WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Poodstavová anorexia u prasiat pri veľmi skorom odstave

Cieľom práce bolo porovnať zootechnické parametre prasiat v prevádzkovom pokuse po skorom a veľmi skorom odstave a poukázať na problémy veľmi skorého odstavu s návrhom niektorých riešení.

Segregovaný skorý odstav prasiat sa začal aplikovať na farmách v Severnej Amerike asi pred 12 rokmi. Odstav vo veku 14 - 17 dní, so zámerom využiť ho pre prevenciu ochorení, získaval postupne na popularite. Manažment tohto spôsobu chovu sa vyvíjal a menil postupne s pribúdaním poznatkov o pomerne dramatickom prechode mladých zvierat z mliečnej výživy pri prasnici na suché krmivo. Výskumníci spolu s chovateľmi sa pokúsili nájsť najlepšiu alternatívu výživy odstavených prasiat (Kim a kol., 2001).

Priebeh prevádzkového pokusu

Bol vykonaný prevádzkový kŕmny pokus s prasatami (biela ušľachtilá x landras), ktoré boli odstavené na 31. (kontrolná skupina) a 24. deň veku (pokusná skupina), na farme poľnohospodárskeho podniku DONA s.r.o., Veľké Revištia. V každej skupine bolo umiestnených po 24 zvierat (12 prasničiek a 12 kančekov). Kŕmenie bolo realizované s dvoma komerčnými peletovanými kŕmnymi zmesami (tabuľka č. 1). Prvá bola podávaná po dobu 7 dní po odstave a druhá v ďalších dňoch až do presunu do predvýkrmu (27. deň po odstave). Počas prevádzkového pokusu boli u prasiat merané a analyzované hmotnostné prírastky a konverzia krmiva. V použitých kŕmnych zmesiach bola vykonaná analýza obsahu živín (tabuľka č. 2).

Tabuľka č.1: Analyzovaný obsah živín v kŕmnych zmesiach

Tabuľka č.2: Deklarovaný obsah živín a zloženie kŕmnych zmesí

Vyhodnotenie pokusu

Pri analytickom vyhodnotení produkčných parametrov (tabuľka č. 3) medzi kontrolnou a pokusnou skupinou boli pozorované štatisticky významné rozdiely počiatočných hmotností na 31., resp.24. deň veku (8,44 ± 0,45 oproti 7,05 ± 0,27 kg.ks^-1 na 24. deň veku, p<0,01). Následne priemerné denné hmotnostné prírastky boli štatisticky významne nižšie v pokusnej oproti kontrolnej skupine na 31.-38., resp.24.-31. deň veku (83,11 ± 46,79 oproti -82,92 ± 57,98 kg.ks^-1.deň^-1, p<0,01), na 38.-45., resp. 31.-38. deň veku (251,85 ± 86,43 oproti 126,88 ± 73,90 kg.ks^-1.deň^-1, p<0,01) a na 45.-52., resp.38.-45. deň veku (377,56 ± 128,23 oproti 258,33 ± 87,28 kg.ks^-1.deň^-1, p<0,01). Konverzia krmiva dosiahla v závere pokusu rovnakú hodnotu 1,26 kg.kg^-1 v období 45.-52., resp. 38.-45. dňa veku v oboch skupinách. V našom pokuse výsledky zootechnických parametrov boli významne ovplyvnené vekom odstavených prasiat.

Tabuľka č.3: Zootechnické parametre u odstavených prasiat

Stres pri odstave a zmena krmiva

Odstav a prechod z mliečnej výživy na suché kŕmenie spôsobuje u prasiat stres a následne zníženie príjmu krmiva. To má za následok zvýšenú citlivosť na gastrointestinálne ochorenia a predĺžený rast. Nižšie rastové parametre môžu spôsobiť problémy v rastovej a ukončovacej fáze, predĺženie výkrmového obdobia, ako aj nehomogénnu rastovú rýchlosť v skupinách.

Veľmi dôležité je počas poodstavového obdobia zvýšiť príjem krmiva za účelom podpory rozvoja tenkého čreva a následne zvýšenia rastovej výkonnosti (Kim a kol., 2001).

Pri veľmi skorom odstave vzniká veľa problémov, ktoré vyplývajú zo striktného dodržiavania maximálneho veku pri odstave bez ohľadu na hmotnosť prasiat. Tento typ odstavu sa vykonáva za účelom prevencie prenosu chorôb a dosiahnutia eradikácie niektorých endemických infekcií počas rastu prasiat (napr. Actinobacillus pleuropneumoniae). Chovatelia majú pravdepodobne niekedy neadekvátne očakávania o kompletnej eliminácii patogénov.

Je to čiastočne pravda v chovoch, do ktorých sa nakupujú prasatá z viacerých zdrojov a tiež v prípade rozdielneho veku prasiat umiestnených po odstave v škôlke (Duran, 1997).

Enzýmy a problémy trávenia

V prípade veľmi skorého odstavu sú prasatá obvykle v nevýhode, pretože ich gastrointestinálny trakt nie je adekvátne vyvinutý pre trávenie a absorbciu typickej poodstavovej diéty, ktorá je zložená zo zrnín a rastlinných proteínov. Na druhej strane má tráviaci trakt dobrú schopnosť tráviť mliečne zložky, ako sú mliečny tuk, bielkovina a laktóza. Porovnanie živín v mlieku prasníc a v bežnej podstavovej diéte je zobrazené v tabuľke 4. Hlavným rozdielom medzi týmito dvoma zdrojmi je hladina tuku a teda hladina energie, ktorú majú prasatá k dispozícii pre rast. Túto vysokú hladinu tuku nie je možné dosiahnúť v obvyklých kŕmnych zmesiach. Tiež tuk, ktorý obsahuje mlieko prasníc je veľmi dobre stráviteľný prasatami v porovnaní s tukom, ktorý je pridávaný do diét.

Tabuľka č.4: Porovnanie zloženia mlieka prasníc a diéty pre skoro odstavené prasat

Pre zvýšenie sekrécie tráviacich enzýmov štiepiacich cukry, škrob a bielkoviny je potrebný určitý čas, ktorý nie je u všetkých jedincov rovnako dlhý. Následne sa nedostatočná produkcia enzýmov prejavuje pozastavením rastu (Kim a kol., 2001).

Schopnosť tráviaceho traktu prasiat sekretovať enzýmy (laktáza, lipáza, amyláza, trypsín, chymotrypsín) kolíše s vekom a môže byť dramaticky redukovaná po odstave (graf č. 1). Podľa autorov Makkink a kol. (1994) je vývoj enzymatickej aktivity závislý od príjmu krmiva. Vyšší príjem krmiva má za následok vyššie enzymatické aktivity. Toto pozorovanie je v súlade s výsledkami pracovníkov Lindemann a kol. (1986), ktorí zistili, že enzymatická aktivita stúpa počas príjmu mlieka, náhle klesne v období odstavu pri poklese príjmu krmiva a stúpa po období poodstavového zaostávania.

Graf 1. Vývoj enzymatických aktivít v tráviacom trakte u prasiat (U)

Kvalitná poodstavová diéta

Kŕmenie vysoko kvalitnej poodstavovej diéty je veľmi významné pre zlepšenie prechodu prasiat od vysokostráviteľného mlieka na menej stráviteľné diéty pozostávajúce z rastlinných komponentov. Jednou z možností pre maximalizovanie rastu je využitie ekonomicky náročnejšej diéty obsahujúcej mlieko a plazmatické bielkoviny.

Z ekonomického hľadiska diéta, ktorá zredukuje adaptačný čas prasaťa na poodstavovú diétu je výhodná nielen pre chovateľa, ale aj pre zviera (Kim a kol., 2001).

Niektoré komponenty bežne používané v diétach pre skoro odstavené prasatá sú uvedené v tabuľke 5. Všetky uvedené sú vysoko stráviteľné s vysokou palatabilitou. Typická kŕmna zmes pre skoro odstavené prasatá obvykle obsahuje sacharidové zdroje, ktoré poskytujú od 20 do 25% laktózy. Ako bielkovinové zdroje sú použité sójový extrahovaný šrot, rybia múčka (3 - 8%), plazmatické bielkoviny (3 - 8%), syntetické aminokyseliny a odstredené mlieko. Plazmatické bielkoviny stimulujú príjem krmiva u odstavených prasiat. Vo všeobecnosti tieto diéty obsahujú približne 1,6 až 1,8% lyzínu. Väčšina z nich je suplementovaná so síranom meďnatým (200 - 240 ppm medi) a oxidom zinočnatým (1500 - 3000 ppm zinku) z dôvodu ich rast podporujúcich a antibakteriálnych vlastností. Ak je skrmovaná peletovaná diéta pre skoro odstavené prasatá, potom menšie pelety môžu byť vhodnejšie pre mladé prasatá. V prípade zmenšenia veľkosti peliet z 2,4 na 2 mm bolo pozorované zlepšenie príjmu krmiva o 5% (van Heugten, 1997).

Tabuľka č.5: Vybrané komponenty používané v diétach skoro odstavených prasiat

Tekutá diéta

Kim a kol. (2001) publikovali výsledky experimentu, v ktorom sa zamerali na potenciál tekutej diéty podporiť rast veľmi skoro odstavených prasiat. Použili 240 prasiat odstavených vo veku 11 dní s počiatočnou hmotnosťou 3,93 kg. Prejavil sa signifikantný vplyv fyzikálnej formy krmiva na rast. Vo veku 14 dní po odstave (25. deň veku) mali prasatá o 21% vyššiu hmotnosť a ich priemerné denné hmotnostné prírastky boli o 44% vyššie ako u prasiat, ktoré boli kŕmené s nutrične identickou diétou v suchej forme. Tekuté kŕmenie bolo najvýhodnejšie počas prvých troch dní po odstave. V tomto období prasatá kŕmené tekutým krmivom dosahovali prírastky takmer štyrikrát vyššie ako kontrolné (248 oproti 64 g.deň^-1). Napriek tomu rozdiel priemerného denného hmotnostného prírastku medzi tekutým a suchým krmivom rýchlo poklesol v závislosti od veku prasiat. Výsledkom bola vyššia živá hmotnosť prasiat o 2,4 kg pri presune zo škôlky do predvýkrmu. Na dosiahnutie porážkovej hmotnosti 110 kg potrebovali pokusné kratší čas (150,9 oproti 154,6 dňom) (Kim a kol., 2001).

Lecce a kol. (1979) zaznamenal u prasiat odstavených vo veku 3 týždne po ich prechode na suchú diétu pokles produkčných parametrov. Objavili sa hnačkové ochorenia, 6% mortalita a dvojtýždňová depresia rastu.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo môžu mať prasatá nižšiu ako požadovanú cieľovú odstavovú hmotnosť. Je to nižší vek, nízka pôrodná hmotnosť, zvýšený počet živonarodených prasiat v skupine, nedostatky vo výžive (nedostatok mlieka) a ochorenia (hnačkové, PRRS, spojené infekcie) (Duran, 1997).

Fázové kŕmenie

Pri prasnici môže jedinec v skupine cicajúcich prasiat príjmať materské mlieko 16 až 20 krát denne. Z toho vyplývajú dve skutočnosti. Na jednej strane sa prasatá správajú pri príjme potravy sociálne a preto prostredie odchovu musí umožňovať skupinové kŕmenie. Na druhej strane sú prasatá prispôsobené konzumovať často a preto príjem malých množstiev počas celého dňa môže stimulovať príjem krmiva (van Heugten, 1997). Kŕmenie diéty upravenej pre priemerné prasa má za následok nedostatočné kŕmenie ľahšieho a prekrmovanie ťažšieho prasaťa. To môže vyriešiť fázový kŕmny program, ktorého cieľom je zladenie zloženia diéty s nutričnými potrebami prasaťa pri najnižších nákladoch a minimalizovanie poodstavovej depresie rastu pre čo najrýchlejšiu adaptáciu prasiat na rastlinnú diétu (van Heugten, 1997).

V tabuľke 6 je uvedený návrh nutrične vyvážených predštartérových diét pre tri fázy kŕmneho programu skoro odstavených prasiat. Údaje sú upravené podľa autorov Luce a Maxwell (2007). Kŕmna zmes pre prvú fázu je skrmovaná po dobu 7 až 10 dní, ak je odstav prasiat uskutočnený vo veku 16 - 21 dní. Závisí to však od toho ako skoro prasatá začnú príjmať krmivo rastlinného pôvodu a prekonajú poodstavovú depresiu. Jednotlivé komponenty potrebné pre prípravu tejto diéty sú náročnejšie na skladovacie podmienky v porovnaní s komerčnými predštartérovými diétami. Po naštartovaní s prvou diétou sa prechádza, čo možná najrýchlejšie na druhú diétu, ktorá sa začína skrmovať na 4. až 10. deň po odstave. Tú by mali príjímať prasatá s hmotnosťou od 6,8 do 11,4 kg, čo je obvykle jeden až dva týždne. Diéty pre prvú a druhú fázu sú pomerne zložité a veľa chovateľov môže mať problémy s ich nákupom a následne skladovaním. Ďalšou možnosťou je nakupovať základnú zmes obsahujúcu všetky nutričné komponenty. Kŕmnou zmesou, určenou pre tretiu fázu, sú kŕmené prasatá s hmotnosťou minimálne 11,4 kg až do hmotnosti 20,5 kg.

Tabuľka č.6: Návrh predštartérových diét pre tri fázy kŕmneho programu odstavených prasiat

Záverom by sme si dovolili zhrnúť niekoľko princípov riešenia poodstavovej anorexie u prasiat zameraných na vykonanie zmien v kŕmnom režime, zoohygiene a zootechnike. Poodstavové problémy sú obvykle kombináciou ochorenia, výživy, manažmentu a zoohygieny. Z pohľadu kŕmneho programu je dôležité, aby predštartérová diéta obsahovala vysokú koncentráciu nutričných látok. Počas 1., resp. 1. - 3. dňa po odstave je ekonomicky výhodné kŕmiť kašovitou diétou. V ďalšom období je lepšie kŕmiť peletovanú kŕmnu zmes v menších dávkach. Zlepšuje sa tým obrátkovosť krmiva, čo prispieva k jeho senzorickej stabilite. Zo zoohygienického a zootechnického aspektu je potrebné navrhnúť škôlky s kontrolovanou mikroklímou, rešpektujúc zásady welfare. Do ustajňovacích priestorov je potrebné umiestniť doplnkové napájačky, za účelom zabezpečenia vždy dostatku čistej vody, keďže znečistené napájačky môžu odradiť od pitia. Ustajňovacie priestory je potrebné osvetliť dodatočnými mobilnými osvetľovacími telesami. Doplnkové osvetlenie je potrebné ponechať v prevádzke 24 hodín denne po dobu minimálne 5 dní. Pomáha to prasatám pri oboznamovaní sa s prostredím po naskladnení do škôlky. Gastrointestinálne a respiratórne ochorenia majú veľký vplyv na variabilitu hmotnosti u prasiat. Na ich predchádzanie je potrebné použiť na farme obvyklé profylaktické postupy. Nezanedbateľný je vplyv genotypu na rastový potenciál jedincov, čo je potrebné zohľadniť pri výbere plemena základného stáda prasníc a inseminačného biologického materiálu. Poodstavové problémy sú obvykle kombináciou ochorenia, výživy, manažmentu a zoohygieny.

Poďakovanie

Výsledky tejto práce vznikli paralelne pri riešení rezortnej úlohy výskumu a vývoja MP SR: 2006 UO 27/091 05 01/091 05 10 "Riešenie konkurencieschopnosti a ekologizácie rastlinnej výroby v regiónoch Slovenska systémami hospodárenia na poľnohospodárskej pôde a inováciou prvkov pestovateľských technológií"

LITERATÚRA

Duran, O. (1998): Minimizing lightweight pigs, Swine Health Summit. Swine News, 21, N.2, 1998.
Online: http://www.ncsu.edu/project/swine_extension/swine_news/1998/sn_v2102.htm (27.11.2009)
Kim, J.H., Heo, K.N., Odle, J., Han, I.K., Harrell, R.J. (2001): Liquid diets accelerate the growth of early-weaned pigs and the effects are maintained to market weight. J. Anim. Sci. 79, 427-434.
Lecce, J.G., Armstrong, W.D., Crawford, P.C., Ducharme, G.A. (1979): Nutrition and management of early weaned piglets - Liquid vs. dry feeding. J. Anim. Sci. 48, 1007-1014.
Makkink, C.A., Negulescu, G.P., Guixin, Q., Verstehen, M.W.A. (1994): Effect of dietary protein source on feed intake, growth, pancreatic enzyme activities and jejunal morfology in newly-weaned piglets. Brit. J. Nutr. 72, 353-368.
Lindemann, M. D., Cornelius, S. G., Elkandelgy, S. M., Moser, R. L., Pettigrew, J. E. (1986): Effect of age, weaning and diet on digestive enzyme levels in the piglet. J. Anim. Sci. 62,1298-1307.
van Heugten, E. (1997): Feeding the Early Weaned Pig. Proceedings of the North Carolina Healthy Hogs Seminar, Nov. 5 and 7, 1997, Greenville and Fayetteville, NC.
Online: http://www.ncsu.edu/project/swine_extension/healthyhogs/book1997/vanheugten2.htm (27.11.2009)
Luce, W.G., Maxwell, Ch.V. (2007): Diets for early weaned pigs. Oklahoma cooperative extension service ANSI-3508.
Online: http://osufacts.okstate.edu/docushare/dsweb/Get/Document-2133/ANSI-3508web.pdf (30.11.2009)

Vystavené: 8.11.2010