Klietky, či alternatívne systémy? Čo nosniciam vyhovuje z hľadiska welfare?
Od 60. rokov sa veľkosť kŕdľov zväčšila a výrobné systémy sa z hygienických a ekonomických dôvodov zintenzívnili. Chov a ustajnenie nosníc sa uskutočňoval v konvenčných klietkach. Zároveň sa však, po niektorých negatívnych publikáciách, začal zvyšovať záujem verejnosti o intenzívne ustajnené vtáky. Začali platiť nové zákony na ochranu zvierat a poľnohospodárstvo bolo nútené prispôsobiť sa záujmom spotrebiteľov. Boli vyvinuté klietky s obohateným prostredím a taktiež alternatívne systémy na ustajnenie nosníc, ktoré poskytovali väčšiu voľnosť pohybu a viac možností na prirodzené správanie (prehliadanie, hniezdenie).
Konkurencia medzi výrobcami však viedla k zvýšeniu počtu vtákov na jeden objekt a na klietku a k pokusom o zníženie pracovných síl. Rozhodnutie prejsť na intenzívnu výrobu umožnilo výrobcom mať väčší zisk, ale zvieratá zaplatili svoju daň. Ukázalo sa, že dobré životné podmienky zvierat sa niekedy vnímajú skôr ako hospodárska prekážka než ako príležitosť na lepšiu a efektívnejšiu výrobu. V súčasnosti sa preto právna úprava welfare hospodárskych zvierat javí ako antropocentrická (hľadiaca na zisk chovateľa), nie ako biocentrická (hľadiaca na prirodzené potreby zvierat).
Samotný chov a minimálne požiadavky na ochranu nosníc sú zakotvené v Smernici Rady 1997/74/ES. V smernici sa rozlišujú 3 typy systémov chovu nosníc. Z toho sú neobohatené klietkové systémy zakázané od 1. januára 2012, čo bolo významým krokom v chove nosníc. Systémy, ktoré sa naďalej používajú, sú: obohatené klietky a alternatívne systémy.
Obohatené klietky
Obohatené klietky boli koncipované pred viac ako 30 rokmi.
Odvtedy bol ich dizajn prepracovaný a vylepšený, čo malo za následok oveľa lepší výkon a pohodu nosníc. Každá nosnica musí mať k dispozícii aspoň 750 cm2 podlahovej plochy klietky a nesmie byť menšia ako 2000 cm2. Obohatená klietka musí obsahovať hniezdo, kŕmny žľab, napájací systém, vhodné bidlo a podstielku pre hrabanie a zobanie, ktorá však nieje bližšie definovaná.
Klietky však bránia sliepkam v tom, aby vykonávali časť svojho prirodzeného správania v rámci svojho prirodzeného repertoáru. Je zrejmé, že táto deprivácia predstavuje v porovnaní s akýmkoľvek výrobným systémom bez klietok, vážnu nevýhodu v oblasti welfare. Komfortné správanie dôležité pre údržbu tela (starostlivosť o perie, mávanie krídlami, trasenie tela a pod.), je prostredím klietky znížené alebo nepriaznivo ovplyvnené, čiže aj keby mali sliepky dosť priestoru, môžu kvôli pocitu stiesnenia tieto činnosti vynechať.
Alternatívne systémy
Medzi ďalšie spôsoby chovu patrí chov v halách, či voliérach (tzv. alternatívne systémy). Haly môžu byť jedno alebo viacúrovňové. Jednoúrovňové môžu mať hlbokú podstielku ako v chove brojlerov, alebo môžu byť navrhnuté s perforovanou podlahou, ktorá umožňuje hnoj spadnúť do jamy pod ním. Viacúrovňové haly využívajú vertikálny priestor v budove a umožňujú sliepkam pohybovať sa vo viacerých poschodiach. V priestore môže byť maximálne 9 nosníc na m2 úžitkovej plochy, aspoň 250 cm2 priestoru s podstielkou, minimálne jedno hniezdo na 7 sliepok a adekvátne bidlá. Poskytujú väčší priestor ako obohatené klietky. Alternatívne systémy umožňujú sliepkam voľne sa pohybovať v ich prostredí a zapojiť sa do väčšiny typov správania, ktoré nie sú umožnené v klietkach. Vzhľadom na ich zložitosť môžu však byť systémy bez klietok náročnejšie na spravovanie a môžu vyžadovať vynikajúce chovateľské schopnosti a znalosti. Nosnice musia byť geneticky prispôsobené alternatívnemu systému ustajnenia, aby sa využili všetky jeho výhody v oblasti welfare. Tento typ chovu sa môže na prvý pohľad zdať vhodnejší, avšak kvôli veľkému množstvu jedincov v halách vznikajú často konflikty.
Poznáme aj tzv. systémy voľného chovu. Či už sú voľne chované malé kŕdle na záhrade alebo obrovské vo veľkovýrobe, tento systém musí poskytovať chránený, vnútorný prístrešok alebo halu a vonkajší výbeh. Výbornou alternatívou je ekologické poľnohospodárstvo. Obmedzuje počet nosníc v hydinárni na 3000 a zakazuje ich držať v klietkach. Zároveň stanovuje maximálne 6 nosníc na m2. Hydináreň musí byť postavená tak, aby všetky vtáky mali prístup na otvorené priestranstvo. Výbeh by mal byť pokrytý vegetáciou a nosnice by mali mať k dispozícii úkryty vo forme stromov, kríkov alebo prístreškov. Kŕmenie musí byť prispôsobené potrebám nosníc a zamerané na kvalitu produkcie skôr ako na jej kvantitu. Zároveň je zakázané podávať antibiotiká a iné lieky, ktoré podporujú rast a úžitkovosť.
Na stanovenie dobrých životných podmienok zvierat, v daných systémoch ustajnenia, vplývajú ukazovatele ako:
- miera úmrtnosti,
- fyziologické opatrenia (zvyčajne stresové ukazovatele),
- choroba a zdravotný stav,
- správanie a produktivita.
Klietka vs. alternatívne systémy – výhody a nevýhody
Welfare s ohľadom na správanie zvierat
Životné prostredie počas raného vývoja je dôležité pre prispôsobenie sa sliepok ich budúcemu systému ustajnenia a následne ich pohode. Všeobecne sa znižuje stres, keď sú sliepky chované v rovnakom systéme, v ktorom sú umiestnené v období znášky.
Niektoré typy správania sú v genetickej výbave zvierat tak hlboko zakorenené, že hoci ich nevyžadujú na prežitie, aj tak sa zachovali. Hovorovo je tento typ správania známy ako inštinkt, ale etológovia ho popisujú ako silne motivované správanie, riadené do veľkej miery zmenou hladín hormónov, ktoré sú prítomné bez ohľadu na externé prostredie. V prirodzených podmienkach si sliepka približne 90 minút pred ovipozíciou (kladenie vajíčok) nájde súkromné miesto, kde vyhrabe plytkú jamu a postaví si hniezdo. Veľmi podobné správanie je možné pozorovať aj v iných neklietkových chovoch. Hniezdne správanie sa spúšťa v súvislosti s náhlym nárastom progesterónu na pozadí pomerne vysokých hladín estrogénu. Toto v spojení s ovuláciou potom vedie k správaniu hniezdenia asi o 24 hodín neskôr. Sliepky v klietkach pred ovipozíciou sú nepokojné, prejavujú stereotypnú stimuláciu alebo napodobňujú hniezdnu aktivitu, teda vyjadrenie pohybov stavby hniezda pri absencii vhodných hniezdnych materiálov.
Popolenie („kúpanie sa v prachu“) nie je potreba, ale príjemná činnosť potrebná z hľadiska demonštrácie dobrých životných podmienok. Je potrebné na vyrovnanie hladín lipidov v periach avšak v klietkach je táto činnosť značne obmedzená.
Niektoré typy abnormálneho správania vtákov môžu spôsobiť vážne zranenie alebo dokonca smrť (klovanie pierok a jeho najťažšia forma – kanibalizmus). Ako preventívne opatrenie sa vo vaječnom priemysle bežne vykonáva kauterizácia (strihanie zobákov), pretože škodlivé klovanie je potenciálnym problémom v klietkových aj v neklietkových systémoch v komerčnom meradle. Zákrok je však bolestivý (vykonáva sa bez anestetík a analgetík) a zbavuje sliepku dôležitých senzorických informácií poskytovaných špičkou vysoko inervovaného zobáku. Je preto, z hľadiska welfare, potrebné nájsť vhodnejšiu alternatívu. Miera kanibalizmu sa podľa pokusov nelíšila medzi sliepkami s upraveným zobákom rovnakého kmeňa chovaného v klietkach a systémoch bez klietok. Je známe, že klovanie peria je dedičné a že jeho výskyt sa mohol zvýšiť neúmyselným genetickým výberom. Zdá sa teda pravdepodobné, že dlhodobé riešenie tohto problému bude genetické.
Každý systém ustajnenia má svoje výhody a nevýhody. Napríklad vo svojom stanovisku k „Aspektom dobrých životných podmienok rôznych systémov chovu nosníc“ panel AHAW (The Panel on Animal Health and Welfare) identifikoval najvážnejšie hrozby pre dobré životné podmienky vtákov v rôznych produkčných systémoch.
V prípade klietok ide o:
- nízku pevnosť kostí a zlomeniny utrpené počas depopulácie (vyskladňovanie sliepok na konci produkcie)
- neschopnosť prirodzeného správania.
Pokiaľ ide o systémy bez klietok, organizácia identifikovala:
- zlomeniny kostí utrpené počas znášky,
- kanibalizmus
- parazitárne ochorenia.
Pozrime sa na to bližšie.
Zdravie v klietkach
Zatiaľ čo všetky sliepky selektívne chované na produkciu vajec sú náchylné na kostnú slabosť v dôsledku osteoporózy, sliepky v klietkach sú náchylnejšie na choroby z dôvodu nedostatku pohybu súvisiace s krehkosťou a zhoršením pevnosti kostí. K tomu dochádza v dôsledku selektívneho chovu s cieľom maximalizovať produkciu vajec, pretože vápnik potrebný na tvorbu škrupiny je odvádzaný z kosti. Moderné nosnice produkujú viac ako 250 vajec ročne, pričom pred storočím to bolo iba 100 vajec. Pri vyskadňovaní sliepok z klietok dochádza k lámaniu kostí alarmujúcou frekvenciou.
| Obr. 1: Klietkový chov nosníc (foto: Ing. Cyril Hrnčár, PhD.) |
V bezklietkových systémoch však dochádza k zlomeninám kostí rýchlejšie ako u sliepok v klietkach, pravdepodobne preto, že majú viac možností na pohyb.
Nosnice v klietkach sú náchylnejšie na prerastanie pazúrov (zachytávajú sa a spôsobujú zranenia). Do klietok je možné pridať abrazívne pásy vyrobené z rôznych materiálov vrátane keramickej platne, volfrámu a reliéfneho kovu, ktoré udržiavajú pazúry v norme, ale takých podkladov je nedostatok.
Nosnice môžu trpieť infekčnými chorobami, parazitmi, či metabolickými a reprodukčnými chorobami súvisiacimi s produkciou v klietkach aj v systémoch bez klietok. Jedince chované v klietkach sú však viac chránené pred parazitmi vylučovanými s trusom, keďže sú oddelené od fekálneho materiálu, čo narušuje životný cyklus parazita.
| Obr. 2: Klietkový chov nosníc (foto: Ing. Cyril Hrnčár, PhD.) |
Zdravie v halách
Keď sú sliepky chované v hale s dobre navrhnutým technológiami chovu na perforovanej podlahe alebo sú inak oddelené od hnoja v alternatívnych systémoch, riziká chorôb sú porovnateľné so sliepkami v klietkach.
Riziko chorôb v systémoch bez klietok možno znížiť rôznymi spôsobmi. V halách, ktoré poskytujú dobré vetranie, udržiavanie podstielky v drobivom stave, používanie odčervovacích prostriedkov, chov odolných kmeňov nosníc a zavádzanie iba zdravých kurčiat bez parazitov, použitie kŕmnych diét, ktoré zlepšujú odolnosť, znižovanie veľkosti kŕdľov a hustoty osadenia a vykonávanie zodpovedných opatrení biologickej bezpečnosti, ktoré znižujú pravdepodobnosť šírenia patogénov, je riziko nakazenie minimálne.
Všeobecne vo vnútorných systémoch môže byť zvýšené riziko vysokej koncentrácie amoniaku a fekálneho prachu, ktoré môžu poškodiť dýchacie cesty. Dobrý hnojný manažment, vrátane častého odstraňovania a sušenia hnoja, môže redukovať amoniak na bezpečnú hladinu.
Zdravie vo voľných systémoch chovu
Pokiaľ vonkajšie kŕdle nemajú dobré oplotenie a zabezpečenie, sú vystavené voľne žijúcim vtákom, hmyzu a iným potenciálnym infekčným faktorom. Môžu tiež prísť do styku s baktériami a črevnými parazitmi. Súčasne sú ďalšie riziká chorôb minimalizované faktormi spojenými s vonkajším prostredím vo voľnom výbehu. Prirodzené slnečné žiarenie zabíja veľa patogénov a vírusových častíc a nižšia hustota chovu a prístup na čerstvý vzduch zabezpečujú nižší výskyt infekcií a ich prenosové rýchlosti a taktiež výrazne znižujú riziko respiračných chorôb u sliepok.
| Obr. 3: Voľný výbeh – chov NPPC - VÚŽV (foto: RNDr. Emília Hanusová, PhD.) |
V skutočnosti je u malých a dobre riadených kŕdľov s nízkou hustotou chovu, znížené riziko prenosu chorôb a nízka pravdepodobnosť výskytu kanibalizmu, je to prirodzenejšia veľkosť skupiny a individuálnejšia starostlivosť ošetrovateľov.
Úmrtnosť všeobecne
Aj keď sa niekedy tvrdí, že úmrtnosť v bezklietkových systémoch nie je vyššia ako v klietkových systémoch, výskum zistil, že počas znáškového obdobia je všeobecne nízka a podobná medzi všetkými systémami ustajnenia. Rozdiely v úmrtnosti medzi systémami nie sú spôsobené samotným systémom ustajnenia, ale rozhodnutiami manažmentu, ako je výber kmeňa sliepok a to, či vtákom zastrihávať zobák alebo nie. Vo vonkajších systémoch, ktoré nechránia sliepky pred predátormi, môže byť úmrtnosť nadmerná, čo však nie je typické. Podobne môže byť vysoká u kŕdľov bez klietok s neporušenými zobákmi, ak sa neprijmú kroky zodpovedného riadenia na minimalizáciu rizika škodlivého klovania.
V systémoch bez klietok sa niekedy stáva, že dôjde nečakane k uduseniu jedincov pri vzniku náhlej paniky, ale preventívne opatrenia, ako je napríklad rozdelenie kŕdľa, môžu tejto udalosti úplne zabrániť.
Ak je chorobnosť, úmrtnosť a stresová úroveň v skupine vysoká a vedie to k zreteľnému poklesu produktivity, označuje sa ako indikátor ohrozenia dobrých životných podmienok.
Kŕmenie a produktivita
Zatiaľ čo produktivita v systémoch bez klietok môže byť taká vysoká ako v systémoch s batériovými klietkami, konverzia krmiva v klietkových systémoch je všeobecne efektívnejšia. To znamená, že sliepky bez klietok, ktoré sú na rozdiel od tých v klietkach schopné pohybu, zvyčajne skonzumujú o niečo viac krmiva, a preto je premena krmiva menej efektívna. Nižšia produktivita systémov bez klietok však neznamená znížené životné podmienky zvierat. Rozdiely v produktivite a účinnosti premeny krmiva sú spôsobené mnohými faktormi (úroveň aktivity sliepok - aktívne sliepky konzumujú viac krmiva, plytvanie krmivom v alternatívnych systémoch, väčšie teplotné výkyvy u sliepok vo voľnom výbehu a skutočnosť, že stratené vajcia nie sú zohľadnené v záznamoch o produktivite alternatívnych systémov). Hlavné príčiny zníženej produktivity v klietkových systémoch nie sú spôsobené všeobecnými rozdielmi v úrovni stresu alebo zdraví vtákov. Iba systémy bez klietok zaisťujú slobodu správania sliepky a majú potenciál zabezpečiť jej tiež dobrú fyzickú pohodu.
Mnoho ďalších vedcov súhlasí s tým, že dobré životné podmienky sú v klietkach všeobecne viac ohrozené ako v prevádzkach alternatívnych systémov. Kým vedci nedokážu úplne porozumieť mysli zvierat, musí sa použiť zdravý rozum v kombinácii s vedeckými faktami na vyhodnotenie účinkov ochudobneného prostredia.
STOP klietkam
Aktuálnou témou v niektorých členských štátoch je úplný zákaz klietkových chovov.
Rakúsko novelou zákona z roku 2004 a Česká Republika na konci minulého roku úplne zakázali neobohatené klietkové chovy. Česká Republika schválila zákaz koncom minulého roka. Postupne by teda malo dôjsť k transformácii klietkových chovov na chov v halách alebo voliérach. Podľa niektorých odborníkov je zdôvodňovanie, že ide o ochranu nosníc, len zámienkou. Ide však skôr o tlak konzumentov, keďže zloženie a kvalita vajec nezávisia od spôsobu chovu, ale len od zloženia kŕmnej dávky.
Ako je na tom Slovensko? Bolo by vhodné keby sme sa vydali podobnou cestou, čomu sa venujú aj ochranári, avšak prechod na bezklietkové systémy bude finančne veľmi náročný, čo bude viesť k zdražovaniu. Je nutné taktiež zjednotiť zákony v rámci Európy, pretože pokiaľ budú klietky povolené v zahraničí, lacnejšie vajcia budú pre konzumentov stále veľké lákadlo.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka spolu s Úniou hydinárov podpísalo vo februári roku 2020 memorandum, v ktorom sa hydinári zaväzujú do roku 2030 zrekonštruovať klietkové chovy na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové, čo bude z hľadiska welfaru nosníc veľký krok vpred.
