Pinzgauské plemeno si zaslúži priazeň našich chovateľov
Stáročná história chovu
Podrobné informácie o histórii chovu plemena nachádzame v knihe profesora Pšenicu Pinzgauský dobytok na Slovensku z roku 1990. Pinzgauské plemeno patrí k najtypickejším predstaviteľom plemien pochádzajúcich z alpskej oblasti. Za jeho domovinu môžeme považovať západnú časť Rakúska, konkrétne oblasť Salzburg na úpätí masívu Hohe Tauern. Pinzgauský dobytok je pôvodným (autochtónnym) plemenom rakúskych Álp, ktoré vzniklo splynutím rozličných plemien. Za prvotný dobytok týchto oblastí sa považuje dobytok chovaný Keltmi, ovplyvňovaný po roku 500 n. l. jednofarebným červeným dobytkom nemeckých kmeňov Markomanov, ktorí sa v období sťahovania národov usadili v oblasti Salzburgu, pozdĺž pobrežia riek Enns a Mur, v častiach horného Rakúska, v severnom, východnom a južnom Tirolsku a v Korutánsku. Tieto územia sa považujú za pôvodnú oblasť chovu pinzgauského plemena. V období medzi 14. – 18. storočím, podľa iných prameňov najmä po roku 1690 – 1740, bol charakter pinzgauského dobytka farebne ovplyvnený tux-zillertalerským dobytkom, od ktorého získal gaštanové sfarbenie s typickou bielou kresbou na chrbte, krížoch, bruchu, ako aj na predkolení a predlaktí. Okolo roku 1800 došlo k spojeniu troch lokálnych rázov, a to tirolského dobytka (Tiroler), dobytka z dolín Pinzgau a Pongau a dobytka Mölltaler, ktoré sa od seba odlišovali veľkosťou tela a živou hmotnosťou. Názov „Pinzgauer“ bol prvýkrát oficiálne použitý na označenie plemena už v roku 1846. Medzi rokmi 1780 a 1830 dochádza k expanzii plemena po celej rakúsko – uhorskej monarchii. Pinzgauské plemeno sa postupne stalo veľmi obľúbeným pre jeho nenáročnosť, chodivosť, pokojný temperament, dobrú mliekovú aj mäsovú úžitkovosť. Obzvlášť obľúbené boli pinzgauské voly a kravy ako ťažné zvieratá pri práci na poli, v lese i v doprave.
Dedičstvo monarchie treba zachovať
Pinzgauský dobytok získal postupne majoritný podiel vo všetkých oblastiach Rakúska, dostáva sa aj do Čiech a na Moravu, oblasti Slovenska, južného Poľska, Slovinska, Zakarpatskej Ukrajiny a Rumunska. Chov pinzgauského plemena mal svoje významné postavenie aj v Bavorsku. Počiatky chovu pinzgauského plemena na Slovensku sa datujú do tridsiatych rokov 19. storočia, keď boli z Rakúska dovážané predovšetkým plemenné býky, ale aj jalovice či kravy tohto plemena. Vzhľadom na to, že ide o plemeno horského typu, jeho chov od počiatku smeroval do horských a podhorských oblastí severného a severovýchodného Slovenska. Tu veľmi dobre naviazal na miestnu populáciu pôvodného karpatského červeného a sivohnedého plemena, krížence mali väčší telesný rámec, dosahovali lepšiu mliekovú a mäsovú úžitko7vosť. Rovnako sa zlepšila aj ich ťažná sila, ktorá bola v danom období veľmi dôležitou súčasťou celkovej úžitkovej hodnoty zvierat. Po druhej svetovej vojne, najmä v sedemdesiatych rokoch 20. storočia, je plemeno zapojené do zošľachťovacieho kríženia s použitím výkonných mliekových plemien – ayrshire, MRI, červenostrakaté nížinné a neskôr aj červenostrakaté holštajnské plemeno. Krížence mali oproti čistokrvným plemenám vyššiu mliekovú úžitkovosť aj lepšie utvárané vemená. Na druhej strane došlo k rozbitiu pôvodného typu zvierat. Ešte na konci osemdesiatych rokov sa u nás chovalo viac ako 90 000 pinzgauských kráv vrátane rôzno-podielových kríženiek. Spoločenské a politické zmeny po roku 1989 zvýšili tlak na produkciu mlieka, a tak bolo plemeno postupne vytláčané na okraj chovateľského záujmu. Za účelom podpory záujmov chovateľov bol založený Zväz chovateľov pinzgauského dobytka na Slovensku – družstvo, ktorý vykonáva svoju činnosť až do súčasnosti. Príkladom zachovania a využívania genofondu a špecifických vlastností plemena je napr. Južná Afrika, Austrália, USA, Kanada, Dánsko. Svet pozná jeho genetický a úžitkový potenciál a kultúrno-historický význam.
Plemeno má svoj potenciál
Pinzgauský dobytok patrí do skupiny horských plemien kombinovaného úžitkového typu. Z kraniologického hľadiska patrí do skupiny krátkohlavého (brachycefálneho) dobytka. Vyniká konštitučnou pevnosťou, dlhovekosťou a mimoriadnou adaptabilitou na rozdielne výrobné podmienky, čo podmienilo jeho uplatnenie v mnohých krajinách sveta. V Rakúsku, Taliansku, Nemecku, Rumunsku a na Slovensku sa dlhodobo choval pre potreby produkcie mlieka aj mäsa. Zmenené ekonomické podmienky spôsobili, že mnoho chovateľov v týchto krajinách prešlo v ostatných rokoch na systém chovu dojčiacich kráv, kde našlo pinzgauské plemeno výborné uplatnenie kvôli dobrej zmäsilosti zvierat, no najmä vynikajúcej mliekovosti pinzgauských kráv, čo ich predurčuje aj pre potreby úžitkového kríženia do materskej pozície. V mimoeurópskych krajinách sa chová výlučne ako mäsové plemeno, pričom jeho mäso je považované za jedno z najkvalitnejších. Populácia pinzgauského plemena na Slovensku je v súčasnosti rozdelená na dve skupiny. Prvú tvoria zvieratá chované ako kombinovaný dobytok, v druhej sa uplatňuje systém chovu dojčiacich kráv. Pinzgauský dobytok je plemeno stredného telesného rámca s hmotnosťou dospelých kráv 550 – 650 kg a plemenných býkov 1000 až 1100 kg. Má korektnú stavbu tela, s dobrým osvalením, pevnými končatinami a korektne utváraným vemenom s dobrými funkčnými vlastnosťami. Základným charakteristickým znakom plemena je jeho sfarbenie. Požadovaná je višňovo-červená až gaštanovo-hnedá farba s typickou bielou kresbou, ktorá začína na kohútiku, prechádza celou chrbtovou líniou až do oblasti medzinožia, odkiaľ pokračuje až do hrudnej a prsnej oblasti. Typické sú aj tzv. biele „manžety“, ktoré sa vyskytujú v oblasti predlaktia a predkolenia. Manžety môžu na niektorých končatinách chýbať, prípadne môžu byť prerušené. Hlava je bez bielej pigmentácie (prípadné výrazné biele škvrny na hlave sú znakom kríženia s inými plemenami). Profesor Pšenica uvádza nasledovnú zásadu týkajúcu sa sfarbenia pinzgauského plemena: „žiadna biela v červenej a žiadna červená v bielej“ . Paznechty sú tmavo pigmentované, rovnako ako aj konce rohov. Mulec je bridlicovej farby. V Rakúsku sa vyskytujú aj čierno sfarbené jedince s bielou kresbou, avšak na Slovensku sa uvedená varieta nechová.
Plemenný štandard vyžaduje od kráv v prvej laktácii produkciu 3900 - 4300 kg mlieka (3,30 % bielkovín). Kravy vo vyšších laktáciách by mali dosahovať úžitkovosť 4000 – 5500 kg mlieka (3,30 % bielkovín). Od pinzgauských kráv sa vyžaduje dlhý produkčný život (4 - 5 laktácií) a dobrá plodnosť (medziobdobie kratšie ako 400 dní). Kvalitne odchované jalovice by sa mali po prvýkrát pripúšťať vo veku 19 mesiacov pri hmotnosti 400 kg. Podľa našich aktuálnych zistení sa ako vhodný vek pri prvom otelení javí 29 mesiacov (Huba, Ryba a kol., 2015). Žiaľ, v súčasnosti nie je dostatočne využitý potenciál plemena, hlavne čo sa týka nepriamych úžitkových vlastností (dlhovekosť, plodnosť a pod.) Dôležitá je aj dobrá výkrmnosť a jatočná hodnota zvierat určených pre produkciu mäsa. Býky vo výkrme by mali dosahovať priemerné denné prírastky na úrovni viac ako 1100 g. Jatočná výťažnosť by sa mala pohybovať nad úrovňou 58 %. V chovoch dojčiacich kráv by teľatá mali dosahovať prírastky na úrovni 900 g a viac.
Budúcnosť je v rukách samotných chovateľov
Pinzgauské plemeno prešlo v ostatných desaťročiach vari najvýraznejšími zmenami zo všetkých plemien dobytka chovaných na Slovensku, najmä čo sa týka početnosti. Z dominantného plemena severného a severovýchodného Slovenska sa postupne stala limitovaná populácia, ktorú môžeme z hľadiska početnosti označiť ako ohrozenú. Z výlučne kombinovaného typu sa postupne v niektorých chovoch začalo prechádzať na mäsový typ chovaný v systéme dojčiacich kráv (Tabuľka 1). Tieto zmeny sa nevyhnutne odzrkadľujú v realizácii šľachtiteľského programu, keďže výberová základňa plemena je výrazne obmedzená. Napriek pomerne negatívnej tendencii v početnosti zvierat si plemeno stále zachováva priazeň u svojich dlhodobých chovateľov a sú zakladané aj nové chovy často krát v oblastiach, kde sa v minulosti nechovalo. Najväčším chovateľom kombinovaného typu pinzgauského plemena u nás, a zároveň na celom svete, je spoločnosť Agria Liptovský Ondrej, a.s. Z dôvodu ohrozenosti je plemeno v súčasnosti zaradené medzi plemená podporované v rámci Programu rozvoja vidieka, podopatrenia Chov a udržanie ohrozených druhov zvierat. Podľa analýz VÚŽV Nitra sa pinzgauský dobytok javí ako najvhodnejšie plemeno do extenzívneho systému chovu. Ten sa vyznačuje nízkymi nákladmi (4 €/kŕmny deň), maximálnym využitím objemových krmív (pastva dojníc a jalovíc), výrobou regionálnych špecialít (nite, korbáčiky, syry, jogurty) a ich predajom z dvora.
Tabuľka 1: Vývoj veľkosti populácie pinzgauského dobytka, počtu registrovaných čistokrvných kráv (P0) a kráv registrovaných v mäsovom programe (M).
|
|
2009
|
2010
|
2013
|
2014
|
2015
|
|
Veľkosť populácie
|
cca. 14000
|
cca. 13000
|
12716
|
10166
|
9883
|
|
Oddiel P0
|
1415
|
1141
|
975
|
959
|
888
|
|
Oddiel M
|
986
|
828
|
455
|
532
|
695
|
