z farmy nemala klesnúť pod 35€ za tonu, pričom v tejto cene ešte nie sú zahrnuté ani mikroelementy a ani uhlík.
