Úvod / Informácie / Živočíšna výroba / Raticová zver

Doplnky výživy v chove raticovej zveri

31-03-2014
Ing. Matúš Rajský, PhD. | rajsky@cvzv.sk

Potreba aditív a premixov vo výžive raticovej zveri závisí od životných podmienok, v ktorých zver žije, čiže od analýzy disponibilných nutričných zdrojov, a od chovateľského cieľa, ktorý chce chovateľ pri zvieratách dosiahnuť. Finančné náklady spojené so zadovážením uvedených výživových doplnkov nie sú zanedbateľné a preto je ich využívanie v praxi pri chove raticovej zveri v súčasnosti veľmi rôznorodé.

Základnou otázkou, ktorú si treba zodpovedať pri výbere kŕmnych doplnkov, resp. opodstatnenosti využitia aditív a premixov je, či v danom chove, v danom prostredí, pri konkrétnom druhu zveri je toto opatrenie naozaj potrebné a či prinesie želaný efekt.

Voľné revíry

Zásadný rozdiel je vo využívaní doplnkov pri zveri vo voľných revíroch a na druhej strane pri zveri v oplotených chovoch, čiže vo zverniciach a na farmách.

Vo voľných poľovných revíroch, čiže v situácii, keď veľká raticová zver v priebehu roka migruje a v zásade jednotlivé jedince nie sú identifikovateľné (nie sú trvale označené) je aj investovanie do aditív a premixov iba v menšej miere preferované. Nadôvažok - zver vo voľnej prírode má možnosť výberu potravy, pričom je potrebné zároveň upozorniť, že výživná hodnota prirodzenej potravy, ktorú zver vyhľadáva a konzumuje je vysoká. Napríklad čo sa týka obsahu dusíkatých látok, najvyššiu hodnotu sme zaznamenali pri baze, ktorej konce konárikov s púčikmi obsahujú až 26,7 % v prepočte na sušinu. Ďalej obsah tuku sa pohyboval v analyzovaných drevinách od najnižšej hodnoty 2 % v prepočte na sušinu až po extrémnych 9,9 % pri koncových termináloch jedle. Bukvice sú z bežne dostupnej prirodzenej potravy zveri jedným z najbohatších zdrojov tuku - obsahujú ho priemerne 30 % a obsah dusíkatých látok je 16 %. Metabolizovateľná energia bukvíc pre jeleňa je 11,7 MJ. kg-1. Ohrýzané časti drevín obsahujú spravidla značné množstvo vápnika, no nedostatočné množstvo fosforu. Celkový obsah popolovín sa v konárikoch pohybuje v rozpätí od 2,5 do 7,5 %, čo nie je málo, ale vzájomný pomer Ca : P je nevyhovujúci - dosahuje hodnoty približne 10:1. Zver v prostredí získava organický fosfor napríklad ak má pravidelný prístup k plodom a semenám. Stráviteľnosť prirodzenej potravy (dreviny, trávy, byliny), z ktorej si voľne žijúca zver vyberá najchutnejšie a zároveň najľahšie stráviteľné časti - je vysoká a závisí pri jednotlivých zložkách potravy, podobne ako je tomu pri hospodárskych krmivách, napr. od obsahu vlákniny, jej nestráviteľnej zložky lignínu a pod. V našich experimentoch sme zistili vysokú negatívnu závislosť medzi stráviteľnosťou základných živín a obsahom hrubej vlákniny (R = -0,97), čiže stráviteľnosť základných živín letorastov drevín klesala pri zvyšujúcom sa obsahu vlákniny (a lignínu). I keď prírodné prostredie poskytuje značné zdroje potravy, istý problém vzniká pri zvýšených stavoch zveri na jednotku plochy, keď už zdroje prirodzenej potravy nepostačujú pokrývať jej nutričné nároky. V takomto prípade nielenže zver začína pociťovať hlad, ale zároveň spôsobuje vysoké škody na lesných a agrárnych plodinách. Cieľom poľovníckeho manažmentu by malo byť v prvom rade chovať zver v množstve úmernom danému prostrediu, aby ho nadmerne nepoškodzovala.

Obr. 1

Farmy

Odlišná situácia vo výžive zveri je v oplotených chovoch, napríklad pri farmách. Na farmách, ktoré majú malú výmeru pastevných plôch, pri nedostatku zrážok dochádza k devastácii trávnych porastov, preto v takejto situácii môže byť zver do veľkej miery odkázaná na krmivá a kŕmne doplnky. Pritom základom farmového chovu jednotlivých druhov jeleňovitých ale aj muflóna by mal byť kvalitný trávny porast, čo významne vplýva na ekonomický efekt chovu. Kvalitný ďatelinotrávny porast pri dostatku vlahy poskytuje zveri plnohodnotnú výživu od jari do jesene. V prípade, ak tomu tak nie je, a chovateľ má záujem na tom, aby jeho zver dosahovala určité konkrétne parametre (napr. denné prírastky), dostávajú sa na rad kŕmne doplnky.

Kŕmne doplnky využiteľné pri jednotlivých druhoch raticovej zveri (jeleň, daniel, srnec, muflón, diviak) môžeme vo všeobecnosti rozdeliť na doplnky zvyšujúce atraktivitu krmiva pre zver, čím ovplyvňujú aj nárast príjmu krmiva a na doplnky zvyšujúce využiteľnosť - stráviteľnosť krmiva, ďalej sú to doplnky jednotlivých živín. Použitím aditív a premixov chce chovateľ zveri zvýšiť úžitok a zabezpečiť optimálny zdravotný stav. Význam doplnkov vzrastá aj v období so zvýšenou fyziologickou záťažou kladenou na zver, napríklad pri pokročilej gravidite, laktácii, tvorbe parožia a pod. Napríklad dospelý jeleň v mesiaci jún, júl v druhej polovici rastu parožia pri telesnej hmotnosti 270-300 kg vyžaduje prijímať v potrave spolu až 100 gramov vápnika a fosforu denne.

Zvyšovanie atraktivity krmiva či už chuťovej alebo aromatickej (čuch) má význam napríklad aj pri predkladaní medikovaných kŕmnych zmesí. Osvedčil sa nám napríklad prídavok jablčnej arómy v dôsledku ktorého zver kŕmnu zmes konzumuje bez problémov. Ďalej, pred pár rokmi sme overovali prídavok indických byliniek do kŕmnej zmesi ako náhrady za antiparazitárny prípravok. V niektorých západoeurópskych krajinách je totiž používanie liečiv pre raticovú zver legislatívne obmedzované, z dôvodu ochrany zdravia konečného konzumenta zveriny - človeka, pri prípadnej konzumácii rezíduí liečiva z mäsa takejto zveri. Úlohou niektorých aditív, napríklad kvasiniek, je zlepšiť stráviteľnosť krmiva. Bežne využívané sú minerálno vitamínové premixy. Poskytujú zveri makro a mikro prvky, vrátane vitamínovej výživy. Začínajúci farmári - chovatelia jeleňovitých a ďalších druhov zveri sa dopúšťajú neraz chýb, práve pri výbere premixov, keď používajú spravidla jeden druh a bez ohľadu na obsah jednotlivých živín takýto premix aplikujú pre rozdielne živočíšne druhy, pri rôznych kŕmnych dávkach a v rôznom množstve. Keďže prostredie fariem raticovej zveri je v súčasnosti na Slovensku veľmi rôznorodé (lesné prostredie, pasienky, bývalé hospodárske dvory a pod.) treba si uvedomiť, že prijímané spektrum živín zverou je odlišné práve v závislosti od kvality prostredia (prirodzená potrava, TTP, krmivá). Pri uvažovaní o kŕmnych doplnkoch je v prvom rade potrebné poznať výživnú hodnotu potravy, ktorú zver prijíma a formou premixu poskytnúť zveri, to čo jej chýba, alebo nemá v potrebnom množstve.

Obr. 2

Vystavené: 8.11.2012