Využitie humínových kyselín vo výkrme brojlerových kurčiat
Prostredníctvom zásahov do výživy kúr mäsového typu je možné jednak ovplyvniť ich zdravotný stav a úžitkovosť a jednak obohatiť ich produkty – vajcia a mäso o dôležité látky z hľadiska nutričných potrieb človeka.
Produkcia hydinového mäsa je zabezpečovaná pomocou veľkokapacitných, ale aj malokapacitných chovov. Vo veľkovýrobných podmienkach sa hydina chová vo vysokých koncentráciách. Tento fakt so sebou prináša množstvo problémov, jednak z hľadiska dodržania optimálnych podmienok v chove zvierat a jednak z hľadiska zabezpečenia dobrého zdravotného stavu, keďže prípadný vzniknutý zdravotný problém sa medzi vtákmi môže veľmi rýchlo šíriť. Chov vo vysokých koncentráciách a prípadné zdravotné problémy z toho vyplývajúce sa v konečnom dôsledku, samozrejme, prejavia aj v ekonomickej sfére poklesom úžitkovosti hydiny, jej celkovej produkcie a kvality produktu.
Používanie antibiotických stimulátorov rastu vo výžive hydiny bolo v minulosti v Slovenskej republike, ako aj v iných krajinách, bežnou praxou. Aplikáciou kŕmnych antibiotík do kŕmnych zmesí sa však zvýšilo množstvo rezíduí a cudzorodých látok v hlavných produktoch hydinárskeho priemyslu, v konzumných vajciach a hydinovom mäse. K rozšíreniu nových neantibiotických stimulátorov rastu vo výžive hydiny prispela aj Európska únia vydaním zákazu používania antibiotík, a to nariadením č.1831/2003 s účinnosťou od 1.1. 2006. Tento zákaz vyplynul aj zo snahy rešpektovať požiadavky konzumentov v súvislosti s ich obavami ohľadom tvorby rezíduí kŕmnych antibiotík v živočíšnych produktoch. Do popredia sa preto dostávajú nové, biologické metódy stimulácie rastu, produkcie a zdravia zvierat. V snahe obmedziť nepriaznivé dopady vyradenia antibiotických stimulátorov z používania, zohrávajú dôležitú úlohu alternatívne látky, ktoré sa formou kŕmnych doplnkov (aditív) môžu pridávať do krmiva alebo vody zvierat.
Náhrady antibiotických stimulátorov
Ako náhrada kŕmnych antibiotík sa môžu používať rôzne druhy kŕmnych aditív - probiotiká, prebiotiká, enzýmy, organické formy minerálnych prvkov či organické kyseliny. Pomerne novou skupinou sú fytobiotiká, ktoré v súčasnosti nachádzajú široké aplikačné možnosti vo výžive všetkých druhov HZ. V poslednom období sa v rámci výskumu orientuje pozornosť na využitie humínových kyselín.
Humínové kyseliny sú prírodné látky vznikajúce pri rozklade biomasy, ktorá pochádza z rastlín a mikroorganizmov. Humínové kyseliny spolu s fulvokyselinami a humusovým uhlím patria k humínovým látkam a všetky tieto látky sú súčasťou humusu. Stabilizovaním črevnej mikroflóry napomáhajú lepšiemu využitiu nutričných látok z potravy. Cestou podpory pankreatických enzýmov zvyšujú konverziu krmiva. Veľmi významným pozitívom humínových kyselín je ich nízka resorpcia v gastrointestinálnom trakte (do 0,1 %) a aj po čiastočnej resorpcii sú pre organizmus len slabo toxické. Prevažná časť humínových kyselín je z organizmu eliminovaná trusom, časť môže byť degradovaná črevnou mikroflórou. Toto umožňuje ich bezrizikové využitie ako v rastlinnej, tak aj v živočíšnej výrobe a v humánnej medicíne. Pri využití v rastlinnej výrobe môžu zvyšovať úrodnosť pôdy, čím sa zvyšuje biomasa na potravinárske a krmovinárske účely, tiež podstatne znižujú obsah toxických látok, ktoré sa nachádzajú v rastlinách. Ich úloha spočíva aj v tom, že vedia zadržať v pôde vodu, prvky viažu do komplexov, ktoré môžu rastliny ľahko využívať, pôdna erózia je znížená, prebieha rozvoj žiaducich mikroorganizmov a zvýši sa pufračná kapacita. V živočíšnej výrobe sa humínové kyseliny používajú pre ich detoxikačné, antiseptické a fungicídne vlastnosti aj ako prírodný rastový stimulátor. Zohrávajú významnú úlohu v ochrane gastrointestinálneho traktu zvierat pred infekciami a pozitívne ovplyvňujú jeho funkcie. Na sliznici tráviaceho traktu vytvárajú ochranný povlak, a tým znižujú riziko vzniku infekcií a otráv. Katalyzačnými procesmi zasahujú do metabolizmu proteínov a sacharidov pri mikróboch, čo vedie k poškodeniu, prípadne zničeniu patogénnych baktérií a vírusov. Majú protizápalové účinky, viažu voľné radikály a tiež stimulujú receptory imunitného systému v črevných klkoch proti patogénom. Majú veľmi dobrú pufračnú schopnosť, stabilizujú pH v celom tráviacom systéme. Ako ionomeniče a chelatujúce činitele zvyšujú využitie dusíka a fosforu, a tak isto zvyšujú aj resorpciu železa a medi. Humínové kyseliny patria medzi najaktívnejšie látky s antioxidačným efektom – podporujú aktivitu antioxidačných enzýmov, významne podporujú obranné schopnosti živočíchov.
Prínos používania humínových kyselín
Profylaktická aplikácia prípravkov na báze humínových kyselín do krmiva zabezpečuje dobrý zdravotný stav zvierat a pozitívne ovplyvňuje všetky produkčné parametre.
Viacerí autori sa zhodujú, že použitie humínových kyselín vo výžive brojlerových kurčiat pozitívne vplýva na lepšiu kvalitu mäsa, zvyšuje hmotnostné prírastky, znižuje spotrebu krmiva na kilogram prírastku ž.hm., znižuje mortalitu zvierat a zvyšuje jatočnú výťažnosť. Pri skúmaní vplyvu humínových kyselín na akumuláciu ortuti v orgánoch a svalstve kurčiat sa zistili preukázateľne nižšie hodnoty ortute v pečeni, obličkách, mozgovom a svalovom tkanive. Podobný experiment sa uskutočnil aj s cieľom zistiť vplyv humínových kyselín na akumuláciu zinku v tkanivách kurčiat. Zistené boli preukázateľne vyššie hladiny zinku pri kurčatách, ktorým bola skrmovaná kŕmna zmes s humínovými kyselinami, a to až o 11-30 % v porovnaní s kontrolnou skupinou. Bol preukázaný aj vplyv na prostredie, pri aplikovaní humínových kyselín na podstielku do priestorov ustajnenej hydiny sa amoniak v prostredí znižuje a tým sa zlepšuje zdravotný stav hydiny, sú menšie náklady na odstraňovanie trusu. Trus sa môže využiť na obohatenie pôdy o humínové kyseliny a dusík.
Lepšie výkrmové a jatočné ukazovatele
Na Katedre hydinárstva a malých hospodárskych zvierat FAPZ SPU v Nitre sme v spolupráci so spoločnosťou Vetservis, s.r.o., pokusmi overovali účinok doplnku humínových kyselín a ich kombinácií s probiotikami a fytobiotikami do kŕmnej zmesi brojlerových kurčiat hybridu Ross 308 na výkrmové a jatočné ukazovatele. Cieľom bolo overiť vplyv humínových kyselín a tiež možné zvýšenie ich priaznivého účinku kombináciou s fytobiotikami a probiotikom.
Naším zámerom bolo aj nahradenie chemických antikokcidík v kŕmnej zmesi prírodnými rastlinnými látkami, ktoré by mali ovplyvňovať množstvo a uplatnenie kokcídií kurčiat. Očakávaným pozitívnym efektom použitia vybraných druhov kŕmnych doplnkov a ich kombinácií vo výkrme brojlerových kurčiat bola vyššia intenzita rastu, zníženie spotreby krmiva na 1 kg prírastku, zvýšenie jatočnej výťažnosti.
Organizácia pokusu: Jednodňové kurčatá výkrmového hybridu Ross 308 boli rozdelené do skupín, v každej skupine bolo 50 kurčiat. V negatívnej kontrolnej skupine prijímali kurčatá kompletnú kŕmnu zmes (KKZ) bez akýchkoľvek doplnkov. V pozitívnej kontrole bol do KKZ pridaný prípravok na báze humínových kyselín v 1 % koncentrácii. Prípravok použitý v experimente obsahoval: Humínové kyseliny minimálne 62 % v sušine, z toho voľné humínové kyseliny minimálne 48 % v sušine, minerálne látky a stopové prvky, karboxymetylcelulózový komplex s humínovými látkami. Vlhkosť maximálne 11 %. V ďalších pokusných skupinách boli k humínovým kyselinám pridávané rastlinné doplnky cesnak kuchynský, palina pravá a orech kráľovský. Cesnak kuchynský má antimikrobiálne, antibakteriálne, antihelmintické a antifungicídne účinky. Pre množstvo vitamínov a minerálnych látok je výborným anitioxidantom. Palina pravá ako horký koreninový prostriedok povzbudzuje apetít a stimuluje činnosť zažívacích orgánov. Divoko žijúce zvieratá, konzumujúce palinu realizujú takto samoliečbu od helmintov. Podobne orech má priaznivé antiparazitárne účinky. V prvej pokusnej skupine bol do kompletnej kŕmnej zmesi zapracovaná cesnak kuchynský (Allium sativum L.) konkrétne cesnakový prášok z najemno zomletých cibúľ cesnaku kuchynského v množstve 20 % zo zmesi s humínovými kyselinami. Humínové kyseliny kombinované s touto rastlinou boli zapracovávané do KKZ v 2 % koncentrácii, teda v množstve 2 kg na 100 kg kompletnej kŕmnej zmesi. Palina pravá (Artemisia absinthium) bola použitá v kŕmnej zmesi pre druhú pokusnú skupinu, v ktorej bola zapracovaná do KKZ spolu s humínovými kyselinami a cesnakom. Použili sme sušené a najemno zomleté listy paliny v množstve 5 % zo zmesi s humínovými kyselinami. Humínové kyseliny kombinované s touto rastlinou boli zapracovávané do KKZ v 2 % koncentrácii, teda v množstve 2 kg na 100 kg kompletnej kŕmnej zmesi. V tretej pokusnej skupine bol zapracovaný do krmiva okrem humínových kyselín, cesnaku tiež orech kráľovský. Použili sme sušené a najemno zomleté listy orecha kráľovského (Juglans regia) v množstve 5 % zo zmesi s humínovými kyselinami. Humínové kyseliny kombinované s touto rastlinou boli tiež zapracovávané do KKZ v 2 % koncentrácii, teda v množstve 2 kg na 100 kg kompletnej kŕmnej zmesi. Pri kombinácii humínových kyselín s probiotikom (použitý probiotický prípravok obsahoval kmeň Lactobacillus fermentum CCM 7158 v koncentrácii 109 KTJ v 1 g nosného média s potencujúcimi zložkami maltodextrin a oligofruktóza) sme v štvrtej pokusnej skupine podávali probiotický prípravok v odstátej vode podľa odporúčania výrobcu v dávke 30 g na 1000 zvierat). Humínové kyseliny boli v tejto skupine zapracované do krmiva v 1 % koncentrácii. Veľkosť plochy umožňovala kurčatám dostatok miesta na realizáciu ich životných potrieb, v súlade s welfare neprekročilo obsadenie chovnej plochy 33 kg.m-2. V priebehu výkrmového obdobia boli kurčatá ustajnené na hlbokej podstielke z drevených hobľovancov. Výkrm prebiehal za štandardných mikroklimatických podmienok. Počas celého výkrmového obdobia (42 dní) sme využívali konvenčný svetelný režim, časový spínač bol nastavený na 23 hodín svetla a 1 hodinu tmy. Osvetlenie chovného priestoru bolo zabezpečené 36 W žiarivkami. Výmenu vzduchu zabezpečovali ventilátory s hodinovým výkonom 500 m3. Teplota a vlhkosť vzduchu v chovných priestoroch boli monitorované elektronickým datalogerom. Použili sme kŕmne zmesi určené pre výkrm brojlerov HYD-01 štartérová, HYD-02 rastová a HYD-03. V súvislosti so zapracovaním kŕmnych doplnkov boli použité kŕmne zmesi v sypkej forme. Kŕmne zmesi použité v pokuse boli namiešané bez doplnku antikokcidík. Na základe dosiahnutých výsledkov môžeme skonštatovať: Najnižšiu priemernú spotrebu krmiva na 1 kurča sme zaznamenali v 1. pokusnej skupine, v ktorej boli kurčatá kŕmené kompletnou zmesou s doplnkom humínových kyselín a to 3 kg. Najvyššiu spotrebu krmiva na 1 kurča - 3,40 kg sme zaznamenali v pozitívnej kontrole. Kontrolná skupina spotrebovala za výkrmové obdobie v priemere 3,12 kg kŕmnej zmesi na 1 kurča.
Priemerná spotreba krmiva na 1 kg prírastku ž.hm. bola opäť najnižšia v 1. pokusnej skupine zvierat kŕmených kŕmnou zmesou s prídavkom humínových kyselín s cesnakom, predstavovala 1,91 kg. Najvyššiu spotrebu krmiva - 2,19 kg sme zaznamenali v kontrolnej skupine kurčiat, teda v skupine bez akýchkoľvek aditív v kŕmnej zmesi. Pri živej hmotnosti sme na 42. deň experimentu v porovnaní s kontrolnou skupinou zaznamenali štatisticky preukazne vyššie (P≤0,05) prírastky ž.hm. kurčiat v 1. pokusnej skupine pri skrmovaní kŕmnej zmesi s prídavkom humínových kyselín s cesnakom kurčatami a v 3. pokusnej skupine, teda pri skrmovaní kŕmnej zmesi s prídavkom humínových kyselín s cesnakom a orechom. Štatisticky vysoko preukazne vyššie (P≤0,01) prírastky ž.hm. sme zaznamenali v pozitívnej kontrole, v 2. a 4. skupine, teda pri skrmovaní kŕmnej zmesi s prídavkom humínových kyselín a humínových kyselín s cesnakom a palinou. Pri sledovaní životnosti kurčiat sme v priebehu celého obdobia výkrmu zaznamenali najnižšiu mortalitu v skupinách zvierat kŕmených kŕmnou zmesou s doplnkom humínových kyselín s cesnakom, humínových kyselín s cesnakom a orechom a humínových kyselín s probiotickým prípravkom. V porovnaní s kontrolnou skupinou sme nezaznamenali štatisticky preukazne vyššiu (P≤0,05) priemernú hmotnosť jatočne opracovaného tela v pokusných skupinách. Najvyšší percentuálny podiel pŕs sme zaznamenali v kontrolnej skupine kurčiat, a to 30,30 % z jatočne opracovaného tela (JOT). Najnižší percentuálny podiel pŕs sme zaznamenali v skupine kurčiat kŕmených kŕmnou zmesou s prídavkom humínových kyselín s cesnakom a orechom, a to 28,88 % z JOT. Pri stehnách sme najvyšší percentuálny podiel zaznamenali v pozitívnej kontrole, teda v skupine kurčiat kŕmených kŕmnou zmesou s prídavkom humínových kyselín, a to 32,65 % z JOT. Najnižší percentuálny podiel stehien sme zaznamenali v kontrolnej skupine kurčiat, a to 31,19 % z JOT. Pri hmotnosti cenných vnútorností, pečene, srdca, svalnatého žalúdka, boli zaznamenané významné aj vysoko významné rozdiely v prospech 2. a 4. pokusnej skupiny v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Pár slov na záver
Aj keď sme v našom pokuse nezaznamenali výrazné zlepšenie sledovaných parametrov, pozorovaná bola tendencia zlepšenia určitých vlastností a nebol zistený nepriaznivý vplyv použitých doplnkov. Na základe výsledkov prác aj ďalších autorských kolektívov so zameraním na zdravotný stav, výkrmové, kvalitatívne a jatočné parametre hydiny sa v budúcnosti bude potrebné týmito látkami viac zaoberať. Dôležité bude aj experimentálne testovať vplyvy týchto látok, s cieľom zistiť účinok ich jednotlivých zložiek, prípadne sledovať vzájomnú kombinovateľnosť humínových kyselín s inými kŕmnymi aditívami. Dlhodobý výskum in vivo, testovanie a overovanie umožnia odhadnúť optimálne dávky jednotlivých látok tak, aby pôsobili synergicky a dosiahli najvyšší možný účinok, pozitívne ovplyvnili zdravotný stav hydiny a úžitkové parametre pri súčasne optimálnej cenovej relácii vzhľadom na ekonomické výsledky chovu. Výsledky tohto experimentu naznačujú, že humínové kyseliny samostatne, prípadne v kombinácii s rastlinnými kŕmnymi aditívami či probiotickým preparátom môžu byť jednou z alternatívnych náhrad kŕmnych antibiotík, avšak je potrebný ich ďalší výskum. Rovnako sú náznaky, že by sa mohli uplatniť aj ako náhrada za chemické antikokcidiká.