Nové trendy využitia separátu v ustajnení dojníc
Ustajnenie kráv
Zabezpečenie optimálnych podmienok pre dosiahnutie pohody zvierat a ich produkčného potenciálu patrí medzi najčastejšie problémy chovateľov a dlhodobé diskutabilné témy. Jedným z relevantných ukazovateľov sú technologické systémy chovu zvierat. Pre každé zviera je ideálny taký systém chovu, ktorý vyhovuje z hľadiska aktívnej tvorby zdravia, ktorý umožňuje normálne prejavy správania sa zvieraťa a poskytuje vysoký stupeň úrovne ošetrovateľskej starostlivosti.
Ustajnenie je základom technologického systému. Jeho spôsob určuje voľbu aj iných častí technologického systému. Musia byť rešpektované predovšetkým priestorové požiadavky zvierat s ohľadom na ich prirodzené potreby. Parametre ustajnenia musia byť volené tak, aby bez väčšieho nároku na ručnú prácu boli zvieratá udržiavané v čistote. Hlavné vplyvy na riziká spojené s aspektmi manažmentu a ustajnenia kráv sú znázornené na obrázku 1.
Obrázok 1: Vplyv faktorov prostredia na ustajnenie kráv
Pre jednotlivé kategórie hovädzieho dobytka sú v praxi zavádzané rôzne ustajňovacie systémy ako voľné ustajnenie s ležiskovými boxmi alebo voľné skupinové kotercové ustajnenie.
Voľné ustajnenie kráv s ležiskovými boxmi
Voľné ustajnenie s ležiskovými boxmi sa využíva predovšetkým v chove dojníc. Toto ustajnenie je možné úspešne využívať aj v iných vekových kategóriách dobytka. Udržuje zvieratá čisté, čo je dôležité hlavne pri dojených kravách a taktiež pôsobí návykovo pri jaloviciach. Poskytuje im dostatočné pohodlie pre odpočinok a minimalizuje riziko prejavov dominancie ako aj vzájomného vyrušovania medzi zvieratami. Uvedené prednosti ležiskových boxov sa dosiahnu iba pri správnej voľbe ich rozmerov podľa telesného rámca dobytka (Tab.1). V ležiskovom boxe musí byť vytvorený priestor nielen na pohodlné ležanie, ale aj primeraný priestor pre vstávanie a líhanie. V opačnom prípade, ak sa v boxoch neposkytne dojniciam dostatočné pohodlie a priestor, hľadajú si na ležanie iné miesto, napr. v priestoroch kŕmnej a hnojnej chodbe alebo na prechodových plochách pri napájačkách. V takom prípade sa kravy nadmerne znečisťujú a zvyšuje sa riziko zápalu mliečnej žľazy, ochorenia paznechtov a zároveň dochádza k obmedzenému využitiu technológie v maštali.
Tab. 1: Dĺžkové a šírkové parametre ležiskových boxov pre dojnice
Pre podstielanie najlepšie vyhovujú boxy s prehĺbenou podlahou, ktorá býva obvykle vyvýšená oproti pohybovej chodbe o 200-300 mm aby sa zabezpečil dostatočný komfort pre dojnice po nastlaní ležoviska. Vyvýšenie v zadnej časti boxu sa robí pomocou umiestnenia stelivového prahu, ktorý tvorí bariéru proti spätnému padaniu hnoja počas jeho vyhŕňania z pohybovej chodby. Stelivový prah spolu s hrudnou doskou vytvárajú prehĺbený priestor pre ukladanie podstielky tzv. aktívnu plochu, ktorá má mať dĺžku 170 – 180 cm (tab. 1). Dôležitým technologickým faktorom ležiskových boxov je vymedzenie kohútikovej zábrany, ktorej funkciou je zabraňovať zvieratám vstupovať hlbšie do boxu a tým obmedzovať kalenie alebo močenie do priestoru najmä v jeho zadnej časti.
Podstieľka v ležiskových boxoch
V chovoch dojníc na podstielanie sa najviac využíva slama, avšak jej trvácnosť a hygienický efekt sú častokrát nepostačujúce. V oblastiach kde je nedostatok slamy dôsledkom zhoršených klimatických podmienok pre pestovanie obilia, sa chovatelia snažia hľadať iné organické alebo anorganické materiály pre podstielanie (obrázok 2), ktoré zabezpečia komfort dojniciam a dostatočnú hygienickú kvalitu. Medzi organické alternatívne materiály vhodné pre podstielanie patrí separát alebo piliny. Ich využitie ako alternatívneho zdroja pre podstielanie a udržanie suchého ležoviska s dostatočnou hrúbkou podstielky je postačujúce iba na krátky čas po nastlaní do boxov vzhľadom na ich častý posun po podlahe boxu alebo vyhŕňanie do pohybových chodieb po zaťažení dojnicami. Z anorganických materiálov je najčastejšie využívaný piesok, vápenec alebo zeolit, avšak po ich nasiaknutí močom a výkalmi v zimných mesiacoch častokrát dochádza k zmrznutiu podstielky a to najmä v chovoch lokalizovaných v horských a podhorských oblastiach.
Jedným zo spôsobov ako dlhodobo dosiahnuť požadovanú konzistenciu podstielky a tým i zabezpečiť jej optimálnu výšku a hygienický efekt je zmiešanie alternatívnych organických a anorganických materiálov s dostatočným množstvom vody s ich technologickou úpravou priamo na ležovisku.
Obrázok 2: zľava: ležiskové boxy podstielané slamou, separátom a pieskom
Prevádzkový pokus
Cieľom štúdie bolo v chove dojníc zostaviť a namiešať v optimálnom pomere podstielku do ležiskových boxov na báze organických a anorganických materiálov. Okrem zostavenia receptúry bol porovnávaný vplyv podstielky podľa vylepšenej receptúry s klasickou slamenou podstielkou na mikrobiologické zastúpenie baktérií indukujúcich fekálne znečistenie ležoviska.
Praktická časť štúdie bola vykonaná v chove 300 ks dojníc plemena slovenský strakatý dobytok v okrese Stará Ľubovňa. Dojnice sú ustajnené v novovybudovanej maštali rozdelenej na dve časti medzi ktorými je kŕmna chodba. Každá časť je rozdelená do 4 sekcií. V jednotlivých sekciách sa nachádza 42 ležiskových boxov, ktoré sú usporiadané v troch radoch. Boxy sú dlhé 2 500 mm s aktívnou dĺžkou ležiskovej plochy 1800 mm, ktorá je vymedzená 200 mm vyvýšeným betónovým stelivovým prahom nad úroveň podlahy. Šírka boxov je 1 200 mm v osi bočných zábran a výška 1 100 mm s nainštalovanou kohútikovou zábranou. Vypratávanie exkrementov je zabezpečené automatickým zhŕňaním hydraulickými lopatami 24 hodín denne.
Výroba a úprava podstielky
Na výrobu nového typu podstielky do ležiskových boxov bol použitý separát, slama, vápenec a voda. Pevná frakcia hnojovice (separát) sa získaval priamo na farme, a to prečerpaním zhrnutej hnojovice z homogenizačného kanála do valcového separátora kde bola oddelená jej tekutá frakcia a následne sa nechal separát odležať dva týždne pod prístreškom (obrázok 3).
Obrázok 3: Produkcia separátu pomocou prečerpávania a lisovania hnojovice
Pre výrobu podstielky do jedného ležiskového boxu je potrebných 200 kg mletého vápenca, 40 kg slamy, 10 kg separátu a 110 l vody. Množstvo materiálu, ktoré chceme použiť na nastielanie si rozdelíme na dve polovice. Samotná výroba ako aj technologická úprava podstielky v ležiskových boxoch prebiehala v troch základných krokoch:
Prvý krok: Na prvú fázu výroby sa použije polovičné množstvo z uvedeného materiálu (okrem vody), ktoré sa postupne vloží na rozmiešanie a homogenizáciu do starého kŕmneho voza vyradeného pre tieto účely s protibežnými závitovými rúrami, ktoré sú určené na premiešavanie kŕmnej dávky. Ako prvá sa do miešacieho priestoru voza dávkovala slama (20 kg), ktorá sa miešala po dobu 10 – 15 min. Následne sa začal pridávať vápenec (100 kg) so separátom (5 kg). Po ďalšom 15 min. premiešavaní sa do vzniknutej zmesi pridalo 80 l vody. Po pridaní vody sa celá zmes premiešavala ďalších 15-20 minút pre dosiahnutie homogénnej kašovitej konzistencie (obrázok 4). Následne sa vzniknutá kašovitá zmes dávkovala z kŕmneho voza do polovičnej výšky (10 cm) vyčisteného ležoviska a rovnomerne rozhrnula. Po rozhrnutí zmesi na ležovisku, sa zmes zhutnila pomocou vibračnej dosky.
Obrázok 4: Výroba podstielky pre dojnice – miešanie komponentov v kŕmnom voze
Druhý krok: Rovnakým postupom ako v prvom kroku, sa v kŕmnom voze rozmiešala druhá polovica slamy (20 kg), vápenca (100 kg) a separátu (5 kg), avšak do zmesi sa pridalo iba 30 l vody. Menší prídavok vody v druhom kroku zabezpečí po úprave podstielky na ležovisku vyššiu elasticitu a nižšiu tvrdosť v porovnaní s prvou vrstvou. Po rozhrnutí druhej vrstvy nad prvú do výšky 20 cm betónovej zábrany ležoviska sa opäť táto vrstva zhutnila pomocou vibračnej dosky.
Tretí krok: Následne, v poslednej fáze sa na zhutnenú druhú vrstvu nasypal zostatok pripravenej zmesi (1 – 3 cm), ktorá sa už neupravovala vibračnou doskou ale iba jemne rozhrnula hrabľami (obrázok 5). Takto nastlané ležiskové boxy sa jedenkrát do dňa mechanicky udržiavajú zhŕňaním výkalov do hnojnej chodby a podľa potreby sa dosypuje tenká vrstva vápenca.
Obrázok 5: Dávkovanie podstielkovej zmesi a jej úprava na ležovisku
Hygienický účinok podstielky
Na začiatku našej štúdie boli všetky ležiskové boxy naplnené podstielkou podľa vylepšenej receptúry po úroveň stelivového prahu (20 cm). Porovnaním ležiskových boxov sa preukázal stabilizačný efekt udržania hrúbky podstielky do úrovne stelivového prahu (20 cm) v boxoch s vylepšenou receptúrou po dobu dvoch mesiacov oproti boxom naplnených slamou. Okrem stabilizácie hrúbky podstielky s vylepšenou receptúrou bola pozorovaná zvýšená hygienická čistota nastlaných ležovísk. Bol zaznamenaný znížený celkový počet mikroorganizmov (CPM) a koliformných baktérii (KB) u vylepšenej podstielky po dobu dvoch mesiacov po jej zaťažení ustajnenými dojnicami v porovnaní s ležiskovými boxami naplnených slamou (Graf 1). Porovnaním počtov fekálnych baktérii (FB) a fekálnych streptokokov (FS), bol zaznamenaný ich znížený počet na prvý, druhý a tretí mesiac po používaní podstielky s vylepšenou receptúrou oproti kontrolnej skupine ustajnenej na slame (Graf. 2). Znížením počtu mikroorganizmov sa vo vylepšenej podstielke preukázal efekt udržania stabilného suchého prostredia, čo malo priaznivý vplyv na zníženie úrovne fekálneho znečistenia ležoviska. Pozitívny efekt zníženia úrovne fekálneho znečistenia sa prejavil aj na dojniciach, ktoré mali výrazne čistejšiu srsť na koži a oblasť vemena.
Graf 1: Porovnanie vplyvu podstielky na mikrobiologické zastúpenie indikátorových baktérii (log KTJ.ml-1)
Graf 2: Porovnanie vplyvu podstielky na mikrobiologické zastúpenie indikátorových baktérii (log KTJ.ml-1)
