Úvod / Informácie / Živočíšna výroba / Hydina

Efektívnosť výroby a predaja slepačích vajec

20-08-2018
prof. Ing. Martin Halaj, CSc.; prof. Ing. Jozef Golian, Dr. | jozef.golian@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Producenti slepačích vajec v komplexe biologického cyklu zahŕňajú špecializácie, a to:

  • na reprodukciu hydiny – kde patria šľachtiteľské a rozmnožovacie chovy, ktorých výsledným produktom sú násadové vajcia a vyliahnuté kurčatá otcovskej a materskej vetvy, ktoré predávajú do úžitkových/produkčných chovov,
  • produkcia konzumných vajec – úžitkové chovy.

Súčasťou reprodukčných chovov je liahnutie, ktoré sa robí v špecializovaných podnikoch či bežných poľnohospodárskych podnikoch, no aj u drobnochovateľov.

Ekonomika liaharenských podnikov či ekonomika liahnutia závisí od:

  • kvality násadových vajec – ich oplodnenosti a liahnivosti,
  • cena násadových vajec – t.j. cena nákladov na ich výrobu,
  • nákladov na liahnutie – spotreba a cena energie a práce,
  • investičné náklady,
  • cena jednodňových kurčiat.

Cena jednodňových kurčiat závisí od plemenárskeho začlenenia chovu - šľachtiteľský (ŠCH), rozmnožovací (RCH), či produkčný chov (PCH), či sú kurčatá sexované (triedené podľa pohlavia). Je rozdielna cena kurčaťa čistej či syntetickej línie (SCH)  10 – 30 US$, dvoj – či viaclíniový hybrid (RCH) – 2 – 3 US $, alebo kurča úžitkového chovu – 30 – 50 centov.

Cena násadových vajec je  priamoúmerne vyššia od postavenia chovu v šľachtiteľskom programe. Rozdielne sú položky či súčasti výrobných nákladov – hlavne cena kurčaťa, krmivo, mzdy a odpisy základných prostriedkov. V týchto chovoch chováme oddelene populácie viac línií, syntetických línií, ich kombinácie a na liahnutie použijeme len časť produkcie, ostatné vajcia sa speňažujú ako konzumné.

U rozmnožovacích chovov máme otcovskú a materskú vetvu, ktoré nakupujeme od ŠCH a používame na výrobu „úžitkových krížencov“ (hybridov) pre produkčné vajcia, alebo na výkrm. Potom násadové vajcia liahneme a predávame  do produkčných chovov všetky kurčatá (na výkrm) alebo ich triedime podľa pohlavia – kohútikov  likvidujeme  (do kafilérie) a sliepočky dodávame do produkčných chovov zameraných na výrobu konzumných vajec.  Na 1 vyliahnutú kuričku potrebujeme 2,3 – 2,5 ks násadových vajec  (lebo je 80 % výber štandardných vajec, 85 % liahnivosť z násadových vajec a pomer pohlavia 1 : 1).

Ekonomika výroby konzumných vajec

Predpokladom ekonomickej efektívnosti výroby konzumných vajec je používanie výkonného biologického materiálu, optimálne chovateľské prostredie, plnohodnotná výživa, ošetrovanie, operatívne riadenie a správna organizácia výrobného procesu. Využívanie modernej výpočtovej techniky, dôsledná evidencia príjmov a výdavkov, priebežné sledovanie výrobného cyklu.

Výdavky musia byť minimálne pokryté príjmami z predaja vajec, vyradených sliepok a trusu, navyše musia ich prevyšovať, aby bol vytvorený zisk.

FAO (2003) Egg marketing, Arg. Ser. Bull 150 uvádza nasledovné faktory  podmieňujúce úspešnosť hrubej produkcie podniku na výrobu konzumných vajec.

 
 
 
Hrubý produkt
 
 
Produktivita práce
-podmienky ustajnenia
-línia sliepok
-počet vajec znesených jednou sliepkou
-hmotnosť vajec
-odolnosť voči chorobám
Ceny vajec
-ročné obdobie liahnutia kurčiat a sezónnosť znášky
-hmotnosť a trieda vajec
-metódy predaja
-hnedá alebo biela škrupina
-percento rozbitých a neštandardných vajec
Živý materiál
-krmivo
-úhyn
mínus Variabilný náklad
-krmivo
-veterinárne služby, liečivá
-iné
mínus Fixný náklad
-pracovné náklady (rodinná farma, nájomník)
-strojové zariadenie
-cena a prenájom
-budovy a vybavenie
-prevádzkové náklady
= PODNIKOVÝ ZISK
 

Pri posudzovaní ekonomiky efektívnosti výroby konzumných vajec hodnotíme oddelene úseky výrobného cyklu a to odchov a produkciu vajec (znáškové kŕdle).

Odchov kuričiek

Na farmách na výrobu vajec pri uzavretom výrobnom cykle je súčasťou komplexu vlastný odchov a chov sliepok; v otvorenom výrobnom cykle odchované sliepočky nakupujú z cudzej odchovnej farmy.

Pri fázovom odchove je teplý do 60 dní a studený do pohlavnej dospelosti, alebo úplnom odchove v jednom priestore sú odchovávané  sliepočky do 18 – 20 týždňa veku.

Modelové náklady na odchov sliepočky majú nasledovné  nákladové položky a štruktúru (% podiely) na 1 ks mládky.

Položka
Hodnota
Euro
%
Nákup kurčiat
0,562
20,33
Krmivo
1,3725
49,64
Lieky a vakcinácia
0,0525
1,90
Mzdy
0,185
6,69
Odpisy ZP
0,0435
1,57
Energie (plyn, elektrina)
0,1505
5,45
Služby
0,061
2,21
Ostatné materiály
0,156
5,64
Réžia
0,181
6,56
Spolu
2,764  
100 %

Výrobné náklady na odchov mládky, ktoré sú variabilné a môžeme ich ovplyvniť, sú: krmivá, veterinárna starostlivosť a úhyn.

Pri krmivách počítame  približne 10 kg kŕmnej zmesi (KZ) a to pre 1.fázu odchodu (do 60 dní – 1/3) sypké; 2.fázu odchodu (2/3) do pohlavnej dospelosti. Kŕmené správnou vyváženou granulovanou KZ, pri vodných kŕmidlách i napĺňaním  do 2/3 výšky, zabránením vyhŕňania krmiva, zabránením stratám (rozsýpanie, hlodavce, krádeže), použitím „reštrikčného kŕmenia“ môžeme znížiť spotrebu krmiva pri odchove mládok.

Nákupom životaschopných kuričiek, dodržaním technologických postupov odchovu, dodržaním prevencie a hygieny, a vľúdnym prístupom ošetrovateľa ku kurčatám a ich zainteresovaním na výsledkoch odchovu, spoluprácou s veterinárnou službou môžeme úhyn  a brakovanie kurčiat udržať na úrovni 5 – 7 % z počiatočného stavu.

So životaschopnosťou kurčiat úzko súvisí veterinárna starostlivosť – t.j. požadovaná vakcinácia a v prípade hroziacej nákazy preventívne liečenie, pri vypuknutí nákazy liečenie. Tieto prípady zvyšujú celkové náklady na odchov sliepočiek.

Pri nákupe jednodňových sliepočiek počítame s 15 – 20 % rezervou, preto nakupujeme o 20 % viac jednodňových kurčiat ako počítame pri zaradení do chovného kŕdľa, t.j. 10 % úhyn a 10 % na selekciu pri zaradení do kŕdľa.

Znáškový kŕdeľ – hodnotíme priebežne počas znáškového cyklu, jeho znášku (ks vajec), štandardnosť vajec, zdravotný stav (úhyn a brakovanie), orientačne spotreba krmiva.

Nákladové položky tvoria:

  • odchov – náklady na odchov mládky,
  • ustajnenie – budovy, údržba, prevádzka odchovných a chovných hál,
  • zariadenie – klietky, kŕmidlá, napájadlá
  • krmivo – použité krmivo počas znáškového obdobia
  • práca – mzdy ošetrovateľov a administratíva
  • veterinárna služba – vakcinácia, očkovanie, liečivá, veterinárna služba
  • úhyn – straty nosníc úhynom
  • ostatné náklady – energie, voda a i.

Príjmy – tvoria položky:

  • z predaja vajec
  • z predaja sliepok po ukončení znášky
  • z predaja hydinového trusu ako hnojiva.

Príklad nákladov a príjmov v produkčnom cykle na 1 sliepku uvádzame v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka ukazuje  štruktúru nákladov a príjmov na 1 nosnicu priemerného stavu, pričom výsledok hospodárskeho výsledku je priaznivý, t.j. zisk na  1 nosnicu za znáškový cyklus 1,395 euro pri miere rentability 6,42 %.

Z tabuľky je vidieť, že hlavné položky vo VN tvoria krmivá (53,18 %), odpisy základných prostriedkov  (12,6 %), mládky (11,52 %), mzdy a ostatné  náklady okolo 8 %.

Položka
Hodnota
Euro
%
Náklady
 
Odchov - mládka
2,764
11,12
Krmivo
11,561
53,18
Lieky
0,068
0,35
Mzdy
2,056
8,28
Odpisy ZP
3,164
12,60
Energie (plyn, elektrina)
0,576
2,31
Služby
0,270
1,09
Ostatné náklady (spotrebný tovar, opravy)
2,220
8,93
Réžia
1,995
8,02
Úhyn
0,270
1,10
Celkový náklad
21,738
100 %
Príjmy z predaja vajec
22,710
98,15
  • predaj vyradených sliepok
  • predaj trusu
0,409
0,020
1,77
0,08
Príjmy celkom
23,133
100 %

ZISK = Príjmy – náklady:  23,133 – 21,738 = 1,395 euro

ZISK – miera rentability – zisk : VN.100 = 6,42 %

Znižovanie variabilných nákladov – spotreba krmiva, úhyn, spotrebný tovar a opravy – môžeme podstatne ovplyvniť efektívnosť produkcie vajec.

Významne ekonomický efekt produkcie vajec ovplyvňujú okrem ceny vajec aj ich poet (znáška), hmotnosť  (produkcia vaječnej hmoty – kg), metódy speňažovania, farba škrupiny a hlavne štandardnosť vajec.

Významne efektívnosť výroby vajec podmieňujú klimatické a prírodné podmienky lokality farmy. V oblastiach teplého pásma sa v prevahe ustajnené nosnice pod prístreškami či haly s klimatickými technológiami a zabezpečenie iba vetrania. V miernych pásmach sa využívajú klimatizované haly – vyhrievané väčšinu časti roka, osvetlené, vetrané s klietkovými technológiami. V chladnejších pásmach sa využívajú pevné stavby s klimatizáciou v klietkach či na podlahe. Náklady na energie (teplo, svetlo) ako aj stavby sú nákladnejšie a tým aj výrobné náklady na sliepku či 1 kg vaječnej hmoty. Sú rozdielne náklady v teplých oblastiach (USA, Argentína, Brazília) ako na severe Európy či vo Švajčiarsku.

Hlavná položka v nákladoch na vajce – krmivo, výrazne ovplyvňuje výrobné náklady. V oblastiach, kde je veľká a lacná výroba kŕmnych plodín (kukurica, pšenica, sója, s prístupom k plodom  mora (ryby) zabezpečujúce živočíšne bielkoviny tieto kŕmne zmesi tvoria až 70 – 80 % podiel vo výrobných nákladoch, takže podstatne ovplyvňujú ekonomiku výroby vajec (Čína, India, USA, Argentína, Brazília). Najväčší producenti kŕmnych zrnín pri mori v teplom pásme teda vyrábajú najefektívnejšie hydinové produkty – vajcia a mäso. Dokumentuje to aj nasledovná tabuľka.

Štát
Cena kŕmnej zmesi 1000 kg/US$
Náklady na 1 vajce US$ US centov
Cena 1 vajca  US centov
Na farme
Maloobchod
USA
150
3,66
3,92
10,92
Argentína
130
3,75
3,75
6,92
India
153
2,58
2,67
3,21
Maďarsko
209
6,42
6,67
9,00
Česko
214
6,50
7,75
163,3
Japonsko
473
8,75
10,42
11,58
Švajčiarsko
503
19,17
18,33
49,580

Zdroj: Ilvis, World Poultry, 2008

Kvalitné krmivo zabezpečuje jeho vysokú účinnosť , t.j. spotrebu na produkciu  1 kg vaječnej hmoty – 2,2 – 2,5 kg kŕmnej zmesi, t.j. na jedno 60 g vajce spotrebujeme 130 – 140 g kŕmnej zmesi. U menej kvalitných zmesí je to 2,6 – 3,5 kg na 1 kg vaječnej hmoty a 150 – 200 g na jedno 60 g vajce. Tento vzťah  potvrdzuje aj tabuľka.

To pri cene krmiva 215 e/tona a konverzii krmiva 2,2 kg/ kg vaječnej hmoty prestavuje 4,73 t; 2,5 kg – 5,38 t a 3,5 kg – 7,53 t vo výrobných nákladoch.

Technologické vplyvy

Veľkosť fariem a ich technologické zariadenie podmieňujú produktivitu práce, do určitej miery úžitkovosť a tým aj efektívnosť výroby konzumných vajec.

Na malých farmách (do 52 tis. nosníc) sa využívajú  prevažne podlahové chovy, na veľkých  farmách nad 100 tis. nosníc klietkové (jedno až štvor) etážové ustajnenia. Pri malých chovoch je nemožná úplná mechanizácia, zatiaľ čo v klietkových chovoch je riadené prostredie a práce sú u automatizované .

Tak aj produktivita práce je rozdielna; kým na malých farmách je u 2 – 3 tisíc sliepok na ošetrovateľa, u moderných klietkových chovov je to 10 až 16 tisíc sliepok. Treba zdôrazniť, že lepšie využitie krmiva a vyššie zaťaženie podlahovej plochy  (ks/m2) v klietkových chovoch zlepšujú ekonomiku výroby vajec (tabuľka).

Porovnanie využitia haly (1 000 m2 podlahy) na efekt produkcie vajec

Technológia
Obsádka (ks/m2 )
Sliepky
 
Štandardnosť %
Tržby z 1 m2  €
115/g
Počet
Znáška vajec 60 g
Hlboká podstielka s roštami
8 ks
8.000
280
80
123,65
Klietky :
1-etážové
3-etážové
4-etážové
 
16 ks
24 ks
35 ks
 
16.000
24.000
35.000
 
320
315
310
 
85
80
78
 
300,29
417,31
533,52

Z tabuľky je zrejmé, že ak v hale  s podlahovou plochou 1 000 m2  sa zvyšuje úmerne zaťaženie (ks/m2 ) počtom etáží klietok, v hale pracujú dve ošetrovateľky a náklady na stavbu a zariadenie je v porovnaní s podlahovým chovom asi dvojnásobné, efekt ekonomický je tu rozdielny. Kým na hlbokej podstielke na ošetrovateľku je ročný príjem z predaja vajec z haly 7,728 euro, u klietok 1-etážových je to 17,664 euro, 3-etážových 26,082 eura a u 4-etážových 34,200 eura.

Investičné náklady - odpisy základných prostriedkov v štruktúre VN bežne tvoria 8 – 10 %. No pri rekonštrukcii či výmene technológií sa VN zvyšujú neúmerne na 20 – 25 % podiel vo VN. To sa stalo v rokoch 2000 – 2005, kedy EÚ začala podporovať dotácie na prechod z tradičných klietkových batérií na obohatené klietky  – pohoda sliepok – walfer, čo sa odrazilo v cenách vajec ako ukazuje prehľad (Sk).

Cena/rok
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005

Priemerná cena

1,84
2,40
4,04
1,99
2,12
2,14
2,81

Zdroj: VN a výsledky hospodárenia poľnohospodárskych podnikov v SR za roky 1999 – 2005 v ÚEPP

Úžitkovosť a kvalita vajec

Podmienkou vysokej úžitkovosti výkonných znáškových sliepok je ich správny odchov mládok, aby tieto realizovali svoje úžitkový potenciál produkovať vysokú znášku 320 – 350 ks vajec o hmotnosti 60 g a vytvorili 16 kg až 21 kg vaječnej hmoty, t.j.  pri cene 1,15 €/kg je to hodnota príjmu 18,4 € až 24,15 € na nosnicu za rok.

Využitie úžitkového potenciálu nosníc predpokladá optimálny kondičný stav mládok zaradených do chovného kŕdľa a počas znáškového cyklu zabezpečenie štandardného chovateľského prostredia a výživy, dodržanie technologickej disciplíny, hygieny a prevencie, ako aj ľudské správanie sa k zvieratám.

Štandardnosť vajec

Počas znáškového cyklu mení sa znáška – po pohlavnej dospelosti (20 týž.) stúpa do vrcholu 85 – 90 % (30 – 32 týždeň), udrží sa na vrchole (2 – 3 mesiace) a potom postupne klesá na         60 % v 70. – 72. týždni. Hmotnosť vajec vekom nosníc stúpa z 30 – 40 g na začiatku na 58 – 60 g na vrchole a v zostupnej časti znášky sa hmotnosť vajec zvyšuje na 65 – 68 g.

U sliepok počas znášky sa vyskytujú chybné alebo neštandardné vajcia. Tieto vajcia sú nepravidelného tvaru a veľkosti (18 %), znečistené trusom, prachom a krvou (58 %) a vajcia s porušenou škrupinou (29 %). Počas  ročnej znášky tvoria až 8 – 25 %. Chybné vajcia na začiatku znášky sú hlavne malé, koncom znášky vajcia s porušenou škrupinou.

Ich výskyt nepriaznivo ovplyvňuje ekonomiku produkcie. Napr. 1 % neštandardných vajec pri znáške 300 ks vajec za znáškový cyklus pri hmotnosti vajca 60 g to predstavuje 18 kg pri cene 1 g 115 € vaječnej hmoty, to je strata 26,02 eura na 100 sliepok.

Pri dodržaní technologických  postupov pri odchove a chove, udržaním zdravia, poriadku a pohody zvierat, bez stresov, môžeme % neštandardnosti počas znášky znížiť.

Ceny a predaj vajec

Dopyt obyčajne určujú ceny vajec. Je dôležité, aby farmár poznal obchodné ceny vajec a trendy ich pohybu počas roka, tak môže kalkulovať s nákupnou cenou, aby dosiahol zisk.

Rozlišujeme:

  • výrobnú cenu vajec – je daná výrobnými nákladmi na farme,
  • obchodnú cenu – je variabilná, závisí od metódy predaja a od činností, ktoré ju zvyšujú.

Sú to:

  • balenie a skladovanie
  • predaj
  • doprava
  • straty
  • poplatky, dane, neoficiálne poplatky, nepredvídané náklady.

Od roku 2000 je znateľný nesúlad medzi výrobnými nákladmi a cenami vajec pri predaji, t.j. zdražuje výroba a stáva sa stratovou!

Kým v roku 2000 bol na 1 vajce zisk 0,37 Sk, tak v roku 2005 to bola strata – 0,29 Sk (Zdroj VÚEPP Bratislava). V roku 2002 sa realizovali konzumné vajcia triedené veľkosť L za 2,66 Sk v zimných mesiacoch za 2,20 Sk a v lete za 1,60 Sk; netriedené vajcia sa realizovali v zime za 33 – 36 Sk za kg a v lete za 30 Sk za kg a v roku 2005  to  už bolo 32,58 Sk.

V roku 2008 ceny 1 g vajec v okolitých štátoch boli nasledovné: EÚ – 113 €, Sk – 116 €, ČR – 109 €, PL – 121 €, MR – 102 € (zdroj: PPA – ATIS, EK – EK – CIRA 2008).

V roku  2017 bola cena za 1 g nasledovná: ČR – 109,67 €, DE – 112,16 €, MR – 149, 88 €, PL – 153,38 €, SK – 116,43 € (Roľnícke noviny, 9/2017 z 1.3.2017).

Speňažovanie vajec určuje veľkosť dopytu, je závislé od ich ceny, potenčnej ekonomickej sile konzumentov a obľúbenosti vaječných potravín. Z tohto aspektu zásobovanie vajec musí byť kontinuálne, nepretržité s prijateľnými cenami, vysokej kvality, čerstvé a zodpovedajúce nárokom konzumentov.

Vajcia vyprodukované na farme majú byť čo najskôr prístupné konzumentovi prostredníctvom trhových miest buď priamo na farme, alebo prostredníctvom nákupcov, veľkoskladov a presunuté do rôznych obchodných organizácií na predaj alebo spracovanie či dlhodobé skladovanie.

Farmár môže predávať časť alebo celú svoju produkciu priamo na farme, alebo môže uprednostniť rôzne obchodné organizácie, ktoré majú obchodné reťazce.

Ceny vajec, ktoré realizuje producent sú rozdielne, či predáva priamo na farme, vo svojich predajniach, či dodáva inštitúciám, školám, nemocniciam, alebo v trhovej sieti – obchodoch, veľkoobchodoch či obchodých reťazcoch (Tesco, Lídl, Billa a i.), kde sú ceny   neúmerne vyššie v porovnaní s výrobnými nákladmi. Ukazuje to aj SINIS World Poultry, 2008 v tabuľke.

Ceny vajec v porovnaní s VN

Štát
Náklady na 1 vajce US centy
Cena 1 vajca US centy
% zvýšenie ceny 100 % - VN
farma
maloobchod
farma
maloobchod

USA

3,66
3,92
10,92
7,10
198

Argentína

3,75
3,75
6,92
0
84,5

India

2,58
2,67
3,21
3,50
26,0

Maďarsko

6,42
6,67
9,00
3,8
40,2

Česko

6,50
7,75
10,33
19,2
58,9

Japonsko

8,75
10,42
11,58
19,05
32,4

Švajčiarsko

19,17
18,33
49,50
-4,5
158,5

Prehľad ukazuje, že rozdiely v cenách vajec predávaných na farme a v trhovej sieti.  Sú  výrazné rozdiely v cenách vajec realizovaných v trhovej sieti a na farmách v porovnaní s VN je to na farmárskych väčšinou „ľudová“ cena – zvýšenie o 19,2 % Česko po znížení o – 4,5 % vo Švajčiarsku. To svedčí o štátnych dotáciách na produkciu vajec vo Švajčiarsku a u ostatných štátov je to predajná réžia.

Výraznejšie rozdiely sú v cenách obchodnej sieti, kde prestupujú náklady na balenie, skladovanie, predajná réžia a tzv. obchodná marža. Tu je pomer k výrobným nákladom ceny vyššie od 26 % - India po 198 % USA.

Cenová politika s hydinovými produktmi si zasluhuje zvláštnu pozornosť, preto sa k nej vrátime. Ukazuje sa, že obchodné reťazce si svoju obchodnú maržu niekedy neoprávnene zvyšujú, čím stúpa cena vajec, klesá ich spotreba a dopláca na to stredná a nižšia vrstva spoločnosti.