Výživa kôz najmä počas „kritických období“ - v poslednej fáze gravidity a začiatkom laktácie
Kozy sa anatómiou tráviaceho traktu, a tak aj skladbou prijímanej potravy, čiastočne líšia od oviec. Kozy radíme medzi selektívnych konzumentov - ohryzovačov, ktorí prijímajú rastlinnú potravu ako sú listy, mäkké výhonky a plody rastúce vyššie na drevinách, resp. selektujú koncové časti konárikov drevín.
To je v určitom kontraste so spásaním trávy a nízkej vegetácie pri ovciach (spásače - požierače objemových krmív). Jednotlivé druhy prežúvavcov sa v procese evolúcie prispôsobili na príjem odlišnej potravy z dôvodu komplexného využitia zložiek rastlinnej potravy v ekosystéme a taktiež z dôvodu zníženej medzidruhovej potravovej konkurencie.
Odlišné požiadavky
Odlišné požiadavky na výživu kôz v porovnaní s hovädzím dobytkom, ale aj ovcami sú spôsobené odlišnou anatomickou skladbou a funkciou tráviacich orgánov. Kozy majú v porovnaní s ostatnými prežúvavcami väčší bachor, dlhšiu dobu mechanického spracovania a prežúvania, dlhšiu dobu trávenia a trochu odlišné mikrobiologické pochody v bachore. Preto sú kozy schopné prijímať a efektívne využívať väčšie množstvá objemových krmív s vysokým obsahom vlákniny.
Pri skrmovaní kvalitných objemových krmív kozami a ovcami je stráviteľnosť takmer rovnaká, ale pri skrmovaní objemových krmív s vyšším obsahom vlákniny je podstatne vyššia stráviteľnosť a spotreba pri kozách.
V porovnaní s ostatnými prežúvavcami kozy preferujú podstatne širšie spektrum krmív, sú selektívnejšie pri pastve a neustálym hľadaním lepšej pastvy sa znižuje jej efektivita. Pri maštaľnom kŕmení sa selektivita pri výbere krmív obmedzuje na minimum, čím sa zvyšuje efektívnosť maštaľného celoročného systému kŕmenia. Kozy sú veľmi citlivé na kvalitu predkladaných krmív, najmä na plesnivé, nahnité, zaparené alebo inak znečistené, preto je nutné takéto krmivá vylúčiť z kŕmneho procesu, aby nedošlo k narušeniu zdravotného stavu.
Kritické obdobia
Výžive kôz je potrebné venovať veľkú pozornosť počas kritických období, medzi ktoré určite patrí posledná fáza gravidity a začiatok laktácie, ku ktorým možno priradiť ešte obdobie pripúšťania. Počet „kritických období“ závisí od intenzity chovu a produkčnej úrovne.
V Izraeli manažéri podnikov s intenzívnym chovom dojných oviec bez využívania pastvy (s produkciou mlieka 700 - 800 litrov) rozlišujú z hľadiska výživy nasledovné kritické obdobia: výživa jahničiek vo veku 4 -12 mesiacov, posledný mesiac gravidity (35 dní), obdobie bahnenia, obdobie inseminácie, resp. pripúšťania bahníc, laktačná perióda, obdobie zasúšania bahníc a záchovné obdobie. Dosiahnuť očakávané reprodukčné a úžitkové parametre a priblížiť sa čo najviac genetickej potencii chovaných zvierat je možné len pri naplnení požiadaviek bahníc a kôz na živiny v uvedených kritických obdobiach. Len v tom prípade môže byť chov úspešný a ekonomicky rentabilný.
Z praktického hľadiska, v našich podmienkach, je možné obdobie gravidity rozdeliť na tri obdobia s rozdielnymi nárokmi na potrebu živín. Prvý mesiac, resp. prvých 50 dní gravidity ako pokračovanie flushingu. Najmenej náročné obdobie je druhý a tretí mesiac gravidity. Podľa niektorých autorov je lepšie hovoriť v tejto súvislosti o 50. až 100. dni gravidity. Veľmi náročné obdobie je štvrtý a najmä piaty mesiac gravidity, resp. 100. až 150. deň.
Ak chceme hovoriť o potrebe živín v jednotlivých fázach gravidity, mali by sme vedieť o potrebe živín a energie na záchovu, ktorú vyjadrujeme základnými ukazovateľmi (NEL alebo NEV v MJ, PDI v g, Ca a P v g) a orientačnými ukazovateľmi ako sú príjem sušiny, N-látok a vlákniny. Pri stanovení potreby živín pre dojné zvieratá zohľadňujeme potrebu na záchovu, ku ktorej pripočítame potrebu na graviditu a produkciu mlieka.
Systém chovu
Výživou kôz je potrebné pokryť požiadavky zvierat na zaistenie maximálnej úžitkovosti a dodržať maximálnu stabilitu kŕmnej dávky, a tým zabezpečiť aj stabilné organoleptické vlastnosti mlieka.
Pri zabezpečovaní výživy kôz je potrebné zohľadňovať aj systém chovu.
Pri celoročne stabilných systémoch chovu dojných kôz je snahou chovateľov v maximálnej miere aplikovať zmesné kŕmne dávky obdobne ako pri chove dojníc, zostavovaných v súlade s reprodukčným stavom zvierat a nutričnými požiadavkami na dosahovanú úžitkovosť, s vyrovnaným pomerom jednotlivých komponentov kŕmnej dávky zaisťujúcej maximálnu produkčnú účinnosť.
Potreba živín pre dojné kozy
Pri stanovení celkovej potreby živín sa vychádza z potreby na záchovu, dosahovanú dennú produkciu mlieka, graviditu, najmä jej posledné dva mesiace a pri mladých zvieratách na dokončenie rastu.
Pri výpočte potreby živín na graviditu je potrebné počítať aj so zvýšením živej hmotnosti spravidla o 1 kg za mesiac, čo predstavuje zvýšenie potreby NEL o 0,8 MJ denne. Pre produkciu 1 kg mlieka s obsahom 3 % tuku počítame s potrebou 2,93 MJ NEL, 45 g PDI, 80 g NL, 3,7 g Ca, 1,7 g P, 0,7 g Mg a 0,45 g Na.
Potreba NEL na produkciu mlieka je vypočítaná na obsah tuku 3,0 %. Pre obsah tuku 2,5 % je potrebné odpočítať 0,23 MJ na 1 kg mlieka a pri obsahu tuku 3,5 % je potrebné 0,23 MJ pripočítať. Pri zvyšovaní hmotnosti kôz v druhej polovici laktácie pri prírastku 1 kg za mesiac je potrebné pripočítať 0,8 MJ na kus a deň.
Uvedené normy potreby živín sú platné pri maštaľnom chove. Pri pastve je potrebné záchovnú potrebu energie (NEL) zvýšiť o 25 - 35 % podľa členitosti pastevného areálu, t. j. o 1,25 - 1,75 MJ denne pre 50 kg kozu. Kŕmne dávky pre všetky kategórie kôz majú obsahovať v 1 kg sušiny 50 mg Fe, 10 mg Cu, 40 mg Mn, 50 mg Zn, 0,1 mg Co, 0,2 mg J, 0,1 mg Mo a 0,1 mg Se.
V našich podmienkach pri chove kôz prichádzajú do úvahy polointenzívny a intenzívny systém výživy. Pri racionálnej výžive kôz je potrebné rešpektovať meniace sa požiadavky na potrebu živín najmä z hľadiska meniacej sa úžitkovosti a postupu gravidity.
Najdôležitejším obdobím v chove kôz na zabezpečenie plnohodnotnej výživy je obdobie posledných dvoch mesiacov gravidity a začiatok laktácie, najmä prvé dva mesiace. So zvyšujúcou sa úžitkovosťou po pôrode stúpajú nároky na energetické a živinové požiadavky, pritom príjem krmiva v tomto období stúpa pomaly a dosahuje vrchol až okolo 40. dňa.
Energetický a živinový deficit na začiatku laktácie kozy vyrovnávajú odbúravaním telesných zásob. Obdobne ako pri ovciach, platí aj pri kozách, že počas tohto obdobia by pokles živej hmotnosti nemal klesnúť viac ako 10 %. Väčšia strata sa nepriaznivo prejaví na ďalšom priebehu laktácie a často aj na narušení zdravotného stavu. V tomto období platí, že počas posledných dvoch mesiacov gravidity je potrebné skrmovať najkvalitnejšie objemové krmivá s nízkym obsahom vlákniny a vysokou koncentráciou živín, s prídavkom potrebného množstva kŕmnych zmesí. Výživa počas kritických období reprodukčného cyklu kôz je porovnateľná s výživou oviec.
Polointenzívny systém
Vychádza z kombinácie ustajnenia a kŕmenia konzervovanými krmivami v maštaľných priestoroch v zimnom období a pastevným chovom v letnom období. Tento systém chovu je v našich podmienkach aktuálny najmä z hľadiska využívania veľkých plôch zanedbaných a náletom drevín zarastených pasienkov, ktoré môžu poskytnúť veľmi pestrú skladbu kŕmnej dávky pre pasúce sa stáda kôz.
Pestrý pasienkový porast môže pre kozy poskytnúť množstvo živín potrebných na záchovu a na produkciu až 2,5 kg mlieka denne. Podmienkou pre dosiahnutie vysokej úžitkovosti je dosiahnutie vysokého príjmu sušiny krmív.
Tabuľka: Príjem sušiny z jednotlivých zelených krmív kozami
Príjem sušiny u kôz sa mení v závislosti od úžitkovosti, živej hmotnosti, kondície, mesiaca gravidity, druhu krmiva, vegetačného štádia a kvality objemového krmiva. Je výslednicou súboru fyziologických vlastností zvieraťa a kvality a druhu krmiva.
Pre dosiahnutie vysokej úžitkovosti pri skrmovaní zelených krmív alebo pasení pri vysokej selektívnosti kôz je potrebné poznať príjem a preferovanie jednotlivých druhov rastlín a bylín. Príjem sušiny jednotlivých druhov zelených krmív u kôz skrmovaných ako samotné objemové krmivo popri stabilnej dávke 0,7 kg sušiny jadrových krmív je uvedený v tabuľke.
Pri dobre organizovanej pastve na pestrom pasienku kozy spotrebujú až 2 kg sušiny krmiva denne. Kozy by sa mali pásť na intenzívnych pasienkových porastoch v oplôtkach s pestrým zložením porastu, aby sa dosiahol jeho vysoký príjem. Mal byť obsahovať cca 30 % ďatelinovín a 40 - 50 % nízkych tráv, okrem toho by mal obsahovať aj vysoké trávy a preferované byliny.
Intenzívny maštaľný chov
V poslednom období v chovateľsky vyspelých krajinách sa pri chove dojených kôz v značnej miere rozšíril špecializovaný, celoročne vyrovnaný maštaľný systém chovu skrmovaním zmesných kŕmnych dávok zostavených z konzervovaných krmív alebo v kombinácii s čerstvými krmivami v letnom období. Tento systém je nákladnejší, ale toto negatívum je vyvážené dosahovanou vysokou úžitkovosťou a stabilnými dobrými organoleptickými vlastnosťami mlieka a výrobkov. Pri tomto spôsobe chovu počas dojnej periódy odporúčame postupovať podľa obdobných zásad ako pri skupinovom kŕmení dojníc. Pri chove kôz je taktiež vhodné vytvárať úžitkovo vyrovnané skupiny s početnosťou 25 až 50 kusov, podľa spôsobu ustajnenia a kapacity dojárne.
Dosiahnuť očakávané reprodukčné a úžitkové parametre a priblížiť sa čo najviac genetickej potencii chovaných zvierat, je možné len pri naplnení požiadaviek bahníc a kôz na živiny v uvedených kritických obdobiach.
Poďakovanie: Tento príspevok vznikol vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Udržateľné systémy inteligentného farmárstva zohľadňujúce výzvy budúcnosti 313011W112, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a bola podporovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-15-0477.
