Zatrávnenie erózne ohrozených pôd
Na Slovensku je okolo 56% všetkej poľnohospodárskej pôdy potenciálne ohrozené vodnou eróziou. Ohrozené sú nielen orné pôdy, ale aj pôdy neobhospodarované s trvalým trávnym porastom. Pôda je priamo vystavená účinkom počasia a môže byť erodovaná tak vodou, ako aj vetrom, snehom a ľadom. Necitlivé obhospodarovanie urýchľuje erózne procesy tým, že po rozrušení pôdnej štruktúry pôda slabšie odoláva eróznym činiteľom. Na ochranu pôdy pred urýchlenou eróziou musia byť použité v každom prípade v hodné, predovšetkým biologické, a ak sú tieto nedostatočné, tak aj technické protierózne opatrenia.
| Vodná erózia pôdy |
Rastlinný vegetačný kryt chráni pôdnu štruktúru pred deštrukčnými účinkami silných dažďov a priameho slnečného žiarenia. Cieľom našej výskumnej úlohy bolo počas sledovaných rokov (2013−2015) na stanovišti Radvaň (Banská Bystrica) zhodnotiť protierózne účinky ďatelinotrávnej a trávnej miešanky (tab. 1,2), ktoré boli vysiate na erózne ohrozenú pôdu.
Tabuľka 1: Ďatelinotrávna miešanka
Tabuľka 2: Trávna miešanka
Miešanky sa vysiali na jar s plným 41 kg.ha-1 a 50 % výsevkom pri 100% - nej úžitkovej hodnote osiva, pričom pri zakladaní pokusov sa pri výsevkoch zohľadnila skutočná úžitková hodnota použitých osív. Dávka N bola delená na dvakrát – prvá dávka bola aplikovaná na začiatku vegetačnej sezóny a druhá po prvej kosbe. Minerálna výživa P a K bola aplikovaná v rovnakej výške na začiatku vegetačného obdobia (tab. 3).
Tabuľka 3: Varianty pokusu
Varianty sa nehnojili v roku založenia pokusu. Porasty sú v každom úžitkovom roku využívali 2 x kosbou, pričom 1. kosba sa uskutočnila do 15 júna, 2. kosba s odstupom 7-8 týždňov po prvej. V rámci riešenej úlohy sme hodnotili zmyv pôdy a zapojenosť porastov (tab. 4) v sledovaných rokoch.
Tabuľka 4: Zloženie agrobotanických skupín (%) a počet rastlinných druhov v kosbách za roky 2014 – 2015
V roku 2014 prevládajúcou zložkou v porastoch boli trávy (7 – 86%). Od prvej do druhej kosby sa zvyšoval podiel bôbovitých (2 – 55%) a bylinných druhov (5 -70%). Dobré zapojenie porastov na vysiatych variantoch vytvárali Festuca arundinacea, Festuca rubra, Lolium perenne, Phleum pratense, Trifolium pratense a Trifolium repens. Kontrolný variant s podielom prázdnych miest (90%) mal pred prvou kosbou najmenšiu zapojenosť porastu (10%) tvorenú lúčnymi bylinami. Podiel bylinnej zložky sa zvyšoval (70%) v druhej kosbe a následne došlo k zníženiu prázdnych miest na úroveň 20%. V priebehu vegetačného obdobia prvej a druhej kosby na vysiatych variantoch bol počet druhov tráv (4 – 12), bôbovitých (2 – 6) a bylinnej zložky (3 – 14). Kontrolný variant mal v kosbách vzostupnú tendenciu počtu druhov, najvyšší počet (6 – 15) mala bylinná zložka. Najvyšší počet druhov 30 bol na (var.2) s vysiatou ďatelinotrávnou miešankou s plným výsevkom. V roku 2015 mali dominantné zastúpenie v porastoch trávy (6-86%). Podiel bôbovitých v porovnaní s rokom 2014 mal klesajúcu tendenciu od prvej do druhej kosby (58 – 2%) a bylinné druhy mali nárast do druhej kosby (10 – 77%). Kontrolný variant v roku 2015 mal pred prvou kosbou približne na rovnakej úrovni podiel prázdnych miest (89%) a zapojenosť porastu (11%) ako v predchádzajúcom roku. Dominantné zastúpenie v roku 2015 na vysiatych variantoch mali Festuca arundinacea, Festuca ovina, Lolium perenne, Poa pratense, Trifolium pratense a Trifolium repens. Aj v tomto roku od prvej do druhej kosby na vysiatych variantoch narastal počet druhov bôbovitých (1 - 4), tráv (4 – 11) a bylín (6 – 17). Kontrolný variant mal v kosbách za roky 2014 a 2015 zostupnú tendenciu prázdnych miest (90 – 15%). V priebehu sledovaných rokov mal najvyšší počet druhov (30 – 32) variant s vysiatou ďatelinotrávnou miešankou s plným výsevkom. Na základe získaných výsledkov zapojenosti porastov môžeme vysiate miešanky s plným a 50%- ným výsevkom klasifikovať ako biologické protierózne systémy, ktoré využívajú protierózny účinok vegetačného krytu pôdy, najmä na ochranu pôdy pred erozivitou vody, na zvýšenie infiltračnej schopnosti pôdy počas celého vegetačného obdobia a ktoré sa prednostne môžu pestovať na pozemkoch so sklonom nad 21% (12º).Vyššie spomínané zapojenie a hustota porastu súčasne prispievala k spomaleniu odtoku atmosférických zrážok a tým aj k ochrane pôdy proti erózii, ale aj k jej retenčnej schopnosti. Z tohto hľadiska majú význam ďatelinotrávne miešanky, pretože spájajú hlbšie zakorenenie a rozloženejší porast ďatelinovín a vytváranie spevňujúcej mačiny vo vrchnej vrstve pôdy trávami. V roku 2014 sa najvyššia celková produkcia sušiny 6,48 t.ha-1 dosiahla na variante s ďatelinotrávnou miešankou s plným výsevkom (tab. 5).
Tabuľka 5: Produkcia sušiny v kosbách v rokoch 2014 - 2015
Najnižšia produkcia 4,69 t.ha-1 bola na variante s vysiatou trávnou miešankou s plným výsevkom. Variant s polovičným výsevkom trávnej miešanky zaznamenal nárast úrody o 0,35 t.ha-1 v porovnaní s plným výsevkom tejto miešanky. Ďatelinotrávne miešanky dosiahli celkovo vyššiu produkciu sušiny o 14%, ako trávne miešanky. Na kontrolnom variante sa dosiahla úroda 1,61 t.ha-1 v druhej kosbe po zapojení sa porastu, hlavne lúčnymi bylinami, ktoré dosahovali pokryvnosť až 70%. Úrody vysiatych miešaniek na variantoch dosahovali vyrovnané hodnoty v kosbách, výnimkou je len variant ďatelinotrávnej miešanky s plným výsevkom. Percentuálny nárast úrod (54%) sme dosiahli v druhej kosbe, kedy úhrny zrážok v letných mesiacoch boli nadnormálne a dosahovali vysokú úroveň z dlhodobého priemeru (168% – 227%). Vplyv kosieb na celkovú produkciu sušiny mal klesajúcu tendenciu v smere: 2. kosba ˃ 1. kosba. Bolo to pravdepodobne spôsobené vplyvom atmosférických zrážok , kedy v letných mesiacoch júl a august dosiahli úhrn (184 – 123 mm).V druhom úžitkovom roku bola najvyššia produkcia sušiny 5,19 t.ha-1 opäť na variante s ďatelinotrávnou miešankou s plným výsevkom. Najnižšiu produkciu 2,92 t.ha-1 sme tento raz dosiahli na variante s ďatelinotrávnou miešankou s 50%- ným výsevkom. Na kontrolnom variante sa v roku 2015 dosiahla úroda 0,43 t.ha-1, čo predstavuje pokles o 73% v porovnaní z rokom 2014. Ďatelinotrávne miešanky v roku 2015 dosiahli celkovo vyššiu produkciu sušiny o 8%, ako trávne miešanky. Úrody miešaniek s plným výsevkom dosiahli vyššie úrody (34 – 44%), ako miešanky s polovičným výsevkom. Vyrovnané hodnoty úrod v roku 2015 (0,42 – 0,60 t.ha-1) sa dosiahli v druhej kosbe. Výrazný percentuálny nárast úrod (87%) sa dosiahol v prvej kosbe, kedy úhrny zrážok v jarných mesiacoch dosiahli úroveň z dlhodobého priemeru (128 % - 168%). V druhej kosbe boli atmosférické zrážky na úrovni dlhodobého priemeru (11% - 63%). To sa prejavilo aj na vplyve kosieb na celkovú produkciu sušiny s klesajúcou tendenciou v smere: 1. kosba ˃ 2. kosba. Celková produkcia sušiny bola vyššia v roku 2014 o 26% v porovnaní s rokom 2015. Maximálna hodnota straty pôdy vodnou eróziou, ktorá dovoľuje trvale a ekonomický udržiavať úrodnosť pôdy sa označuje ako prípustná strata pôdy. Jej hodnota sa mení v závislosti od hĺbky pôdy. Množstvá straty pôdy sme sledovali v rokoch 2014 a 2015, kde sme zisťovali zmyv pôdy v záchytných deluometroch z pokusu. V prvom sledovanom roku bol zmyv pôdy v rozsahu 0,9 – 26,6 t.ha-1. Tieto hodnoty sa dosiahli na kontrole bez rastlinného krytu. V roku 2015 bol zmyv pôdy na kontrole nižší v rozsahu 0,63 – 8,57 t.ha-1 v porovnaní s rokom 2014. Podobne ako v predošlom roku, tak aj v roku 2015 došlo k prirodzenému zastaveniu zmyvu pôdy, postupným samozatrávnením kontrolného variantu. V priebehu sledovaných rokov na variantoch, kde boli vysiate ďatelinotrávne a trávne miešanky s plným a polovičným výsevkom nedošlo k povrchovému odnosu pôdy a v plnej miere sa prejavili ich protierózne účinky. Tieto výsledky potvrdzujú, že na kontrolnom variante bez rastlinného pokrytia došlo k ohrozeniu pôdy činnosťou vodnej erózie.
Agronomický význam týchto miešaniek vyplýva najmä z ich veľkého koreňového systému, ktorý obohacuje pôdu o organickú hmotu a podmieňuje vznik drobnohrudkovitej štruktúry (optimálny pomer vody a vzduchu), čím sa zvyšuje retenčná schopnosť, spomaľuje povrchový odtok a obmedzuje ich erózny účinok. Vzhľadom na uvedené funkcie by bolo vhodné, keby sa podiel viacročných krmovín na ornej pôde pohyboval v nížinných regiónoch minimálne na úrovni 15 – 16% a v erózne ohrozených oblastiach (svahové pôdy) až na úrovni 20 – 30%.
Poďakovanie: Príspevok bol spracovaný vďaka podpore projektu APVV-0098-12 Analýza, modelovanie a hodnotenie agroekosystémových služieb.
