|
Bežnou chybou vo výžive raticovej zveri na mnohých našich farmách je, že začínajúci farmári kŕmia zver podobným nesprávnym spôsobom ako sa s tým stretávame neraz aj vo voľných poľovných revíroch. To znamená, že v dôsledku nedostatku času, alebo neprístupnosti terénu poľovníci v revíroch aplikujú takzvané víkendové kŕmenie (predkladanie krmiva raz za týždeň). Na farmách raticovej zveri sa pritom v takýchto situáciách jedná o úplne zbytočné plytvanie jednak s krmivom, hazardovanie so zdravotným stavom zveri a na druhej strane sa takto (pri nepravidelnom príjme jednotlivých živín) iba čiastočne využije skutočný potenciál zveri (prírastky, parožie a podobne). Je potrebné si totiž uvedomiť zásadný rozdiel medzi kŕmením farmovej a voľne žijúcej zveri - ktorý spočíva v skutočnosti, že voľne žijúca zver má možnosť migrovať za potravnými zdrojmi a vybrať si to, čo jej vyhovuje, kým farmová zver za plotom je spravidla odkázaná iba na to, čo jej chovateľ predloží. Pritom farmy sú situované obyčajne buď priamo v obciach, alebo v ich blízkosti, preto by si chovateľ mal nájsť čas aspoň jeden krát denne zver nakŕmiť. Keď tomu tak nie je - zver skonzumuje najskôr energeticky bohaté krmivá a až potom sa začne zaujímať aj o krmivá objemové.
V predkladanom článku sa budeme zaoberať problematikou
dužinatých krmív, z ktorých sú v chovateľskej praxi predkladané
farmovej ale aj voľne žijúcej poľovnej zveri jednotlivé druhy ovocia,
buľvy repy, hľuzy zemiakov a podobne. Dužinaté krmivá majú význam
vo výžive raticovej zveri od jesene po jarné obdobie, čiže v období
keď je pastva zelenej hmoty obmedzená.
Čo sa môže stať...
V jedno decembrové ráno zazvonil telefón. Zo zvernicového chovu nás požiadali o spoluprácu. Pri mladom nádejnom jeleňovi bola spozorovaná náhla zmena správania. Jedinec sa zvalil na zem, kopal nohami do vzduchu, potom sa postavil, naťahoval krk a so sklonenou hlavou v krátkych intervaloch vykašliaval väčšie množstvo slín. Približne hodinu predtým sa javilo zviera v poriadku. Po našom príchode, asi 2 hodiny po oznámení, jeleň striedavo stál a ležal, naťahoval krk a z času načas ho dráždilo na suchý kašeľ sporadicky sprevádzaný uvoľňovaním slín. Jeleň bol vo veľmi dobrom výživnom stave, postoj a mechanika končatín pri chôdzi boli fyziologické, neprejavoval príznaky tympánie (zdutia) bachora. Zápal pľúc bol vylúčený. Jeleň nemal zmenené vnímanie, no postupne začal prejavovať príznaky únavy. Po zistení zloženia kŕmnej dávky, množstva a spôsobu jej podávania sme vylúčili akútnu bachorovú acidózu. Na základe týchto informácií ako aj skladby potravy zveri, bol vyslovený predpoklad uviaznutia cudzieho predmetu v tráviacom aparáte jedinca. Zver bola kŕmená popri základnej kŕmnej dávke aj obmedzeným množstvom repy a jabĺk, pričom v prostredí mala k dispozícii aj neskôr dozrievajúce, postupne padajúce hrušky. K podrobnejšiemu vyšetreniu sme mohli pristúpiť až po imobilizácii jeleňa. Po zafixovaní zvieraťa sme pristúpili k samotnému vyšetreniu. Pri prehliadke povrchu tela sme nezistili patologické zmeny ani zranenia. Oblasť krku sme vyšetrili hmatom, pretože vďaka hustej hrive jeleňa v zimnej srsti nám mohli uniknúť prípadné patologické zmeny, pričom výsledok bol bez nálezu. Podrobným vnútorným prehmataním hltanu cez papuľu zvieraťa sme v nosohltane diagnostikovali teleso s hladkým povrchom oválneho tvaru. Cudzí predmet sa podarilo hmatom nielen lokalizovať, ale aj uchopiť a následne vytiahnuť z hltanu. V dlani ostal ležať zelený nezrelý plod hrušky veľkosti cca 7 x 5 cm. Hruška bola tvrdá s klzkým pevným povrchom a jeleňovi sa ju nepodarilo rozhryznúť, ale sa ju neúspešne pokúsil prehltnúť celú. Po odstránení hrušky bol jeleň ošetrený a po pár dňoch začal prijímať krmivo. Jeho zdravotný stav je v súčasnosti v poriadku. Zdrojom hrušiek pre zver bol priľahlý sad. Ak by nebola hruška odstránená došlo s najväčšou pravdepodobnosťou k úhynu jedinca. Tento prípad z praxe poukazuje na isté riziká vyplývajúce z konzumácie dužinatých krmív, pričom väčší nerozhryznutý kúsok môže uviaznuť v hltane a pažeráku. Z tohto pohľadu je najnebezpečnejšia práve hruška, a to vzhľadom na tvrdosť a pevnosť povrchu neskôr dozrievajúcich odrôd. Tvrdší plod sa môže zver snažiť po neúspešnom rozhryznutí prehltnúť v celku, ako v prezentovanom prípade. Ale odhliadnuc od takýchto zriedkavých prípadov predstavujú vo všeobecnosti dužinaté krmivá vysoko hodnotný zdroj energie a živín pre zver.
Dužinaté krmivá obsahujú vyšší podiel vody a vo väčšine prípadov aj vyšší obsah energie (tab. 1). Medzi najznámejšie dužinaté krmivá využívané vo výžive raticovej zveri v našich podmienkach patria buľvy cukrovej a kŕmnej repy, ale aj cukrovarské rezky, hľuzy topinamburu a zemiakov, vybrané druhy ovocia - najmä jablká, prípadne hrušky, ale aj kŕmna mrkva a kŕmna kapusta. Podniky spracúvajúce ovocie na šťavy produkujú odpad vo forme vylisovaného ovocia, šupiek, pričom aj tento materiál v prípade jeho dostatočnej kvality možno využiť vo výžive zveri. Čerstvé vylisované ovocie, alebo aj cukrovarské rezky vzhľadom na nízku trvanlivosť je možné konzervovať formou silážovania.
Tab. 1: Obsah živín v sušine dužinatých krmív v % (Ústav výživy, CVŽV Nitra)
Považujeme za potrebné poukázať na zákaz pestovania
topinamburu na Slovensku, z dôvodu, že sa jedná o invázny rastlinný
druh (Vyhláška Ministerstva životného prostredia). Pre poľovníkov,
ktorí by ho pestovali hrozí pokuta.
Kompletné a komplexné siláže z dužinatých krmív
V jeleniarskej chovateľskej praxi sa nám osvedčilo niekoľko komplexných silážovaných krmív, ktorých základom bolo ovocie alebo zelenina. Napríklad sme testovali siláž z cukrovarských repných rezkov, ktorá bola v 1000 kg balíkoch (známych skôr pri trávnej siláži). Siláž z cukrovarských repných rezkov dosahovala vysokú stráviteľnosť pre jeleniu zver, pri organickej hmote to bolo 84 %, čo sme stanovili prostredníctvom bilančných pokusov na Ústave výživy CVŽV Nitra. Na základe zistenej stráviteľnosti jednotlivých živín sme zároveň mohli určiť hodnotu metabolizovateľnej energie 1 kg sušiny takejto siláže, a to na úrovni 11.12 MJ (3.17 MJ v pôvodnej hmote). Popri vysokej energetickej hodnote je však určitou nevýhodou siláže z cukrovarských repných rezkov jej kyslosť, keďže pH dosahovalo hodnoty okolo 3,8 - 3,85. Podľa našich skúseností z praxe (začínajúce farmy, ale najmä poľovné revíry) sa silážne balíky otvoria a ponechané sú zveri, kým ich neskonzumuje. Súbežne je síce predkladané aj seno, ale to zver (najmä ak je horšej kvality) prijíma iba v malom množstve, alebo vôbec. Takto dochádza následne k výživovým problémom.
Pri zostavovaní kŕmnych dávok v miešarenskom voze, kde sa mieša siláž so senom a minerálnymi doplnkami, čiže sa pH upravuje, je problém vyriešený. Ale keďže realita je taká, že pri väčšine fariem raticovej zveri na Slovensku ešte chovatelia nedisponujú takýmito mechanizmami, vzali sme si za cieľ navrhnúť siláž, ktorá bude jednak obsahovať vyvážené spektrum živín a zároveň eliminovať prípadné výživové problémy spojené s nízkym pH. Preto sme navrhli a vyrobili siláž z cukrovarských repných rezkov obohatenú o lúčne seno, bielkovinové krmivo a minerálny premix. Ďalším príkladom kompletnej siláže je využitie kombinácie jablčných výliskov, mrkvy, ďatelinotrávnej miešanky, obilia a minerálneho premixu. Uvedené viaczložkové siláže sme overili v praxi a raticová zver ich s obľubou konzumovala vo farmách aj vo voľných revíroch.
Na grafe č. 1 prezentujeme výsledky bilančných pokusov
z Medzinárodného pracoviska výživy a ekológie zveri Ústavu výživy
CVŽV Nitra zameraných na stanovenie stráviteľnosti živín jednotlivých
kŕmnych dávok pri jelenej zveri (1. seno samotné, 2. seno + kŕmna
repa, 3. seno + kukuričná siláž).
Graf č. 1: Stráviteľnosť živín jeleňou zverou
(%) pri kŕmnych dávkach: seno samotné, seno a kŕmna repa, seno a
kukuričná siláž.
Poznámka: N-látky - dusíkaté látky (bielkoviny), BNLV - bezdusíkaté
látky výťažkové
Z grafu vyplýva vyššia zimná stráviteľnosť pri kŕmnej dávke pozostávajúcej zo sena a doplnku kŕmnej repy ako pri sene a kukuričnej siláži a sene samotnom. Repa a zemiaky majú síce vysoký obsah energie, ale nižší podiel dusíkatých látok (bielkovín) a taktiež minerálnych látok. Dužinaté krmivá sú zdrojom energie, ale treba zabezpečiť, aby ich zver neprijímala ako samotné krmivo. Acidóza môže vzniknúť aj pri rýchlom prechode z energeticky chudobného krmiva, napríklad sena na dužinaté krmivo. Každé obohatenie kŕmnej dávky zveri (doplnenie nového energeticky bohatého kŕmneho komponentu) je potrebné urobiť plynulo v priebehu dvoch - troch týždňov. Pri acidóze po poklese kyslosti (pH) vznikajú vážne poruchu trávenia - už za 4-24 hodín dochádza napr. ku zníženej motorike bachora, hnačke, zníženému príjmu vody a potravy, zmenám v správaní a k celkovej slabosti. Pri ťažšej forme môžu vyústiť uvedené príznaky do 72 hodín k úhynu zvieraťa.
Pri predkladaní dužinatých krmív napr. jelenej zveri môžeme kalkulovať s množstvom približne 2-3 kg na jedného dospelého jedinca denne. Pri výbere druhu dužinatého krmiva zohľadňujeme popri kvalite aj výživnú hodnotu jednotlivých druhov. Pre zaujímavosť - najvyšší obsah metabolizovateľnej energie (13,1 MJ. kg-1) je zastúpený v sušine tekvice. Tekvica má vysoký obsah tuku, značný obsah dusíkatých látok (bielkovín), vlákniny ale aj sacharidov a minerálnych látok. Repa a zemiaky majú vysoký podiel ľahko využiteľnej energie a nedostatočné množstvo vlákniny, kapusta má v porovnaní s predchádzajúcimi krmivami vyšší podiel dusíkatých látok (bielkovín) aj vlákniny, no nižší podiel rýchlo využiteľnej energie. Nižší obsah dusíkatých látok, no vyšší obsah vlákniny a dostatočné množstvo energie majú jablká, pričom odporúčame využiť aj ich výlisky (po odšťavení). Hrušky sú taktiež zaujímavým kŕmnym komponentom ale vzhľadom na ich tvrdosť a pevnosť povrchu pri niektorých odrodách môžu predstavovať isté, i keď zriedkavé nebezpečenstvo pre väčšie druhy zveri.
Vystavené: 30.7.2012
|
