Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Živočíšna výroba / Králiky a zajace

Odchov mladých králikov

19-01-2021
Ing. Ľubomír Ondruška, PhD. | lubomir.ondruska@nppc.sk
NPPC - Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra
(zdroj: Slovenský chov november 2020, str. 30-31)

Chov králikov v drobnochovateľských podmienkach sa realizuje zvyčajne v exteriérových chovateľských zariadeniach a je preto vystavený vplyvom vonkajšieho prostredia (teploty, vlhkosti, svetelnému svitu). Z týchto dôvodov sa preto reprodukcia uskutočňuje sezónne.

Niektorí, vyspelejší chovatelia však dokážu aj v týchto podmienkach úspešne realizovať odchov mláďat aj v zimnom období. Pričom najmä chovatelia stredne veľkých - mäsových a veľkých plemien využívajú pripúšťanie samíc aj v neskorých jesenných mesiacoch z dôvodu ideálneho načasovania a vhodnej výstavnej kondície mladých králikov v nasledujúcej výstavnej sezóne. Všeobecne možno povedať, že najvyššia plodnosť (približne 90 %) sa dosahuje pripúšťaním samíc v mesiacoch marec - apríl. Naopak v mesiacoch august – september, keď králiky intenzívne presrsťujú, je oplodnenosť v drobnochovateľských podmienkach nízka (približne 30-50 %).

Obr. 1

Obr. 1: Mláďatá vo veku 3 dní
Snímka: Marián Dukes

Obr. 2

Obr. 2: Mláďatá vo veku 12 dní
Snímka: Marián Dukes

V intenzívnych podmienkach je organizácia chovu zameraná na maximálne využitie produkčného potenciálu králika. Chovateľské podmienky sú prispôsobené biologickým požiadavkám králikov.

Predlžovaním slnečného svitu - umelým osvetlením - dochádza k stimulácii hormonálnych systémov (tzv. hypotalamohypofyzárna os), ktoré v spojení s hormonálnym ošetrením vyvolávajú pohlavnú aktivitu a dobrú oplodnenia schopnosť samíc počas celého roka.

Gravidita samíc králika trvá v priemere 31±2 dni. Chovateľ by mal týždeň pred predpokladaným kotením samiciam poskytnúť hniezdnu búdku a vhodný stelivový materiál (slama, seno) na prípravu hniezda. Po okotení je vhodné vrh skontrolovať a vyčistiť hniezdo od prípadných popôrodných zvyškov. Najlepší spôsob je, ak samicu vyberieme von z koterca - tak dokážeme dôkladne skontrolovať mláďatá a urobiť ďalšie potrebné úkony. Nakoľko mliečna žľaza samice má 4 až 5 párov mliečnych bradaviek, je optimálne samici ponechať do 10 mláďat vo vrhu. V hniezde ponechávame najsilnejšie a dobre vyvinuté jedince, naopak slabé mláďatá je treba odobrať. Vrh treba po kontrole poprikrývať a samicu vrátiť späť do koterca. Ideálny postup v drobnochovoch je, ak chovateľ v priebehu jedného až dvoch dní pripustí viac samíc. Pri kotení niekoľkých samíc v rovnakom období môže potom nadbytočné mláďatá z početnejších vrhov rozdeliť samiciam s menej početnými vrhmi. S prijatím cudzích mláďat inými samicami, najmä v prvých dňoch po okotení, nebýva zvyčajne žiadny problém.

Obr. 3

Obr. 3: Králičica dojčiaca svoje mláďatá v hniezdnej búdke
Snímka: Marián Dukes

Mláďatá králikov prvýkrát prijímajú mlieko už krátko po pôrode. Mlieko králika v porovnaní s inými druhmi hospodárskych zvierat obsahuje vysoký podiel bielkovín a tuku. Umožňuje intenzívny rast mláďat počas laktácie a efektívnu konverziu, približne 2 g mlieka na 1 g prírastku živej hmotnosti. Mladé králiky preto zdvojnásobujú svoju pôrodnú živú hmotnosť už približne za 6 dní. Materské mlieko je nevyhnutné pre výživu mláďat po narodení až do obdobia odstavu a počas prvých približne 21 dní života je hlavným a jediným zdrojom ich výživy. Dojčenie mláďat prebieha raz za deň a súvisí so spôsobom života voľne žijúceho predka, králika divého. Vďaka tejto vlastnosti sa znižujú straty mláďat spôsobené predátormi. Pri častejšom dojčení by sa viac pachu samice prenášalo na mláďatá a tie by sa stali dostupnejšou korisťou pre predátorov.

Obr. 4

Obr. 4: Hniezdna búdka v domácom chove králikov je najčastejšie z dreva
Snímka: Marián Dukes

Regulovaná laktácia sa veľmi intenzívne využíva najmä vo veľkochovoch. Kojenie raz za 24 hodín je však možné využiť v prospech chovateľa aj v drobnochove, kde je možné samici okotenej v búdke odobrať búdku s celým vrhom a vkladať ju prvých 10–14 dní len raz za deň na 10–15 minút. Touto operáciou môžu chovatelia prekonať obdobie vysokých mrazov alebo eliminovať straty na mláďatách v prvých dňoch spôsobené predátormi (potkan, lasica) ak nie je voči nim králikáreň dostatočne zabezpečená.

Obr. 5

Obr. 5: Pre bezproblémový priebeh odchovu a vyrovnanosť vrhu je vhodné rešpektovať maximálny počet 10 odchovávaných mláďat
Snímka: Marián Dukes

V prípade, že samica disponuje dostatočnou produkciou mlieka, začínajú mláďatá vychádzať z hniezda vo veku približne 17-21 dní. Naopak pri nízkej produkcii, mláďatá hladujú, sú v slabej kondícii a začínajú inštinktívne hľadať náhradný zdroj výživy už vo veku 14 dní. Chovateľ môže týmto mláďatám pomôcť poskytnutím kvalitnej kompletnej kŕmnej zmesi. Obdobie vychádzania mláďat z hniezda je zároveň obdobím postupného prechádzania na pevnú potravu. Najvhodnejšou výživou pre mláďatá v tomto období sú granulované kompletné kŕmne zmesi.

Obr. 6

Obr. 6: V domácom chove si mláďatá postupne navyknú aj na šťavnaté krmivo
Snímka: Marián Dukes

Odstav králikov je vhodné realizovať v podmienkach intenzívneho chovu vo veku 35 dní, v drobnochove vo veku 42 -56 dní. Najvhodnejší spôsob odstavu je odobratím matky od vrhu a ponechanie mláďat v pôvodnom koterci, pôsobí to pre ne menej stresujúco. Mláďatá vo veku 6 týždňov je potrebné vakcinovať proti hemoragickej pneumónii králikov (mor králikov) a myxomatóze.

Pre zachovanie dobrého zdravotného stavu a rastu je vhodné mláďatá 3–4 týždne po odstave kŕmiť kompletnou kŕmnou zmesou pre odstav s prídavkom malého množstva kvalitného sena alebo slamy na vybilancovanie potrieb vlákniny. Investícia do kompletných kŕmnych zmesí pre mláďatá pred a po odstave sa chovateľovi vráti v podobe vyšších prírastkov, nižšej mortality, morbidity mláďat a lepšieho využívania natívnych krmív v neskoršom období. Je potrebné si uvedomiť, že s postupným prechodom na pevnú potravu sa pri mladých králikoch postupne prispôsobuje a mení aj tráviaci aparát. Obdobie po odstave je zároveň najnáročnejším obdobím odchovu. Nesprávnym zložením kŕmnej dávky, prípadne príliš rýchlou zmenou zloženia kŕmnej dávky dochádza k častým dietetickým chybám spojeným s tráviacimi komplikáciami, ktoré môžu viesť k úhynom. Ako prevencia proti rôznym formám ochorení tráviaceho traktu a náhrady antibiotických stimulátorov rastu sa v ostatných rokoch v chovateľskej praxi (vo veľkochovoch aj drobnochovoch), čoraz viac používajú probiotické prípravky (laktobacily, enterobaktérie), kŕmne enzýmy, acidifikátory, prípadne rastlinné extrakty.

Obr. 7

Obr. 7: Hniezdne búdky vo veľkochove s klietkovou technológiou sa kontrolujú ľahšie ako drevené v drobnochove
Snímka: Marián Dukes

Pri využití natívnych krmív v poodstavovom období je potrebné pamätať na kvalitu a nezávadnosť predkladaných krmív. V letnom období je kŕmna dávka založená na objemovom krmive (sušené alebo čerstvé), s doplnkom ovocia a zeleniny. V zime kŕmime kvalitným senom, prípadne doplnkovými zmesami. Podávame tiež ovos, jačmeň, mrkvu, kŕmnu repu, prípadne kukuricu. Priemerná denná dávka jadrového krmiva, v prípade kompletnej kŕmnej zmesi, je pre rastúce mláďatá mäsových plemien vo veku 49–56 dní približne 150 gramov na jedinca. Na prípadné adlibitné kŕmenie jadrovým krmivom sa odporúča prejsť až po 56.–59. dni veku. Dosiahnutie jatočnej hmotnosti a teda ukončenie výkrmu sa v prípade intenzívneho chovu požaduje vo veku 10–12 týždňov, v prípade drobnochovu je to približne o 2-4 týždne neskôr.

Obr. 8

Obr. 8: Pohľad, ktorý poteší každého chovateľa
Snímka: Marián Dukes