Zmeny v označovaní pôvodu mäsa by mohli zvýšiť dopyt po domácich produktoch
Od 1.4.2015 nadobudlo platnosť vykonávacie nariadenie EK č. 1337/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre uvádzanie krajiny pôvodu pre čerstvé, chladené a mrazené bravčové, ovčie, kozie mäso a hydinu. Pre označovanie mäsa hovädzieho sa už určitý čas vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000.
Akých zmien, koho sa dotýka, komu pomáha resp. komu škodí zaujíma každého v procese získavania tak dôležitej živočíšnej komodity akou je mäso. Na konci tohto procesu stojí človek - spotrebiteľ, ktorý od 1. apríla 2015 už vie (!?), čo je. A nie je to prvoaprílový žart! Ale poďme pekne po poriadku.
Pôvod – istota domova
Obrazne povedané človek stojí nielen na konci, ale i na začiatku. Svojou vynaliezavosťou a podnikavým duchom sa snažil obohatiť potravu určenú sebe a zvieratám o rôzne ,,utajené" prímesi. A tak vznikli falšovatelia a ich potravinové vynálezy. Jediné na čom im záležalo, bol zisk. Rýchlo a efektívne zbohatnúť odhliadnuc od zdravia ľudí, zdravia zvierat. Stará múdrosť vraví, že aj Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Tak postupom času uzreli svetlo sveta prvé ,,tajné" recepty potravinových vynálezcov. Spotrebiteľ zrazu zistil, že bol podvedený. To čo si kúpil, čo zjedol, nesúhlasilo so štandardom. Zneistel. Problémy nastali, keď sa podobné prípady objavovali čoraz častejšie. Kompetentní museli začať konať. Na ochranu spotrebiteľa prijali nové opatrenia (od 13.12.2014 platí napr. väčšie písmo na etiketách, popis alergénov, ...) a falšovateľov zahnali ,,na čas" do kúta.
Ale celkovo spotrebiteľa (nie len slovenského, ale aj nemeckého, českého, poľského,...) okrem zloženia stravy, ktorú dennodenne konzumuje zaujíma aj fakt, kde bola vyrobená. Každý má predsa právo rozhodnúť sa pre kúpu výrobku buď z vlastnej krajiny, alebo si kúpiť výrobok importovaný. ,,Prieskum pred zavedením nového označovania potravín ukázal, že až 80 % oslovených občanov EÚ si želá označovanie pôvodu i zloženia a 25 % z nich poukázalo na to, že najväčšie podvody v EÚ sa robia práve v označovaní potravín“, konštatoval nedávno ústredný riaditeľ ŠVPS SR Jozef Bíreš. ,,Spotrebitelia chcú pritom vedieť konkrétnu krajinu pôvodu a nestačí im iba označenie EÚ a mimo EÚ. To uspokojuje len 10 % respondentov“, uviedla výsledky prieskumu Európska organizácia spotrebiteľov (BEUC).
Pôvod často spája spotrebiteľ s kvalitou a bezpečnosťou potravín, chce podporiť miestne poľnohospodárstvo, ekonomiku, konkrétneho výrobcu. Stotožňuje sa s ním. Dáva mu pocit istoty, domova. Toto privilégium malo doposiaľ len pár vybraných druhov potravín (olivový olej, ryby, hovädzie mäso, mrazené alebo čerstvé hydinové mäso, ktoré nepochádza z EÚ, väčšinu čerstvej zeleniny a ovocia, med a vajcia).
Hovädzie mäso
Povinné označovanie hovädzieho mäsa v spoločenstve platí už od roku 2000. Etiketa na mäse musí obsahovať referenčné číslo zvieraťa, schvaľovacie číslo bitúnku s názvom krajiny bitúnku, teda: ,,Zabité v + krajina a schvaľovacie číslo bitúnku“, ďalej schvaľovacie číslo rozrábkarne a krajina, v ktorej sa nachádza, teda: ,,Rozrábané v + krajina a schvaľovacie číslo rozrábkarne“. Od 1.januára 2002 sa pridáva povinnosť informovať spotrebiteľa o krajine narodenia zvieraťa, ďalej o všetkých krajinách, v ktorých sa uskutočnilo jeho vykrmovanie a následne údaj, kde sa uskutočnila porážka. Pri zhode všetkých troch informácii, môže byť uvedené: ,,Pôvod + krajina“. Na deklaráciu pôvodu hovädzieho mäsa, platné pomaly už 15 rokov, si spotrebiteľ zvykol. Kauza ako BSE (choroba šialených kráv), ktorá vypukla v roku 1986 vo Veľkej Británii sa stala akýmsi impulzom potreby konzumentov vedieť odkiaľ hovädzie mäso pochádza. Dnes sa do predaja dostáva výlučne mäso (podliehajúce povinnosti vyšetrenia na BSE) len s negatívnym výsledkom na túto chorobu.
Žiaľ od tejto doby na Slovensku klesá spotreba hovädziny každým rokom. Kým v roku 1990 konzumovali Slováci 21,8 kg na obyvateľa, v roku 2013 to už bolo len 4,3 kg (Zdroj: ŠÚ SR), pričom odporúčaná výživová dávka pre konzumáciu hovädziny je 17 kg na obyvateľa. Menej ako polovica zjedenej hovädziny na Slovensku je miestna. Realita je taká, že väčšina chovateľov svoje zvieratá exportuje do zahraničia. Impulzom je vyššia výkupná cena za hranicami. Postupne sa ale objavuje elán chovateľov produkovať a predávať kvalitné hovädzie mäso formou miestneho predaja – predaj z dvora, priamo na farme. Hovädzie mäso je oproti iným druhom mias aj cenovo najdrahšie, čo sa odráža aj pri jeho kúpyschopnosti. Výroba hovädziny je ekonomicky najnáročnejšia a výkupné ceny v našich podmienkach často neodrážajú realitu vynaložených nákladov.
Systém označenia a spätnej vysledovateľnosti pri hovädzom mäse sa osvedčil a Brusel následne prijal 13.decembra 2013 povinnosť deklarácie pôvodu aj u mäsa bravčového, ovčieho, kozieho a mäsa z hydiny. Práve potravinové aféry okolo hydiny a jej produktov boli za ostatných 5 rokov ,,vďačnou“ témou na uvedenie vecí na správnu mieru. Treba zdôrazniť, že ani v jednom médiami pretriasanými prípadmi sa nejednalo o hydinu a hydinové produkty od slovenských výrobcov.
Hydina
Koncom roka 2010 sa na slovenský trh dostali poľské kuracie prsia nakazené salmonelou (cca 20 tis. kg). Bol to jeden z najväčších škandálov na trhu s mäsom od vstupu Slovenska do EÚ (r.2004). Nasledovali jedovaté sušené vajcia s obsahom toxického kadmia, olova a baktérie Escherichie coli. Našťastie sa na Slovensku v odobratých kontrolných vzorkách nepotvrdil výskyt týchto poľských vajec. V roku 2012 sa ešte k toxickým vajciam pridali aj poľské salmonelové vajcia, ktorými sa nakazili deti v jednej zo školskej jedálni v Komárne. Veterinári a hygienici SR začali s častejšími náhodnými kontrolami na cestách hlavne v blízkosti poľských hraníc. Zamerali sa prevažne na prepravné dodávky, ktoré obsahom často krát šokovali aj samotných úradníkov. Živé sliepky, mäso, vajcia, ... všetko ,,pekne“ spolu v jednej dodávke. EVČ auta: Poľsko.
Onedlho objavili kontrolóri ŠVPS SR v kuracích prsiach antibiotikum – doxycyclín, používaný na liečbu akné, syfilisu, či chlamídií. Išlo o 1950 kg importovaného chladeného hydinového mäsa. V júni 2013 vyplašila slovenského spotrebiteľa správa o poľských chovateľoch, ktorí vo svojich chovov nekontrolovateľne používali zakázané a najmä vysoko karcinogénne antibiotiká na podporu rastu najmä u hydiny.
Koncom roka 2013 zase všetci kompetentní hľadali dodávku brazílskej kuraciny (22 tis. kg), ktorá obsahovala opäť nadmerné množstvo antibiotík (170 mg doxycyklínu, pričom EÚ pripúšťa max. 100 mg/kg hydinového mäsa).
Najnovší škandál je starý iba pár týždňov. V polovici apríla tohto roka sa z Poľska vyexpedovalo približne 10 ton hlbokomrazených kuracích rezňov nakazených salmonelou. Konečná stanica bola u troch českých predajní a jedného slovenského obchodníka v okolí Nitry, kde skončilo 1200 kg.
Únia hydinárov Slovenska už dlhšiu dobu apelovala na potrebu prísnejšej legislatívy na ,,potulných“ predajcov, prebaľovačov, rozpor medzi verejným obstarávaním mäsa pre školské jedálne a jeho kvalitou, kde rozhodujúcim kritériom je najnižšia cena, nie kvalita. Slovenské deti tak vďaka absurdnému zákonu spoznávajú ako chutí maďarská, poľská, brazílska hydina namiesto kvalitnej slovenskej.
Národná akadémia vied USA zverejnila vo februári tohto roka štúdiu o globálnom používaní antimikrobionálnych látok v chove zvierat z 228 krajín. Výsledok: do roku 2030 bude svetová populácia prostredníctvom mäsa konzumovať o 67% viac antibiotík než dnes. Slovenskí veterinári vykonali vlani 509 odberov zo všetkých druhov mäsa s cieľom zistiť reziduá antibiotík. Všetky sledované vzorky nevykazovali žiadne stopy liečiv. Vlna ,,preliečeného“ mäsa zaplaví svet hlavne z krajín so stredným príjmom pre obyvateľa, akými sú Brazília, Čína, India alebo Rusko. V Brazílii (mimochodom vzdialenej od SR cca 10 tis. km) nie je zakázané dopovať výkrmové kurčatá aj rastovými hormónmi. Nikto nedá Slovákovi záruku, že kura z poza oceánu bolo skontrolované toľko krát ako to slovenské. ,,Slovenské kura je v procese výroby skontrolované celkovo 12 krát, je zárukou garancie kvality“, uviedol fakty na správnu mieru riaditeľ Únie hydinárov Daniel Molnár v nedávnej televíznej diskusnej relácii. Ďalej uviedol, že náklady na nové označovanie nevníma ako ekonomickú záťaž, ide v podstate o jeden riadok navyše.
Cestovná mapa hydiny, ktorá sa predáva v našich obchodoch nemusí byť taká komplikovaná, keď sa budeme viac zaujímať o to čo jeme, o to odkiaľ pochádza. Dočítať sa krajinu pôvodu po novom by nemal byť problém. Takúto možnosť využívajú slovenskí hydinári už istý čas. Dobrovoľne označujú svoje výrobky (aj mäsové výrobky) pôvodom zo Slovenska. Nemajú sa za čo skrývať. Iní problém majú spomínaní prebaľovači. Nakúpia lacnú hydinu z dovozu, prebalia a deklarujú ako slovenskú. Po novom musia nahlásiť 24 h vopred príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinárskej správe (RVPS) druh tovaru, pôvod, druh zásielky, množstvo, krajinu pôvodu, kam tovar smeruje,... Dohliadať na to majú príslušní garanti kvality (absolventi v oblasti veterinárnej medicíny, v oblasti potravinárstva) a všetci sú kontrolovaní RVPS. Na všetkom balenom hydinovom mäse je povinné označovať miesto chovu slovami ,,Chované v + krajina“ (posledné chovné obdobie trvalo najmenej jeden mesiac), miesto zabitia ,, Zabité v + krajina“. Ak je krajina chovu a krajina zabitia totožná a zároveň bola hydina v danej krajine aj narodená, tento údaj je označovaný slovom ,,Pôvod + krajina“.
Zmenené označovanie mäsa si kladie za cieľ zvýšiť lokálpatriotizmus domácich spotrebiteľov a tým podporiť slovenských producentov. Únia hydinárov Slovenska pozitívne víta nový spôsob deklarácie pôvodu suroviny. Hoci Slováci konzumujú dostatok hydiny (Zdroj: ŠÚ SR r. 2013: 17,2 kg/obyvateľ, pričom OVD je 15 kg/obyvateľa) dôležitý je fakt, koľko zo skonzumovanej hydiny je pôvodom naozaj zo Slovenska. Únia hydinárov je presvedčená len o 54 % podiele slovenskej hydiny v našich reťazcoch, z čoho hydinárom vyplýva, že zo 17,2 kg zjeme len cca 9 kg slovenskej hydiny. Podobnú situáciu zažívajú aj chovatelia ošípaných.
Bravčové mäso
Predseda zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku Andrej Imrich jednoznačne súhlasí s novým vykonávacím nariadením ustanovujúcim pravidlá pre uvádzanie krajiny pôvodu aj u mäsa bravčového. Údaje na etikete sa zhodujú s označením ako v prípade hydiny, rozdiel je len pri určení krajiny chovu, teda ,,Chované v + krajina“. Podmienkou je minimálna dĺžka chovu 4 mesiace, v prípade keď sa jedná o ošípanú ťažšiu ako 80 kg chovanú od 30 kg, a keď ide o ošípanú ľahšiu ako 80 kg chovanú po celé chovné obdobie v menovanej krajine. Ak sa dĺžka chovu nedosiahne v žiadnom štáte, nahrádza sa údaj štyrmi možnými spôsobmi: ,,Chované v niekoľkých členských štátoch EÚ; v niekoľkých krajinách mimo EÚ; v niekoľkých štátoch EÚ a krajinách mimo EÚ; zoznam členských štátov alebo tretích krajín, kde bolo zviera chované. V prípade ak bude zviera chované mimo krajín EÚ, údaj sa označí: ,,Chované v: mimo EÚ“.
Chovatelia ošípaných veria v záujem spotrebiteľov o kvalitnú slovenskú bravčovinu. Dúfajú, že časom zo spotreby bravčoviny, ktorú Slováci stále obľubujú a skonzumujú jej cca 31 kg ročne (ŠÚ SR, r. 2013: 31,6 kg na obyvateľa), bude podiel mäsa označený ako ,,Pôvod SR“, čo najvyšší.
Za ostatných pár rokov sa situácia v chove ošípaných na Slovensku nevyvíjala podľa predstáv slovenských chovateľov. Chovy sa rušili, výkupné ceny jatočných ošípaných klesali pod ich výrobné náklady, v reprodukcii sme nedosahovali reprodukčné parametre krajín produkujúcich bravčové mäso. Neboli sme konkurencieschopní. V súčasnosti sa zaviedlo pár vládnych opatrení na vstanie z popola slovenských ošípaniarov. Aj mieste zakáľačky sa stali akýmsi folklórom a ožívajú počas roka nielen na dedinách ako to bolo doposiaľ zvykom, ale preniesli sa i do väčších miest, na sídliská. Bravčové mäso má na Slovensku dlhodobú tradíciu a zväz chovateľov ošípaných dúfa, že aj v momentálne nepriaznivej situácii dôjde časom k stabilizácii aj tohto odvetvia nášho poľnohospodárstva.
Mäso z oviec a kôz
V prípade označovania pôvodu ovčieho a kozieho mäsa je rovnako dôležité chovné obdobie zvieraťa. Krajina v ktorej sa chov uskutočnil sa označuje: ,,Chované v + krajina“, v ktorej bolo zviera posledné chovné obdobie najmenej 6 mesiacov, alebo v prípade ak je zabité zviera mladšie ako 6 mesiacov a celé chovné obdobie sa uskutočnilo v menovanej krajine. Údaj o zabití zvieraťa sa značí: ,,Zabité v + krajina“. Keď sa obidve menované informácie zhodujú, označenie preberá jedno pomenovanie: ,,Pôvod + krajina“.
Povinnosť niesť toto nové označenie vníma pozitívne i riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku Slavomír Reľovský. Hoci sa väčšia časť slovenskej jahňaciny vyváža za hranice, nájdu sa aj u nás predajne s ponukou kvalitného jahňacieho mäsa pôvodu zo Slovenska. Označenie len uľahčí rozhodnutie spotrebiteľa pre domáce produkty, nech si je istý, čo je.
Mäso ,,spoza humna“
Dopad nariadenia z Bruselu by mal mať pozitívny efekt na prebudenie produkcie slovenského mäsa. Budíček zazvonil 1. apríla 2015 a je už len na slovenskom spotrebiteľovi, či si kúpi kus mäsa najazdeného s viacerými kilometrami, ako scestoval on sám, alebo si kúpi mäso ľudovo povedané ,,spoza humna“. Jeden známy mi nedávno povedal, že aj keď má viacero dobrých zdrojov na kvalitné mäso, jeho celej rodine najviac chutí mäso odtiaľ, kde vyrastal. Trvalo mu istý čas, kým to pochopil, ale dôležité je, že sa rozhodol správne. Má doma mäso z poza svojho humna. On už vie, čo je! A čo vy?