WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Modernizácia procesu dojenia oviec a biologické požiadavky

V poslednom období sa pozornosť chovateľov oviec sústreďuje na modernizáciu techniky a technológie dojenia a uchovávania mlieka. To si vyžaduje nielen nová legislatíva hygieny výroby mlieka, ale je to aj narastajúci problém nedostatku pracovných síl. Modernizácia procesu dojenia pohlcuje nemalé investície, a preto by nemalo byť zootechnikovi jedno ako rýchlo a kvalitne sa ovce podoja a aká je kvalita mlieka a zdravotný stav vemena. To znamená, aká je návratnosť vynaložených investícii. Pre správne podojenie ovce sú dôležité nielen optimálne technické a hygienické podmienky, ale aj poznatky zainteresovaných o biologických potrebách oviec a následne z toho vychádzajúca pracovná náplň obsluhy.

Zvyšovanie úžitkovosti dojných oviec, kde dôležitú úlohu zohráva správne a rýchle podojenie ovce a udržanie zdravia vemena, je veľmi aktuálnym problémom. Tento príspevok si dáva za cieľ zdôrazniť význam rešpektovania základných biologických požiadaviek ovce počas dojenia.

Rýchle a úplné vydojenie

Reflex spúšťania mlieka je zložený z dvoch regulačných systémov: nervového a hormonálneho. Vzruchy z mliečnej žľazy vyvolané ručnou alebo strojovou masážou vemena sú vedené nervovými cestami do mozgu. Po spracovaní signálu sa z mozgu do krvi uvoľňuje oxytocín. Oxytocín vo vemene vyvoláva sťahovanie svalových buniek nachádzajúcich sa na povrchu alveoly. Alveola sa zmršťuje a mlieko sa vytláča do nižších oddielov vemena. Mlieko z alveol a z malých kanálikov nie je možné získať dojacím zariadením, ako je to pri cisternovom mlieku. Oxytocín je nevyhnutný pre kompletné a rýchle podojenie. V krvi ovce je požadovaná koncentrácia oxytocínu pre vyvolanie reflexu spúšťania mlieka zisťovaná v čase 30 sekúnd od začiatku stimulácie. Ak hovoríme o úžitkovosti oviec, musíme mať na zreteli ich fyziologickú schopnosť uvoľniť mlieko z alveol a sprístupniť ho pre dojenie.

Priebeh toku mlieka

Priebeh toku mlieka je dôležitou charakteristikou nielen individuality ovce, ale predovšetkým jej reakcie na vonkajšie podmienky dojenia (organizácia práce, parametre dojacieho zariadenia, a pod.). Ak doplníme informácie o toku mlieka aj o hladiny oxytocínu v krvi, získame veľmi podrobný prehľad o vnútornej reakcii organizmu na dojenie. Tieto informácie sú dôležité, ako pre selekciu oviec, tak aj pre organizáciu práce v dojárni, ktorá takto môže viac rešpektovať biologické požiadavky oviec.

Uvoľnenie oxytocínu pred dojením, resp. v prvých sekundách dojenia (typ 1) spôsobuje optimálny tok mlieka. Ak počas dojenia dôjde k oneskorenému  uvoľneniu oxytocínu, krivka toku mlieka má tzv. dvojvrcholový priebeh (typ 2). Pri východofrízskych a lacaunských ovciach sa najčastejšie zisťovali toky mlieka typu 1 (okolo 70-98%). Frekvencia výskytu krivky typu 1 bola významne ovplyvnená pripravenosťou ovce k dojeniu. Tam, kde sa praktizovala minútová ručná stimulácia pred dojením, zvyšoval sa podiel krivky typu 1 a znižoval sa podiel krivky typu 2. Vylúčenie alveolárneho mlieka do cisterny ešte pred samotným dojením, resp. na začiatku dojenia je významným faktorom určujúcim rýchlosť a kompletnosť vydojenia.

Optimálny typ 1 môže byť optimálny len zdanlivo. Ak nemáme informácie o hladinách oxytocínu, tak tok mlieka typu 1 môže predstavovať aj tok mlieka len z cisterny, t.j. bez prítoku alveolárneho mlieka. V tomto prípade nedošlo k ejekcii mlieka. Takéto ovce majú pomerne veľké strojové, resp. ručné dodojky, ako dôsledok oneskorenej ejekcie mlieka vyvolanej masážou vemena až počas dodájania. Dokonca môžu byť aj malé dodojky, ak ani počas dodájania nedôjde k ejekcii mlieka. Tieto vzťahy poukazujú na potrebu reflexu spúšťania mlieka pre maximálnu produkciu. Napríklad ovce, ktoré mali tzv. dvojvrcholový tok mlieka (dôkaz vzniku reflexu), mali preukazne vyššiu produkciu mlieka ako ovce s jedným vrcholom toku mlieka.

A čo naše plemená ?

Problematikou dojiteľnosti našich plemien sa zaoberali v 60-80 tych rokoch M. Mikuš a M. Masár. Interpretácia týchto výsledkov a ich výskum boli zamerané predovšetkým na vývoj dojacej techniky a jej zavádzanie do praxe. V súčasnosti sa výskum najviac orientuje na zhodnotenie funkčných a morfologických vlastností vemena oviec. Biologický výskum je reakciou na súčasnú úroveň techniky a automatizácie, ktorá je viac ako kedykoľvek predtým schopná rešpektovať a svojou činnosťou spĺňať biologické potreby vysoko úžitkových zvierat.

Na základe súčasných poznatkov vedy a aktuálne dosahovanej úžitkovosti je možné výsledky horeuvedených autorov využiť pre detailnejšie zhodnotenie fyziologickej reakcie našich plemien na strojové dojenie a v súvislosti s tým si položiť niekoľko otázok pre ďalší výskum. Napríklad, ako vlastne reagujú naše plemená na strojové dojenie, ktoré faktory najviac ohrozujú resp. posiľňujú úplnosť a rýchlosť vydojenia, ako využiť tieto reakcie v praktických podmienkach, a pod.

Z výsledkov spomínaných autorov vyplýva, že v období intenzívnej produkcie mlieka, t.j. máj -jún sa u oviec plemena cigája a valaška až 50% mlieka vydojí v priebehu 30 sekúnd (s) dojenia. Tieto údaje sa prakticky neodlišujú od údajov získaných v súčasnosti. Dokonca Margetín a kol. (2002) udáva pri našich plemenách až 50-60% podiel mlieka vydojeného za 30s a okolo 80% za 60s.

Po nasadení dojacej súpravy na vemeno ovce začína tok mlieka, pokým mlieko z cisterny zásobuje cecok. Zastavenie toku mlieka predstavuje stav, kedy mlieko prestalo pritekať z alveol (reflex spúšťania), resp. sa množstvo mlieka v cisterne znížilo pod úroveň otvoru cecku (anatomicky je dno cisterny vemena v mnohých prípadoch uložené pod úrovňou otvoru do cisterny cecku). Na začiatku laktácie mlieko tečie okamžite po nasadení dojacej súpravy na vemeno. V tomto prípade je ťažko zistiť vznik reflexu spúšťania, pretože tok mlieka je relatívne dlhší, ako je čas potrebný na vyvolanie reflexu ejekcie. Ku koncu laktácie (nižšia úžitkovosť) je možné skôr zistiť vznik reflexu. Obzvlášť v prípadoch, kedy sa po nasadení súpravy na vemeno tok mlieka neobjavuje.

Na obrázku 2 je pri nižšej úžitkovosti percentuálne najzreteľnejší vzostup oviec s tokom mlieka pozorovaný v prvých 30 sekundách dojenia. Od 30s do 60s je len minimálny vzostup. Tieto zistenia poukazujú na skutočnosť, že ako cigáje tak valašky fyziologický reagujú na strojovú stimuláciu vznikom reflexu spúšťania mlieka. Reflex sa dokonca objavuje oveľa skôr ako pri plemenách lacaune alebo východofríz. Avšak je to skutočne tak?

Odpoveď je možné hľadať na obrázku 3, kde je uvedený percentuálny podiel oviec, u ktorých sa tok mlieka zastavil. Prakticky v 30 s sa ku koncu laktácie nedojí viac ako 60% oviec. Na začiatku laktácie sa nedojí v 60s až 60% oviec. Ak tieto percentá odpočítame od percent oviec, u ktorých sa objavil tok mlieka (obr.2) dostaneme približne percentuálny podiel oviec s tokom mlieka (obr.4). Ak berieme do úvahy, že najväčší podiel mlieka sa získa v priebehu prvých 30s dojenia, ďalej v 30s pri nižšej úžitkovosti a 60s pri vyššej úžitkovosti sa prestalo dojiť viac ako 60% oviec a nakoniec, že objem mlieka strojového dodojku sa v priebehu laktácie prakticky nemení, musíme sa skutočne zamyslieť nad fyziologickou reakciou našich plemien k strojovému dojeniu. Taktiež, aké je prerozdelenie mlieka vo vemene oviec, t.j. koľko percent mlieka sa pred dojením nachádza v cisterne a koľko v alveolách. To znamená, nakoľko je úžitkovosť našich plemien závislá od reflexu ejekcie a nakoľko od funkčného a morfologického tvaru vemena.

Dynamika toku mlieka a teda otázka spúšťania mlieka, a tiež prerozdeľovanie mlieka vo vemene ovce medzi dvoma dojeniami sú z hľadiska tvorby mlieka a maximálnej produkcie veľmi dôležité. Uvedená analýza už skôr publikovaných výsledkov poukazuje na celý rad dôležitých informácii o fyziologickej reakcii našich plemien k strojovému dojeniu. Je preto viac ako aktuálne sa týmito vzťahmi intenzívnejšie zaoberať na úrovni základných fyziologických mechanizmov, akým je regulácia ejekcie mlieka a pohybu mlieka vo vemene. Poznávanie zákonitosti regulácie spúšťania mlieka môže prostredníctvom organizácie práce v dojárni byť základným predpokladom rýchleho a kompletného podojenia oviec.

Vystavené 2. 5. 2003