Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Živočíšna výroba / Ošípané

Zlepšenie poodstavových parametrov prasiat po príjme probiotického aditíva v prevádzkových podmienkach

03-12-2020
Marcin, A.; Naď, P. | [email protected]
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Katedra výživy a chovu zvierat

Najcitlivejším orgánovým systémom odstavčiat je gastrointestinálny trakt. Jeho fyziologické fungovanie závisí od zachovania rovnováhy, ktorá je ovplyvnená optimálnym osídlením mikroorganizmami, ktorí priaznivo vplývajú na organizmus zvieraťa. Výsledkom narušeniu tejto rovnováhy je bakteriálna infekcia, negatívne pôsobenie bakteriálnych toxínov, zníženie imunity a zhoršenie zoohygienických a produkčných parametrov. Predpokladom pre zlepšenie zdravotného stavu a produkcie je zabezpečenie rovnováhy v tráviacom trakte.

Pred rokom 2006 boli ochorenia gastrointestinálneho traktu liečené antimikrobiálnymi liečivami. Prejavovalo sa to pozitívnym vplyvom na pokles ekonomických nákladov v chovoch a znížením výskytu bakteriálnych zápalových zmien v črevnom trakte (Marcin a kol., 2001). Na základe Nariadenia (ES) č. 1831/2003 Európskeho parlamentu a rady o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat bolo zakázané pridávanie antibiotík do kŕmnych dávok potravinových zvierat pre profylaktické použitie alebo podporu rastu.

V podmienkach chovov ošípaných sa v súčasnosti uplatňujú alternatívne prístupy pre udržanie rovnováhy mikroflóry v tráviacom trakte bez použitia antimikrobiálnych látok. Na tento účel sa obvykle aplikujú acidifikátory a enzýmy, ako aj esenciálne oleje z liečivých, aromatických a koreninových rastlín. Práve esenciálne oleje sú charakteristické antimikrobiálnymi účinkami proti bakteriálnym patogénom a stimuláciou sekrécie tráviacich enzýmov.

K výraznému zlepšeniu poodstavových parametrov dochádza aj po aplikácii probiotických aditív. Tieto biopreparáty obsahujú živé bunky alebo metabolické produkty baktérií. Optimalizujú kolonizáciu tráviaceho traktu a zloženie mikroflóry, stimulujú tráviace procesy a imunitu makroorganizmu (Fooks a Gibson, 2002).

Pri výrobe probiotických preparátov sa používajú baktérie Lactobacillus spp., Bifidobacterium spp., Escherichia coli, Streptococcus spp., Enterococcus spp., Bacteroides spp., Bacillus spp. a Propionibacterium spp., ktoré súťažia o obmedzené živiny v intestinálnom trakte, inhibujú epiteliálnu a mukozálnu adherenciu, ako aj epiteliálnu inváziu a produkujú antimikrobiálne substancie. V súčasnosti sa obvykle pridávajú do kompletných diét ako preventívny faktor proti intestinálnym ochoreniam a pre zabezpečenie rovnováhy.

Cieľom prevádzkového pokusu bolo vykonať testovanie vplyvu probiotického aditíva na produkčné parametre a ovplyvnenie incidencie intestinálnych ochorení u odstavených prasiat.

Pokus bol realizovaný na farme v Michalovciach s hlavnou orientáciou na výkrm ošípaných s dvoma skupinami zvierat (pokusná a kontrolná sk.). Stanovenie produkčných a zdravotných parametrov bolo vykonané od odstavu (29. deň) do 56. dňa veku. Zvieratá boli umiestnené v rovnakých zoohygienických a technologických podmienkach. Do kŕmnej zmesi (Tab. 1) bol pridávaný probiotický prípravok v dávke 3 kg/t pripravený na báze Enterococcus faecium M-74 (KTJ 0,6.109 / g) a IgY protilátok proti enteropatogénom prasiat (prasačí rotavírus, E. coli K88, K99, 987-P, F18) v sušenej váječnej hmote. Počas pokusu boli merané alebo vypočítané nasledovné parametre: a/ hmotnosť zvierat (kg) na 29. a 56. deň veku, b/ denný hmotnostný prírastok prasiat (g/deň), c/ hnačkové skóre (počet dní prasiat s hnačkou), d/ počet antibiotických ošetrení, e/ mortalita.

V období od odstavu do 56. dňa veku bol hmotnostný prírastok vyšší o 2,33%, hnačkové skóre a antibiotické ošetrenia boli nižšie o 89,72%, ako aj mortalita z dôvodu hnačkových ochorení o 71,74% (Tab. 2).

Tab. 1: Zloženie a analyzované parametre kŕmnej zmesi použitej v prevádzkovom pokuse od 29. – 56. dňa veku

Tab. 1

Tab. 2: Produkčné a zdravotné parametre u odstavených prasiat od 29. do 56. dňa veku

Tab. 2

Poodstavové obdobie je kritické z pohľadu ovplyvnenie zloženia intestinálnej mikroflóry a rozvoja tráviacich, bariérových a imunologických funkcií v čreve. Na základe výsledkov získaných v prevádzkovom pokuse možno konštatovať pozitívny vplyv probiotického aditíva na zootechnické a zdravotné parametre.

Literatúra

  1. Fooks, L.J., Gibson, G.R.: Probiotics as modultors of the gut flora, British Journal of Nutrition, 88, suppl. 1, 2002, S39-S49. DOI: 10.1079/BJN2002628
  2. Marcin, A., Mičan, P., Ondračka, S., Falát, M.: Imuguard P pasta a.u.v. a Imuguard P premix a.u.v. – Ochrana gastrointestinálneho traktu cicajúcich a odstavených prasiat proti invázii enteropatogénov, Infovet, VIII, 1/2001, 30-32.
  3. Nariadenie (ES) č. 1831/2003 Európskeho parlamentu a rady z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat, Úradný vestník EÚ, L 268/29 z 18.10.2003, 238-249.