WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Raž ako potenciálny komponent kŕmnych dávok pre monogastrické zvieratá

Obilniny ako dominujúce plodiny pestované na ornej pôde sú jedným z hlavných komponentov kŕmnych zmesí pre monogastrické zvieratá a podieľajú sa významnou mierou na krytí ich potreby energie a dusíka. Popri zastúpení obilnín (cca 70 %-ný podiel v kompletnej kŕmnej zmesi) je dôležité aj ich druhové zloženie. V posledných rokoch u nás i vo svete je orientácia viac v prospech dvoch druhov, a to pšenice a jačmeňa.

Raž často nehrá žiadnu alebo iba podradnú úlohu, hoci je to cenovo výhodná a veľmi zaujímavá zložka kŕmnych zmesí. Je príliš veľa predsudkov pri kŕmení raže ošípaným. Kedysi sa hovorilo, že zvieratá budú mať “tuhé kosti” a do určitej miery je jej negatívom horká chuť. K tomuto skeptickému postoju prispievajú aj obsah antinutričných látok a napadnutie kyjaničkou purpurovou (námelom). V súčasnosti existujú nové hybridné raže, s ktorými sa dá dosiahnuť vysoká úžitkovosť. Veľké skúsenosti s jej využitím ako hlavného komponentu kŕmnych zmesí pre ošípané majú v Nemecku. Raž je v prvom rade zaujímavá vo výkrme ošípaných. Keďže obsahuje málo polyénových mastných kyselín, má pozitívny vplyv na kvalitu tuku. Vysoká koncentrácia týchto kyselín spôsobuje rýchlejšie kazenie krmív a živočíšnych produktov a mäkší tuk v jatočnom tele, čím sa zhoršuje kvalita pre výrobu trvalých produktov a taktiež znižuje ich kvalitu počas dlhšieho zrenia. Odporúčania pre zaraďovanie raže do kŕmnych zmesí a jej maximálny podiel z hľadiska výživársko-fyziologického udávajú Hoffmann (2001) a Lindermayer (2001). Pre výkrmové ošípané do 60 kg ž.h. 25 %, nad 60 kg ž.h. 45 %, prasné prasnice 30 %, prasnice v laktácii 20 %. Ak sa v raži nachádza kyjanička purpurová, nesmie sa skrmovať prasniciam, pretože obsahuje toxické alkaloidy, ktoré môžu spôsobiť predčasné pôrody, nedostatok mlieka, menšie vrhy, vracanie a hnačky. Kým sa tieto symptómy zistia, dochádza k vážnemu poklesu úžitkovosti. Pri kŕmení prasníc je potrebné vyhnúť sa každému riziku, a preto by sa mal obsah kyjaničky purpurovej dôsledne kontrolovať. Výkrmové ošípané sú menej citlivé na jej obsah. Pri jej obsahu 0,2 % v kŕmnych zmesiach sa nezistil negatívny vplyv na úžitkovosť. Je povolený 1 g kyjaničky purpurovej na kg zrna. V Nemecku je výnimka len pre obilniny, ktoré sú v poľnohospodárskom podniku vypestované a skrmované a tieto môžu obsahovať 2,5 g/kg. Využitie raže pri kŕmení prasiatok do 15 kg ž.h. nie je povolené a nad 15 kg ž.h. 5 – 10 % v kŕmnych zmesiach. Toto je vhodné pre podniky, ktoré používajú v predvýkrme 25 % a v konečnom výkrme 50 % raže. To znamená, že postupný návyk na chuť je dôležitý. Prekročenie odporúčaných maximálnych dávok nevedie “k haváriám”, ale môže negatívne ovplyvniť produkciu a zdravie zvierat.

Raž je často zdravšia ako iné druhy obilnín. Napriek tomu, že rýchlo prerastá, mala v kritických rokoch lepšiu kvalitu, čo sa týka výskytu húb a baktérií než triticale a dokonca lepšiu než jačmeň. Napadnutie fuzáriami spôsobuje problémy predovšetkým s pšenicou. Mnohé časti bývajú napadnuté mykotoxínmi. Naproti tomu raž je v tomto smere bez problémov.

Raž by sa nemala tak ako iné obilniny skrmovať hneď po zbere, pretože môže spôsobiť zažívacie problémy. Odporúča sa jej skladovanie od 4 do 6 týždňov. Kŕmna kvalita raže je vo veľkej miere ovplyvnená konzerváciou. Dobrá skladovateľnosť je zabezpečená, ak vlhkosť nie je vyššia ako 14 %. Raž s vyšším obsahom vody skladovaná bez vetrania potuchne a rýchlo stráca na kvalite. Konzervácia vlhkej raže kyselinou propiónovou je spoľahlivou metódou, ako zabezpečiť vyrovnanú kvalitu počas celého roka. Zároveň sa docieli pozitívny vedľajší efekt tým, že je odolnejšia voči škodcom, pretože kyselina propiónová zamedzí ich množeniu. Prerastanie pred zberom iba nepatrne ovplyvní kŕmnu hodnotu raže. Koncentrácia obsiahnutých látok v zrne zostáva rovnaká. V roku 2001 boli aj u nás povolené hybridné raže Picasso, Fernando a Esprit (dovezené z Nemecka), ktoré mali v odrodových skúškach priemernú úrodu zrna 8,11 t/ha. V snahe získať lepší prehľad o nutričnej kvalite a stabilite výnosov raže na Slovensku, ako aj z dôvodov jej využitia na kŕmne účely, sme na VÚŽV Nitra urobili chemické analýzy  týchto odrôd, dodaných Osivom, a.s. Zvolen. Vo vzorkách raže sme stanovili sušinu, N-látky, bielkoviny, vlákninu, popol, tuk a škrob. Stanovili sme tiež obsah aminokyselín a minerálnych látok (tabuľka 1).

O výživnej hodnote raže rozhoduje predovšetkým obsah a kvalita bielkovín, ktorá je v porovnaní s pšenicou vyššia. Obsah metabolizovateľnej energie bol v testovaných odrodách dopestovaných na Slovensku vyšší (14,2 MJ ME) v porovnaní s dostupnými literárnymi údajmi (13,3 MJ ME). Zo všetkých druhov obilnín vykazuje raž najnižší obsah bielkovín, avšak frakčná skladba bielkovín je priaznivejšia. Bielkoviny obilnín tvoria zložitú heterogénnu zmes, ktorej rozličné zložky sa navzájom odlišujú zastúpením jednotlivých aminokyselín, štrukturálnym usporiadaním, tvarom. Zrno raže sa vyznačuje zvýšeným obsahom protoplazmatických bielkovín (40 % albumínov a globulínov). Vyšší podiel uvedených frakcií podmieňuje aj vyššiu koncentráciu limitujúcej aminokyseliny lyzínu v raži.

Obsah lyzínu, ktorý je určujúcim faktorom kvality cereálnych bielkovín, je z väčšej časti závislý na obsahu dusíka a medzi obidvomi hodnotami existuje pozitívna korelácia. Naproti tomu obsah lyzínu vyjadrený v % obsahu bielkovín s rastúcou koncentráciou dusíka v zrne klesá (Heger a kol. 1989). Relatívny pokles obsahu lyzínu s rastom obsahu dusíka je spôsobený hlavne zvyšujúcim sa podielom gliadínovej frakcie, vyznačujúcou sa veľmi nízkou koncentráciou lyzínu. Nízky obsah lyzínu sa prejavuje ako určujúci faktor využitia ostatných proteinogénnych aminokyselín v procese proteosyntézy.

Pretože výkyvy v obsahu živín sú medzi druhmi obilnín aj v rámci druhu veľmi veľké, závisia od hnojenia, stanovišťa, priebehu počasia a od podielu poľahnutého obilia. Iba pri znalosti obsahu analyticky stanovených živín (aminokyselín a energie) v hlavných zložkách sa môžu vhodne zaradiť do kŕmnych zmesí pre zvieratá.

Tabuľka 1 - Obsah živín v testovaných hybridných ražiach (g.10^-2 g sušiny)

Vystavené 25. 9. 2003