WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Fyziológia trávenia u ošípaných - medzinárodné vedecké sympózium

V dňoch 20. - 22. 5. 2009, sme sa zúčastnili medzinárodného vedeckého sympózia: "DIGESTIVE PHYSIOLOGY OF PIGS" (Fyziológia trávenia u ošípaných), ktoré sa konalo v Španielsku, v oblasti Costa Duarada, v malej obci Montbrió del Camp, vzdialenej asi 150 km južne od Barcelony.

Sympózium sa uskutočňuje od roku 1979 pravidelne každé tri roky, vždy v inej hostiteľskej krajine. Na organizácii sa podieľa Medzinárodný organizačný výbor, ktorý pozostáva z 13 členov z krajín Európy, Severnej Ameriky a Austrálie a Miestny organizačný výbor, pozostávajúci z členov hostiteľskej krajiny - v tomto roku zo Španielska.

11. ročník sympózia s rekordnou účasťou - 300 výskumníkov, zástupcov firiem i pracovníkov z praxe - bol rozdelený do piatich plenárnych sekcií, ktoré prebiehali kontinuálne.

V každej sekcii odznelo 6 prednášok, teda spolu 30 prednášok v nasledovných sekciách:

1. Metodológia sledovania funkcií gastrointestinálneho traktu a ich aplikácia na modeloch ošípaných
2. Stanovenie a význam mikroflóry v tráviacom trakte
3. Funkcia trávenia a absorbcia živín
4. Tráviaci trakt ako bariéra slúžiaca k udržaniu zdravia ošípaných
5. Praktické hľadiská fyziológie trávenia

Na vysokú úroveň sympózia poukazuje aj fakt, že ústne prednášky boli vybrané z takmer 200 zaslaných vedeckých prác. Okrem prednášok bola možnosť prezentácie prác aj formou posterov. My sme výsledky nášho výskumu prezentovali formou posteru pod názvom: "Vplyv pomeru esenciálneho a celkového dusíka na endogénne straty aminokyselín a retenciu dusíka" v sekcii Funkcia trávenia a absorbcia živín.

Rozhodli sme sa sprostredkovať vám niektoré informácie, ktoré odzneli na sympóziu, a podeliť sa o vybrané výsledky prezentovaných prác a prednášok, ktoré nás zaujali.

Vláknina a neškrobové polysacharidy

Neškrobové polysacharidy (NSP) a vláknina sú súčasťou rastlinných krmív a ovplyvňujú tráviace pochody v organizme. Metzler-Zebeli (University of Alberta, Edmonton, Kanada) uviedol, že NSP ovplyvňujú tok živín v tráviacom trakte a stimulujú mikrobiálnu fermentáciu v slepom čreve ošípaných. Vplyv NSP na mikrobiálnu fermentáciu je viac spojený s ich chemickou štruktúrou než s fyzikálnymi vlastnosťami ako sú viskozita a fermentabilita. NSP znižujú stráviteľnosť prijatých živín a na jej zlepšenie odporúčajú využiť exogénne enzýmy ako je xylanáza a beta glukanáza.

Metzler - Zebeli sa zaoberal aj vplyvom fermentácie na tok minerálnych látok v tráviacom trakte ošípaných, ktoré v diétach dostávali rôzne zdroje NSP. Zistil, že fermentácia sušiny znižovala stupeň absorpcie minerálnych látok (Fe, Ca, Mg, P, Cu, Mn). Z uvedeného vyplýva, že fermentácia NSP v kolóne ovplyvňuje aj tok minerálnych látok do hrubého čreva, čo môže mať vplyv na požiadavky na minerálne látky pre ošípané.

Mukóza ako ochranná bariéra v čreve

Črevo plní v organizme dôležité funkcie a dobrý zdravotný stav čreva zabezpečuje aj dobrý zdravotný stav zvierat. Prvotnú ochrannú bariéru v tenkom čreve zabezpečuje črevná mukóza. Funkcia mukózy ako bariéry v tenkom čreve spočíva v ochrane proti absorpcii mikroorganizmov a ich toxínov. Črevná bariéra je vytvorená vo forme hlienovitej vrstvičky na stĺpcovom epitely, ktorá môže byť ľahko "prelomiteľná" črevnými infekciami a škodlivým obsahom nachádzajúcim sa v lumene čreva. Vzhľadom na to je reparácia tráviaceho traktu jedným z najviac kritických prvkov, ktorý ovplyvňuje túto bariéru. V tenkom čreve sú počiatočnou fázou reparácie pohyby klkov, ktoré sa spúšťajú myofibroblastami, ktoré sídlia pod epitelovou bazálnou membránou. Následná reakcia zahŕňa zvraštenie zdravého epitelu priľahlého k rane, resp. poškodenej mukozanálnej bariéry, čo poukazuje na reparáciu poškodenej časti čreva (Blikslager, North Carolina State University).

Ako uviedol vo svojom vystúpení Smith (School of Agriculture, Dublin), na štruktúru mukózy a na syntézu a sekréciu mucínu v tenkom čreve majú priamy vplyv aj betaglukány. Mucín, hlavná zložka mukóznej vrstvy, je multifunkčný glykoproteín s ochranným účinkom na črevo. Jeho poškodenie má nepriaznivé účinky nielen na samotné tenké črevo, ale aj na celkový organizmus zvierat. Supelmentácia diét morskými riasami Laminaria digitata a Laminaria hyperborea, obsahujúcimi laminarín - beta glukán získaný extrakciou z týchto rias, zvyšuje produkciu vylúčeného mucínu a mucínu zabudovaného v kolóne ošípaných, čo má priaznivý účinok na tvorbu mukozanálnej bariéry tenkého čreva.

Zdravie odstavčiat

Zaujímavé boli aj prednášky zaoberajúce sa zdravím odstavčiat a vplyvom zdravotného stavu tenkého čreva na celkový zdravotný stav organizmu. Verhelst (Nutrition and health Kuleuven, Belgium) na začiatku svojej prezentácie uviedol, že enterotoxická E. coli je jeden z najčastejšie izolovaných patogénov u hospodárskych zvierat. Ekonomicky je chov ošípaných značne ovplyvnený infekciami E. coli, ktorá zapríčiňuje úmrtnosť, chorobnosť, spomalenie rastu u novonarodených a odstavených prasiatok. Prvým krokom pri infekciách E. coli je kolonizácia kefkovitého lemu v tenkom čreve. E. coli produkuje tzv. LT toxín (heat-labile toxín). Tento toxín je podobný toxínu, ktorý produkuje mikroorganizmus Vibrio cholerae. Oba toxíny sa zabudovávajú do oligosacharidov do tzv. GM1 receptoru. Najnovšie poznatky ukazujú, že polyfenoly sú inhibítorom toxínu, ktorý produkuje Vibrio cholerae. Predpokladá sa, že budú mať rovnako inhibičný účinok aj na E. coli. To znamená, že polyfenoly zamedzujú infekciám E. coli. Odprezentované výsledky hovoria o tom, že niektoré druhy polyfenolov sú skutočne schopné blokovať zabudovávanie LT toxínu na GM1 receptor, to znamená, že sú schopné pôsobiť ako prevencia pred viazaním sa E. coli na kefkovitý lem tenkého čreva.

Na zamedzenie výskytu hnačiek u odstavčiat sa môžu využívať aj probiotické prípravky. Je známe, že odstav je kritické obdobie u prasiatok. Probiotiká môžu obmedzovať výskyt hnačiek. Lactobacillus plantarum sa ukázal ako mikroorganizmus s pozitívnym vplyvom na organizmus. Ako uviedol Pieper (Research institute for the Biology of farm animals, Dummersdorf, Nemecko) podávanie mliečnych baktérií Lactobacillus plantarum vo forme probiotík pri odstave, pozitívne ovplyvňuje črevnú mikroflóru u odstavčiat a zabezpečuje dobrý zdravotný stav v čreve.

Kŕmne aditíva a prísady vo výžive prasiatok

Zaujímavé poznatky priniesol vo svojej prednáške: "Strategické použitie kŕmnych prísad a aditív na stimuláciu zdravia čreva a vývoj mladých prasiatok" De Lange - University of Guelph, Kanada. Na úvod poznamenal, že je veľký záujem o tvorbu kŕmnych stratégií riadenia, ktoré budú zabezpečovať dobrý vývoj čreva a zdravie novonarodených prasiatok s cieľom zabezpečiť produkciu rastu a minimalizovať používanie antibiotík a ďalších drahých a nákladných prípravkov, ako aj mliečnych produktov. Lepšie porozumenie mechanizmu účinku antibiotík a ich vplyvu na fyziológiu zvierat, vedie k vývoju alternatívnych kŕmnych antibiotík. Uskutočnené pokusy pomáhajú pochopiť utilizáciu a metabolizmus živín v tenkom čreve. Zámerom vo výžive zvierat je zostavovanie takých diét pre mladé prasiatka, ktoré majú špecifické úlohy v optimalizácii rastu, funkčnosti a vedú k udržaniu zdravia čreva. Dôležitými požiadavkami, ktoré majú diéty zabezpečujúce zdravie čreva spĺňať sú: znižovanie obsahu skvasiteľných aminokyselín, minimalizovanie pufrovacej kapacity, minimalizovanie obsahu antinutričných faktorov a dopĺňanie prospešných komponentov. Veľa kŕmnych aditív je zameraných na zabezpečenie týchto požiadaviek v organizme:

1. zvyšovanie imunitnej odozvy prasiatok (patria sem imunoglobulíny, omega 3 mastné kyseliny, beta glukány získané z kvasníc)
2. znižovanie množstva patogénov v čreve (organické a anorganické kyseliny, vysoké hladiny oxidu zinočnatého, esenciálne oleje, byliny a koreniny, niektoré druhy prebiotík, bakteriofágy)
3. stimulovanie vývoja a vlastností črevnej mikroflóry (probiotiká a prebiotiká)
4. stimulovanie tráviacich funkcií (kyselina maslová, kyselina mliečna, glutamín, treonín, cystín, nukleotidy).

Ako na záver uviedol, kombináciou týchto rozličných krokov môžeme zabezpečiť efektívnu alternatívu k antibiotikám.

To bolo v krátkosti všetko, čo sme vybrali z odprezentovaných prác, aby sme sa s vami podelili o zaujímavé informácie, ktoré na sympóziu odzneli. Sympózium upresnilo a ďalej rozvinulo doterajšie poznatky o mechanizme tráviacich procesov a faktoroch, ktoré ich ovplyvňujú. Len pre zaujímavosť, v zborníku abstraktov z tejto konferencie je uvedených spolu 198 vedeckých prác. Zborník je k dispozícii na Ústave výživy, CVŽV v Nitre. Nasledujúci XII. ročník sympózia sa bude konať v roku 2012 v Spojených štátoch amerických.

Vystavené 2. 2. 2010