Majú umelo odchované prvôstky zníženú schopnosť materskej starostlivosti?
V období do odstavu uhynie v chovoch oviec takmer 20% jahniat. Z toho 80% v priebehu prvých 10 dní. Podľa viacerých údajov takmer polovina všetkých úhynov nastane v deň narodenia. Úmrtnosť jahniat je preto problémom, ktorý zásadne znižuje efektivitu chovu a treba sa ním zaoberať.
Prirodzené správanie
Odhliadnuc od chovateľských podmienok prežitie jahniat je priamo závislé od materských schopností oviec. V bežných podmienkach ovca už s blížiacim sa pôrodom inštinktívne vyhľadáva pokojné miesto, na ktorom privedie na svet svojho potomka. Prvé kontakty bahnice s jahňaťom po obahnení a niekoľko hodín po pôrode sú veľmi dôležité pre vytvorenie ich vzájomného vzťahu. Samotný pôrod spôsobuje uvoľnenie oxytocínu, čo u oviec stimuluje začiatok materského správania. Jeho „spúšťacím mechanizmom“ je prítomnosť novonarodeného jahňaťa. Bahnice, ktoré porodili dvojičky sa často hneď po pôrode uspokoja s tým, že sa nacicia jedno jahňa. Táto skutočnosť je častou príčinou hladovania jedného z dvojičiek. V takej situácii je dôležitá pozornosť ošetrovateľa, ktorý by mal prikladať na cicanie obe jahňatá. Ak to nezanedbá, u bahnice sa postupne vytvorí návyk a prvému pribehnutému jahňaťu dovolí cicať až potom, keď príde aj druhé jahňa.
Do 4. týždňa veku jahňaťa bahnice svoje potomstvo aktívne vyhľadávajú, pričom využívajú rôzne zmyslové orgány v rôznom časovom rozpätí. Prvé 4 hodiny po narodení jahňaťa zrejme hlavnú úlohu zohrávajú čuchové podnety. Viacerí autori uvádzajú, že ovce hneď po okotení nedokážu rozlišovať pachové vnemy medzi vlastným a cudzím jahňaťom. Preto sa matka učí rozoznávať pach vlastného potomka, olizuje ho. Intenzita olizovania je rôzna podľa plemena oviec. Do vzdialenosti 0,25 m nájde ovca svoje jahňa medzi ostatnými podľa čuchu i po niekoľkohodinovom odlúčení, pričom sa zameriava na chvost a hlavu jahňaťa. Neskôr sa vzájomne spoznávajú pomocou zraku, hlasu, tvaru a tiež spôsobu pohybu.
Postupne, s vekom jahniat, aktivita matiek klesá a pri „výchove“ uplatňujú najmä zvukové prejavy. Výhradne so svojim novonarodeným jahňaťom bahnica komunikuje špecifickým „dunivým“ hlasom. Bezprostredná postnatálna perióda je obdobím práve takýchto špecifických hlasových prejavov ako u bahnice tak aj u jahňaťa. Podľa zvukových prejavov jahniat dokážu matky svoje vlastné jahňa rozlíšiť do vzdialenosti 10 m. V chovoch, ktoré sú normálne tiché, sa po narodení jahniat zvieratá začínajú častejšie hlasovo prejavovať. Hlasové prejavy oviec i jahniat sa výrazne zvýšia i po ich separácii. U prvôstok je miera bľačania vyššia ako u starších bahníc, pričom narodenie druhej jahňacej dvojičky spôsobuje jej zvýšenie u všetkých matiek. Na základe výsledkov pozorovaní odborníci usudzujú, že miera špecifických hlasových prejavov bahnice po okotení je ovplyvnená chovom a skúsenosťou bahnice, ale nie charakteristikami jahňaťa.
Vo veku jedného roku už medzi bahnicami a ich dcérami – jarkami nie sú takmer žiadne väzby, naopak u kôz zostávajú aj naďalej pevné rodinné väzby.
Dôležitým faktorom je aj správanie sa narodeného jahňaťa. U niektorých plemien je známe, že matky opúšťajú mŕtve jahňatá, nezriedka aj jahňatá „nemé – tiché“. U jahniat, ktoré ani do 12 hodín nie sú schopné nájsť svoju matku je správanie matky rozhodujúce. Svojou aktivitou môže jahňaťu výrazne pomôcť – zachrániť ho. Pri spôsobe, akým sa matka a jahňa navzájom vyhľadávajú nie je rozhodujúca početnosť vrhu, ani genofond bahnice. Podľa výsledkov našich pozorovaní prvôstky častejšie čakajú na svoje jahňatá, staršie viac vyhľadávajú. Významnú úlohu tu zohrávajú individuálne vlastnosti bahníc. Na vypustenie jahniat zo škôlky čaká každá svojim spôsobom, ktorý dodržiava. Niektoré majú svoje „obľúbené“ miesto, ktoré sa jahňatá naučia vyhľadávať a smerujú k nemu ihneď po otvorení škôlky. Matky im pri tom pomáhajú bľačaním. Iné bahnice svoje jahňatá intenzívne vyhľadávajú, idú im oproti, prípadne chodia za nimi, pričom na seba stále upozorňujú bľačaním. Bahnice, ktoré svojim jahňatám pri vyhľadávaní intenzívne pomáhajú, skracujú stres a urýchľujú čas kedy jahňatá môžu začať piť. Tým sa u jahniat výrazne zvyšujú predpoklady dobrých hmotnostných prírastkov.
| Obr. 1: Starostlivé matky s potomstvom |
Umelý odchov
Pri intenzívnom a polointenzívnom chove dojných oviec s vysokou produkciou mlieka, je už dnes bežne využívaný veľmi skorý odstav jahniat, pri ktorom výživu jahniat zabezpečujeme pomocou mliečnych kŕmnych automatov alebo napájacích vedier. Či už jahňatá od matiek odstavíme ihneď po narodení alebo v priebehu kolostrálnej výživy, prežitie jahniat je závislé na fľaške, umelom vedierku či mliečnom automate s tekutými mliečnymi nápojmi. Samozrejme je tu ešte ošetrovateľ (nie mama). Jahňatá sa naučia reagovať na zvuk automatu zarábajúceho mlieko, na vedierka i na prítomnosť človeka. Za „normálnych“ okolností by sa v tomto období zrejme úspešne rozvíjal ich vzťah s matkou. V odchovni pri automate/vedre ..... nie.
Dobre odchované plemenné jahničky sú budúcnosťou stáda, preto odhliadnuc od ekonomických výhod či nevýhod umelého odchovu jahniat, je tu otázka či chýbajúci vzťah jahňa-matka nenaruší v neskoršom období materské správanie takto odchovaných prvôstok. Pri umelom odchove jahničky v rannom období svojho vývinu nezískavajú skúsenosť vzťahu s vlastnou matkou. Na druhej strane ale vieme, že materské správanie nie je založené na pocite matky ochraňovať svoje potomstvo, má genetický základ. Optimálna intenzita materskej starostlivosti je biologickou nevyhnutnosťou prežitia mláďat. Platí to pre väčšinu druhov živočíšnej ríše, nie inak je to u oviec. Pôsobením vonkajších a vnútorných faktorov (zmena úrovne špecifických hormónov v krvi, prítomnosť mláďat, faktor učenia) na špecifické oblasti nervovej sústavy sa u ovce aktivujú vrodené mechanizmy, ktoré ju „nútia“ postarať sa o svojho potomka. Samozrejme, podobne ako u ľudí, aj vrodené mechanizmy sa prejavujú podľa jednotlivcov v rôznej intenzite.
| Obr. 2: Umelý odchov jahniat |
Skúsenosti a faktor učenia
Materské správanie je však ovplyvňované viacerými faktormi, pričom medzi rozhodujúce patrí počet pôrodov, ktoré má ovca za sebou. Pôrod u oviec prvôstok môže byť s ohľadom na užšie pôrodné cesty náročnejší a dlhší a ovcu značne vyčerpá. Bolesť a vyčerpanie u prvôstky môžu spôsobiť jej slabší záujem o potomka. Naviac prítomnosť novorodenca môže u neskúsenej matky vyvolať strachovú reakciu, ovca sa nedokáže správať ako matka a stáva sa, že svoje jahňa dokonca opustí. Vzhľadom na to, že sa jahňatá rodia bez obranných látok, je pre ne životne dôležité, aby sa po narodení čo najskôr postavili a napili mledziva. Pri tom im matka intenzívne pomáha – postrkuje ich, smeruje k vemenu a často sa sama natočí vemenom k jahňaťu. Odďaľovaním začiatku prvého cicania sa znižujú šance na prežitie v dôsledku vyššieho výskytu hypotermie, najmä v nepriaznivom počasí, ale aj z dôvodu zníženého úspechu vytvorenia preferenčného vzťahu so svojimi matkami.
U prvôstok môže byť odmietavé správanie spôsobené „spojenými“ účinkami väčšieho strachu z novosti situácie a nezrelosti neuroendokrinného procesu spojeného s prvým materstvom. Zhoršené materské správanie prvorodičiek – prvôstok potvrdilo, že významnú úlohu zohráva aj skúsenosť matky.
Temperament ovce
Koncom deväťdesiatych rokov boli v zahraničí organizované pozorovania, z ktorých jednoznačne vyplynul vzťah medzi mierou úmrtnosti jahniat a povahou a materskou starostlivosťou oviec. Pozitívne výsledky boli dosiahnuté najmä u oviec s pokojnou povahou, ktoré na rušivé momenty okolitého prostredia reagovali bez stresu, do 2 hodín od pôrodu viac olizovali svoje jahňatá a dlhšie zostávali na mieste narodenia. V období kotenia oviec je pravdepodobne najvýraznejším externým stresovým faktorom prítomnosť človeka, zvýraznený u prvorodičiek, ktoré na podnety okolia reagujú citlivejšie.
Neskoršie výskumy však ukázali, že odlišný temperament vedie k určitým rozdielom v správaní matiek a jahniat, ale nemá za následok dramatické rozdiely v prežití jahniat. Väčšie problémy zrejme spôsobuje kombinácia nervózneho temperamentu ovce a zasahovania človeka v období vzájomného spoznávania matky a jahniat.
U nás sme zistili
Na pracovisku NPPC-VÚŽV v Trenčianskej Teplej sme správanie oviec pozorovali 2 hodiny po okotení. Aby sme čo najviac znížili stresový faktor prítomnosti človeka (najmä cudzieho – pozorovateľ), využili sme na pozorovanie kamerový systém s nepretržitým záznamom.
Naše výsledky pozorovania oviec počas dvoch hodín po okotení ukázali, že prvôstky z umelého odchovu sa venovali svojmu potomstvu dlhšie ako prvôstky či staršie ovce odchované škôlkovaním.
Staršie bahnice odchované škôlkovaním najviac času venovali svojmu potomstvu v prvej hodine po okotení, kedy jahňatá intenzívne olizovali, ak bolo potrebné „dŕcali“ hlavami aby vstali, postrkovali ich k vemenu, „hovorili“ s nimi. Venovali im v prieme 87% času, pričom väčší záujem až na úrovni 90%, prejavovali bahnice s jedným jahňaťom (54 minút z hodiny). U bahníc s dvojičkami to bolo 84% sledovanej hodiny (50 min.)
V druhej hodine po okotení starostlivosť starších oviec mierne poľavila (z 87% na 60%). Zaujímavá je skutočnosť, že u oviec s dvojičkami bol pokles len 13% (z 84 na 71%), u oviec s jedináčikmi sa pokles prejavil razantnejšie z 90 na 54%, t.z. o 36%.
Rovnako najviac času jahňatám venovali v prvej hodine aj prvôstky. Tu sme však pozorovali značný rozdiel medzi ovcami, ktoré boli odchované pod matkami (ŠP) s poklesom od prvej do druhej hodiny v priemere o 17% a ovcami z umelého odchovu (UOP)s poklesom starostlivosti len o 6%.
Škôlkované prvôstky s jedným jahňaťom sa venovali potomstvu 75% z hodiny, pričom pokles starostlivosti do druhej hodiny predstavoval 14% (zo 75 na 61%). Starostlivosť umelo odchovaných prvôstok bola na porovnateľnej úrovni (78% z hodiny), ale výrazne odlišný oproti škôlkovaným prvôstkam bol pokles do druhej hodiny – iba o 4% (zo 78 na 74%).
Starostlivosť u ŠP a UOP s dvojčatami bola dokonca totožná na úrovni 98%. Rovnako ako u oviec s jedináčikmi, výrazné rozdiely boli v poklese starostlivosti do druhej hodiny po pôrode, keď sme u ŠP zaznamenali 24% pokles (z 98 na 74%)a u UOP len 8% (98 na 90%).
Z uvedeného vyplýva, že v priebehu prvých dvoch hodín po obahnení umelo odchované prvôstky venovali svojmu potomstvu dostatočnú pozornosť a neboli zrejme ovplyvnené chýbajúcou skúsenosťou starostlivosti od vlastnej matky. Na základe výsledkov našich doterajších pozorovaní predpokladáme, že okrem genetických daností každého jedinca je pre materské správanie bahníc dôležitý počet pôrodov, povaha matky a faktory prostredia, ale nie spôsob odchovu.
Použitá literatúra je u autora.
