|
Základným cieľom tzv. "Nového modelu vedy a výskumu
v rezorte Ministerstva pôdohospodárstva SR", pripraveného v zmysle
záverov vedenia ministerstva je nastavenie rovnakých podmienok podpory
výskumu a vývoja v rezortnej vedecko-výskumnej základni a tým jej
zrovnoprávnenie s inštitúciami, ktorým sa poskytuje inštitucionálna
forma podpory v rámci iných rezortov. Navrhuje sa, aby inštitucionálne
financovanie bolo maximálne do určitej výšky (50 %) z celkového
objemu finančných prostriedkov. Zvyšná časť finančných prostriedkov
bude rozdeľovaná na projekty výskumu a vývoja predkladané v spolupráci
s praxou s určitou mierou spolufinancovania. Nová forma financovania
zefektívni vynakladanie verejných prostriedkov a podnieti organizácie
k využívaniu všetkých možností na získanie ďalších zdrojov na financovanie
aktuálnych úloh výskumu a vývoja pri dodržaní všetkých legislatívnych
noriem. Zároveň umožní MP SR ľahšie financovať prioritné úlohy,
z ktorých jednou je napríklad aj podpora biotechnológií.
MP SR je zriaďovateľom 6 - tich výskumných inštitúcií, ktoré sú vedené ako štátne príspevkové organizácie- Centrum výskumu rastlinnej výroby (Piešťany), Centrum výskumu živočíšnej výroby (Nitra), Národné lesnícke centrum (Zvolen), Výskumný ústav potravinársky (Bratislava), Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (Bratislava), Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (Bratislava), ktoré sa môžu o príspevok uchádzať.
Inštitucionálna forma podpory výskumu a vývoja
Podstatou inštitucionálneho financovania organizácií
je zabezpečenie finančných prostriedkov na krytie nákladov na prevádzku
organizácie v rámci výskumu a vývoja, pričom pokrýva časť nákladov
na mzdy a odvody kmeňových pracovníkov a nevyhnutného obslužného
personálu, náklady na energie, prevádzku a údržbu a spravovanie
majetku štátu spravovaného danou príspevkovou organizáciou. Zároveň
organizácie podávaním projektov na APVV, rámcové programy EÚ, Operačný
program "výskum a vývoj", iné grantové programy respektíve výskumom
pre súkromný sektor získajú finančné prostriedky na úhradu zvyšných
nákladov súvisiacich s daným výskumom. Táto forma môže zlepšiť postavenie
v konkurenčnom prostredí, zvýšiť tlak na kvalitu výstupov a podporiť
kvalitných výskumných pracovníkov.
Účelová forma podpory výskumu a vývoja
Podstatou má byť prepojenie vedecko-výskumnej základne Ministerstva pôdohospodárstva SR s praxou. Projekty výskumu a vývoja budú vychádzať priamo z požiadaviek praxe a musia byť aj pre prax použiteľné. Návrhy výskumných projektov budú musieť obsahovať prehlásenia predpokladaných odberateľov o záujme využiť (realizovať) výsledky výskumu. Zameranie projektov musí vychádzať zo schválených výskumných zámerov.
Projekt sa vypracováva na obdobie maximálne 3 rokov. Maximálna
výška finančných prostriedkov na riešenie jedného projektu zo štátneho
rozpočtu je 300 000 EUR na jeden rok. Každý projekt musí mať podiel
rozpočtovaných nákladov na riešení projektu (min. 5 % z celkových
prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu) od spoluriešiteľa,
resp. odberateľa výsledkov výskumu, resp. z iných, alebo vlastných
zdrojov (najmä v prípade ak odberateľom výsledkov výskumu je vlastná
organizačná zložka). Návrhy projektov podá výskumná organizácia
sekcii Ministerstva pôdohospodárstva SR do ktorej pôsobnosti patrí
prvýkrát najneskoršie do 30. 11. 2009 a potom vždy v roku predchádzajúcom
prvému roku obdobia, na ktoré sa účelové prostriedky pridelia.
Podmienky financovania v prípade aplikovania štátnej
pomoci na projekty výskumu a vývoja
V súčasnosti možnosti poskytnutia štátnej pomoci na projekty výskumu a vývoja upravuje Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách). V tejto súvislosti bude Komisia požiadaná o stanovisko či je nutné aplikovať toto nariadenie aj v tom prípade, že systém financovania vedecko-výskumnej základne sa navrhuje ponechať otvorený len pre štátne príspevkové organizácie minimálne do roku 2012. V prípade, že Komisia rozhodne, že treba postupovať v súlade s nariadením z podmienok financovania vyberáme:
Z podmienok financovania v oblasti poľnohospodárstva
- financovanie sa bude realizovať s článkom 34 nariadenia "Pomoc
na výskum a vývoj v odvetviach poľnohospodárstva a rybného hospodárstva".
Každý projekt musí mať podiel rozpočtovaných nákladov na riešení
projektu, minimálne vo výške 5 % z celkových prostriedkov poskytnutých
zo štátneho rozpočtu, od spoluriešiteľa, resp. odberateľa výsledkov
výskumu, resp. z iných, alebo vlastných zdrojov (najmä v prípade
ak odberateľom výsledkov výskumu je vlastná organizačná zložka).
Z podmienok financovania v oblasti potravinárstva
a lesníctva - Financovanie sa bude realizovať s článkom
31 nariadenia "Pomoc na výskumné a vývojové projekty" . Výška podielu
rozpočtovaných nákladov na riešení projektu od spoluriešiteľa resp.
odberateľa výsledkov výskumu je stanovená v článku 31 ods. 3. nariadenia
podľa ktorého intenzita pomoci nepresahuje:
- 100 % oprávnených nákladov v prípade základného výskumu;
- 50 % oprávnených nákladov v prípade aplikovaného výskumu;
- 25 % oprávnených nákladov v prípade experimentálneho vývoja.
Biotechnológie - jedna z priorít
Jednou z priorít MP SR (odborov rastlinná a živočíšna
výroba) je aj podpora rozvoja biotechnológií. Existencia genetických
modifikácií, konvenčného a ekologického poľnohospodárstva, využitie
genetickej informácie a inovácií vo forme nanotechnológií a farmakogenetiky
sú v Európe neustále diskutované a vysoko aktuálne.
" Keď sa dostaneme do nasledujúceho tisícročia,
biotechnológie budú rovnako dôležité ako počítače." Naisbitt,
Aburdene (2000).
Zástancovia moderných biotechnológií upriamujú pozornosť na možnosti a výhody z aplikácie GMO, ktoré umožnia riešiť mnohé súčasné problémy, ako sú napr. zvyšovanie rezistencie proti živočíšnym škodcom, výskum náhrady hormónov pri intenzifikácii rastu a mäsovej úžitkovosti zvierat, úprava nutričnej hodnoty a kvality produktov pre výživu, odstraňovanie alergénnych alebo toxických látok z potravín, znižovanie znečisťovania životného prostredia, genetické a biotechnologické metódy zlepšovania biologického a úžitkového potenciálu zvierat, ochrana a využitie biodiverzity úžitkových zvierat, selekcia a tvorba rezistentných línií zvierat proti produkčným chorobám a mnoho ďalších.
Na druhej strane stoja aj obavy a riziká. Medzi významný
fenomén súčasného života však patrí pojem "bezpečnosť". Potravinová
bezpečnosť, environmentálna bezpečnosť, biologická bezpečnosť. Súvisia
s rozširovaním moderných biotechnológií. Európania sú stále optimistickejší
v súvislosti s príspevkom technológií ku kvalite ich života. Hoci
vedci, ktorí úspešne zdolávajú mechanizmy genetických modifikácií
si občas jednotlivé riziká neuvedomujú.
Do vlaku s modernými biotechnológiami máme stále
možnosť naskočiť, oprávňuje nás k tomu dobrý vedecký potenciál a
vzdelanosť našich ľudí ako aj tradícia, napr. vo fermentačnom priemysle.
Aktuálnej problematike o biotechnológiách a GMO sa
intenzívne venuje aj Európska komisia, ktorá si uvedomuje potrebnosť
rozvoja týchto technológií a tým aj celej ekonomiky. Svedčí
o tom napríklad fakt, že k 30.7.2009 bola zverejnená výzva 7. rámcového
programu s témou poľnohospodárstvo, potraviny a biotechnológie a
predpokladaným rozpočtom 190 miliónov EUR.
Záver
Nový systém financovania má, ako aj všetko v živote, svoje výhody, nevýhody, príležitosti, riziká. Predstavuje určitý kompromis medzi požiadavkami a záujmami a možnosťami a prioritami MP SR. Zároveň umožňuje väčšie prepojenie s praxou pri definovaní smerov výskumu a jeho využití.
Vystavené 23.10.2009
|
