Technologicko - chovateľské postupy pre jednotlivé systémy chovu nedojných oviec
Chov nedojných oviec (bez trhovej produkcie mlieka) tvorí v celosvetovom meradle podstatnú časť populácie (cca 90 %, viac ako 1 mld. oviec). Chované sú prakticky na všetkých kontinentoch, v rôznych klimatických podmienkach, a to od extrémne aridných oblastí až po oblasti humídne, od oblastí s intenzívnym poľnohospodárstvom až po oblasti vyslovene extenzívne. Z uvedeného vyplýva, že systémov chovu nedojných plemien zameraných predovšetkým na mäsovú produkciu je vo svete veľa, v závislosti od chovaného plemena, klimatických podmienok, požiadaviek trhu, dostupnosti kapitálových zdrojov, atď.
Na Slovensku sa chov nedojných oviec, najmä špecializovaných mäsových plemien (ile de france, berrichon du Cher, suffolk, oxford down, charollais, texel, bleu du Maine a ďalšie), ale aj nedojných oviec s kombinovanou úžitkovosťou (romney marsh, nemecká čiernohlavá, bergschaf a ďalšie) rozvíja intenzívnejšie, na vyššej chovateľskej úrovni, až v posledných 20-tich rokoch, aj keď sa niektoré mäsové plemená chovali u nás už pred rokom 1990. Početné stavy oviec týchto oviec majú v súčasnosti stúpajúcu tendenciu najmä v južnejších častiach Slovenska, kde sa v minulosti chovali predovšetkým ovce plemena merino. Podiel nedojných oviec na celkových stavoch tvorí na Slovensku podľa kvalifikovaného odhadu menej ako 10 % a tento podiel je výrazne nižší aj pri ovciach zapojených do kontroly úžitkovosti 1. stupňa (3044 ks oviec t.j. 9,54 % v r. 2017). K najpočetnejšie zastúpeným ovciam nedojných, mäsových plemien chovaných na Slovensku patria ovce plemena ile de France a suffolk.
Základné systémy chovu nedojných oviec môžeme rozdeliť na základe situácie v Európe, ale aj vo svete, v podstate na intenzívny, polointenzívny a extenzívny chov (podobne ako u dojných oviec). Toto rozdelenie sa vzťahuje najmä na chovateľov s počtom chovaných oviec väčším ako 50 až 100 ks. Keď zoberieme do úvahy len týchto chovateľov, potom na Slovensku prevažuje jednoznačne polointenzívny, tzv. anglosaský systém chovu, s rôznymi modifikáciami (popis viď nižšie). V súvislosti s uvedenými spôsobmi chovu treba zdôrazniť, že v tomto prípade nemožno automaticky spájať intenzívny chov so ziskovosťou a extenzívny chov so stratovosťou, resp. nízkou rentabilitou. Rozhodujúci rozdiel medzi intenzívnym a extenzívnym systémom chovu mäsových (nedojných) plemien je vo vstupoch a na druhej strane v tržbách za jatočné jahňatá, ktoré sú prakticky jediným zdrojom príjmu, aj keď je aj vlna u niektorých plemien veľmi kvalitná (íle de France, romney marsh a ďalšie). Preto je veľmi dôležitá nákupná cena ťažkých jatočných jahniat, ktorá je na Slovensku bohužiaľ, veľmi variabilná, nezodpovedá kvalite jahniat a v porovnaní so zahraničím je nižšia. Na druhej strane si každý chovateľ nedojných (mäsových) plemien musí uvedomiť, že len optimalizáciou nákladových položiek na chov je možné dosiahnuť ekonomickú rentabilitu. Rezervy treba hľadať najmä v optimalizácii pracovných nákladov a nákladov na výživu a chov počas zimného obdobia.
| Obr. 1: Anglosaský systém chovu bez zimného ustajnenia (foto: Milan Margetín) |
| Obr. 2: Racionálna výživa bahníc počas zimného obdobia bez využívania ustajňovacích objektov (foto: Milan Margetín) |
- Intenzívny chov nedojných oviec
Intenzívny chov mäsových plemien sa využíva v Európe a vo svete skôr výnimočne (napr. v Kanade, USA a čiastočne v krajinách EÚ). Je charakterizovaný najmä využívaním intenzifikácie reprodukcie (využíva sa bahnenie tri krát za dva roky), využívaním biotechnologických metód (synchronizácia a stimulácia ruje, vrátane usmerňovania svetelného režimu; využívaním inseminácie a embryo transferu), celoročným chovom bahníc a odchovom resp. výkrmom jahniat v objektoch (v ovčínoch), bez využívania pastvy a s využívaním progresívnych systémov ustajnenia a kŕmenia (automatizácia procesov). Vysoké prevádzkové náklady na chov sú v tomto prípade vykompenzované vysokou produkciou jatočných jahniat v prepočte na bahnicu (viac ako 70 kg jatočných jahniat vo veku 120 - 150 dní na bahnicu a rok). Pre tento spôsob chovu je preto potrebné vybrať vhodné rané plemeno s vysokou plodnosťou, aj s mimo sezónnym výskytom ruje a dobrou intenzitou rastu jahniat tak, aby bolo možné vykompenzovať vysoké prevádzkové náklady na takýto chov.
- Polointenzívny chov nedojných oviec
Polointenzívny chov nedojných plemien je najčastejšie používaným spôsobom chovu mäsových plemien, ale aj niektorých nedojných plemien s kombinovanou úžitkovosťou vo všetkých ovčiarsky vyspelých krajinách sveta. Postupne sa stáva základným spôsobom chovu nedojných oviec aj na Slovensku. Má viaceré modifikácie (viď nižšie). V závislosti od podmienok sa v rámci tohto systému chovu možno stretnúť prakticky s 2 základnými variantmi chovu, ktoré sú založené buď na:
- celoročnom pobyte bahníc a odchovom resp. výkrmom jahniat na pastve, bez zimného ustajnenia bahníc v ovčínoch,
- prevažujúcom pobyte bahníc počas roka mimo ustajňovacích priestorov, na pastve, s bahnením v ovčíne alebo na pastve a s odchovom resp. výkrmom jahniat prevažne na pastve.
V oboch prípadoch hovoríme o anglosaskom systéme chovu. Tento systém chovu, ako naznačuje jeho názov, je základným, tradičným spôsobom chovu nedojných oviec v chovateľsky vyspelých krajinách s prevažujúcim chovom nedojných oviec (Veľká Británia, Nový Zéland, Francúzsko, Nemecko atď.).
- Anglosaský systém chovu - modifikácia bez zimného ustajnenia oviec
Hlavným prínosom tohto spôsobu chovu, ktorý sa v menšej miere využíva aj na Slovensku, je podstatné zníženie nákladov na kŕmenie vysoko gravidných a kojacích bahníc a lepšia celková rentabilita chovu v porovnaní s chovom bahníc počas zimného obdobia v ovčiarni. Zo susedných krajín sa tento spôsob chovu najviac a dlhodobejšie využíva v Českej republike. Aby mohol byť tento systém chovu ekonomicky úspešný, musia byť splnené určité podmienky. V prvom rade sa požaduje výber vhodného plemena, odolného voči nepriaznivým klimatickým podmienkam v zimnom období, s dobrým vlnovým pokryvom tela. Odporúčanými plemenami pre tento spôsob chovu je napríklad oxford down, romney marsh, plemeno suffolk a ďalšie. Chov bahníc v zimnom období je v oplôtkach, bez prístrešku resp. ustajňovacích objektov, a to aj pri teplotách 20 až 30 stupňov pod nulou. Bahnice sú kŕmené počas tohto obdobia kvalitným balíkovaným senom, kŕmenie je pritom ad libitné, napájanie je často z prírodného zdroja resp. s využívaním nemrznúcich napájačiek. Pripúšťanie bahníc je spravidla háremové, najmä v mesiaci november a december tak, aby bahnenie prebiehalo v čase, keď je už dostatok paše a sú priaznivejšie teploty pre odchov jahniat. Aby boli výsledky oplodnenosti bahníc adekvátne je potrebné pred pripúšťaním venovať osobitnú pozornosť príprave baranov i bahníc (treba zabezpečiť ich dobrý kondičný a zdravotný stav). Bahnenie prebieha výlučne v oplôtkoch, so začiatkom v druhej polovici apríla. Ideálne je ak dokončenie bahnenia je v máji, pritom v jednom oplôtku je cca 60 ks bahníc s jahňatami. Pri tomto systéme chovu je treba osobitnú pozornosť venovať prevencii voči vonkajším i vnútorným parazitom pravidelným odčervovaním bahníc a jahniat, ošetrovaniu paznechtov a pod.
| Obr. 3: Chov oviec plemena romney marsh počas pastevného obdobia v oplôtkoch (foto: Milan Margetín) |
| Obr. 4: Využitie oplôtkov pri chove oviec plemena suffolk v podtatranskej oblasti (foto: Milan Margetín) |
| Obr. 5: Chov nedojných oviec s využívaním elektrických oplôtkov v rámci drobnochovu (foto: Milan Margetín) |
- Anglosaský systém chovu - modifikácia s využívaním zimného ustajnenia oviec
Táto modifikácia anglosaského systému chovu nedojných plemien je najčastejšie používaným spôsobom chovu mäsových resp. nedojných plemien v zahraničí (najmä v krajinách s drsnejšími klimatickými podmienkami) a v posledných rokoch aj na Slovensku. S týmto systémom chovu sa spája jarné bahnenie a odchov jahniat pod matkami, väčšinu času na pastve, a to bez, alebo s minimálnym prídavkom jadrových krmív.
Charakteristickou črtou tohto systému chovu je, podobne ako v prípade uvedenom vyššie, posun pripúšťania bahníc do neskorších jesenných mesiacov (október až december) v závislosti od klimatických podmienok danej oblasti a uvažovaného začiatku bahnenia. Pripúšťanie je najčastejšie háremové v oplôtkoch na pastve, ale v niektorých chovoch je robené háremové pripúšťanie v závislosti od podmienok (personálnych, materiálno-technických) v ovčínoch. Bahnenie oviec v ovčínoch chovatelia zdôvodňujú jednoduchším dohľadom na priebeh bahnenia, s možnosťou využitia individuálnych pôrodných kotercov, ľahším označovaním a identifikáciou jahniat a v niektorých oblastiach aj prevenciou proti predátorom (líšky, krkavce). V chovoch mäsových oviec v zahraničí prebieha ale častejšie bahnenie vonku, a to buď v špeciálne pripravených priestoroch v blízkosti ustajňovacích objektov alebo priamo na kvalitných intenzívnych pastevných porastoch (výhradne v oplôtkoch). Bahnenie prebieha spravidla v druhej polovici marca, v apríly a máji. Odchov resp. výkrm jahniat je až do jatočnej hmotnosti (35 - 40 kg) pod matkami, bez alebo s minimálnym prídavkom jadrového krmiva (v závislosti od podmienok prostredia). Prírastok jahniat (nad 300 g) je zabezpečený v prvej fáze najmä materským mliekom a v druhej pastvou.
V súvislosti s týmto spôsobom chovu je potrebné zdôrazniť, že nie všetky plemená chovaných mäsových plemien sú vhodné pre systém bahnenia na pastve v skorých jarných mesiacoch. Napríklad plemeno charollais, u ktorého sú jahňatá po narodení minimálne ovlnené, nie je vhodné pre bahnenie vonku v nepriaznivých klimatických podmienkach. V niektorých oblastiach Slovenska sú v apríli ešte nízke teploty, čo môže mať za následok vysoké úhyny jahniat. Na Slovensku prebieha pri tomto systéme chovu bahnenie častejšie v ovčíne (najčastejšie v marci až apríli), pričom jahňatá spolu s bahnicami zostávajú v ovčíne až do priaznivejších podmienok (teplotných, pastevných), pritom je veľmi dôležité, aby ovce a jahňatá mali voľný prístup do výbehu už v prvých 2-3 týždňoch po obahnení. Po tomto období sú bahnice spolu s jahňatami permanentne na pastve, a to až do ich jatočnej zrelosti. Jahňatá by mali mať požadovanú jatočnú hmotnosť vo veku 120 - 150 dní, kedy by jatočné trupy mali mať hmotnosť 18 - 25 kg.
| Obr. 6: Príprava na bahnenie oviec plemena ile de France v ovčíne (foto: Milan Margetín) |
| Obr. 7: Využitie modernej technológie pri odchve jahniat mäsových plemien v ovčíne (foto: Milan Margetín) |
Vyššie uvedené varianty anglosaského systému chovu sa začali na Slovensku uplatňovať prakticky až v druhej polovici 90-tych rokov minulého storočia, keď chovatelia oviec mali možnosť na vlastné oči vidieť takéto systémy chovu v ovčiarsky vyspelých krajinách západnej Európy a presvedčili sa o ekonomickej efektívnosti tohto spôsobu chovu. V niektorých chovoch na Slovensku ale aj v súčasnosti využívajú majitelia stád „tradičný“ systém kopírujúci systém chovu dojných oviec, t.j. pripúšťanie bahníc je v auguste až októbri a bahnenie oviec je výhradne v ovčíne v januári až marci, pričom sa produkujú ľahké až stredne ťažké jatočné jahňatá pred Veľkonočnými sviatkami. V takomto prípade je potrebné ekonomicky komplexne posúdiť všetky nákladové položky v relácii s tržbami z predaja jatočných jahniat, ktoré sú pri súčasnej úrovni nákupných cien prakticky jediným zdrojom príjmu chovateľa.
- Extenzívny chov mäsových, resp. nedojných plemien s kombinovanou úžitkovosťou
Extenzívny chov nedojných oviec môže byť pre chovateľov oviec ekonomicky veľmi zaujímavý, predovšetkým kvôli nízkym vstupom, aj keď úžitkovosť (plodnosť, intenzita rastu jahniat) je nižšia. V Európe a vo svete sú do tohto systému chovu zapojené najmä miestne, odolné plemená, prispôsobené klimatickým podmienkam. Takýto systém sa praktizuje napr. na škótskej vysočine pri plemene škótska čiernohlavá, kde prebiehajú pôrody bahníc a aj odchov jahniat celkom bez dozoru chovateľa, na vzdialených pasienkoch škótskej vysočiny. Keď majú jahňatá požadovanú jatočnú hmotnosť, zoženú sa z extenzívnych oplotených pasienkov spolu s bahnicami a jahňatá sú odpredané na jatočné účely. Takéto systémy s minimálnymi nákladmi na chov, s využívaním extenzívnych, často veľmi vzdialených pasienkov sú bežné aj v aridných oblastiach viacerých kontinentov (napr. v Austrálii, Južnej Amerike, Afrike). Veľkosť stád takto chovaných oviec má často až niekoľko tisíc kusov. Na Slovensku sa nachádza tiež množstvo hektárov trvalých trávnych porastov, ktoré nie sú vôbec, alebo minimálne využívané a máme tu aj plemená vhodné pre extenzívny spôsob chovu. Bohužiaľ, tento systém chovu nedojných oviec sa v súčasnosti v našich podmienkach prakticky nedá realizovať, a to najmä kvôli nadmernému výskytu predátorov (vlci, medvede, rysy, krkavce, ktoré sú u nás chránené).
Popri uvedených 3 základných systémoch, ktoré sa využívajú u chovateľov s väčším počtom oviec, možno nedojné ovce chovať aj v menších stádových jednotkách, pričom predaj produktov (jahniat, vlny) je pre chovateľa len vedľajším zdrojom príjmov alebo len zdrojom kvalitného jahňacieho mäsa v rámci samozásobenia. Nedojné ovce sú preto ideálne pre drobnochovateľov, marginálne oblasti Slovenska, ale aj na racionálne zužitkovávanie biomasy záhrad, sadov a iných zatrávnených plôch, kde ovce môžu často poslúžiť ako „živá kosačka“ resp. „biologický rekultivátor“.
Nedojné ovce možno veľmi efektívne využiť aj v rámci agro-lesníckych systémov (ALS), čo je bežnou praxou napr. na Novom Zélande. Experimentálne práce i prevádzkové pokusy hodnotiace možnosti chovu oviec v ALS dokazujú, že okrem environmentálnych, produkčných a iných benefitov spojených s prítomnosťou drevín je možné v niektorých chovoch u oviec dosahovať vyššie priemerné prírastky v porovnaní s klasickým pasienkom. Ako už bolo uvedené za vhodný sa považuje chov v ovocných sadoch, čo by mohlo zohrať významnú úlohu aj na území Slovenskej republiky, napríklad pri ochrane pôvodných a regionálnych odrôd ovocných drevín pestovaných na území SR (samozrejme v tomto prípade treba vytvoriť také podmienky, aby nedošlo k škodám na mladých drevinách).
| Obr. 8: Využívanie extenzívnych pasienkov nedojnými plemenami v Nórsku (foto: Milan Margetín) |
