|
História zberu siaha až do začiatkov 19. storočia. V priebehu
desaťročí sa snažili ľudia uľahčovať si prácu a prešli od ručného
zberu k zberovým strojom až do ich dnešnej podoby.
V súčasnosti sa na zber cukrovej repy používajú zberače,
ktoré podľa konštrukcie rozdeľujeme na:
- zberové nakladače,
- zberové stroje s medzizásobníkom,
- zásobníkové zberové stroje.
Voľba zberového stroja je závislá od množstva faktorov ako sú
napr. veľkosť pestovateľskej plochy, tvar resp. dĺžka zberovej plochy,
obstarávacia cena stroja, utláčanie pôdy a iné. Všeobecne však
možno povedať, že najviac na našom trhu sa presadili zásobníkové
zberové stroje, ktoré sú riešené ako samohybné (obr. 1). V ich
prospech hovorí i 30 % úspora paliva, pri vysokej produktivite
práce v porovnaní s horeuvedenými zberovými strojmi. Treba
si však uvedomiť, že u pestovateľov s nízkou koncentráciou
pestovateľských plôch je potrebné využívať stroj nadpodnikovo.
Predpoklady kvalitnej práce zberových strojov sú dané už prípravou
pôdy na jar, sejbou ale i ošetrovaním porastu počas vegetácie.
V tab. 1 uvádzame požiadavky stroja na zberaný porast.
| Výška
hláv buliev nad zemou |
0
- 120 mm |
| Vzdialenosť
rastlín v riadku |
160
- 350 mm |
| Podiel
vynechávok nad 400 mm |
5
- 20 % |
| Priemer
buliev |
40
- 200 mm |
| Vyosenie
buliev v riadku |
± 30 mm |
| Počet
vysokých burín na 100 m2 |
0
- 5 ks |
| Počet
rastlín v riadku |
3
- 6 (na 1 m dĺžky) |
|
Pri samotnej technológii zberu cukrovej repy je prvou operáciou
orezávanie. Listová plocha sa ponecháva rozdrvená a rozhodená
po pôdnom povrchu, pričom môžeme regulovať šírku jej rozhodenia
alebo ju môžeme ukladať medzi riadky. Listovej hmoty sa zbavujeme
najčastejšie dvojfázovo. V prvej fáze sa zbavujeme listovej
časti cepovými orezávačmi s horizontálnou alebo vertikálnou
osou rotácie. Doskrojkovacím ústrojenstvom v druhej fáze orezávania
buliev sa minimalizuje výška skrojkov, pričom je možné základné
nastavenie výšky skrojkov z miesta obsluhy.
 |
Obr. 1: Zásobníkový zberový stroj Voltra
s bočným rozhadzovaním listovej časti v činnosti |
Množstvo naviazanej zeminy na buľvách významne ovplyvňujú vyorávacie
a čistiace ústrojenstvá zberového stroja. Zníženie zastúpenia
zeminy do zberového stroja umožňuje aj samostatné hĺbkové (svahové)
vedenie zberového stola.
Ešte donedávna boli u nás najviac rozšírené rotačné vyorávacie
telesá (Oppelräder), pričom jeden z kotúčov sa odvaľuje trením
o pôdu a druhý je poháňaný, tým, že majú kotúče rozdielnu
obvodovú rýchlosť sa napomáha aj lepšiemu oddeľovaniu navulkanizovanej
zeminy na buľvách. Tento systém sa vyznačuje menšou citlivosťou na
zaburinenie, ale z pohľadu znižovania obsahu zeminy na buľvách
ho nahradil systém s rotačnými prstovými telesami tzv. Rotalift
(obr. 2A). Značne rozšírené je aj použitie vibračných vyorávacích
telies (obr. 2B). Tieto telesá sa vyznačujú samonávadzacou schopnosťou,
čo umožňuje kompenzovať nedostatky v oblasti vyosenia buliev
z riadkov.  
Obr. 2: A. rotačné prstové telesá „Rotalift“, B. vibračné vyorávacie
telesá
Z čistiacich ústrojenstiev sa využívajú lúčové preosievacie
kolesá, čistiace závitovkové valce a prútové preosievacie dopravníky.
Lúčové preosievacie kolesá sú konštrukčne jednoduché, spoľahlivé
a majú dobrú preosievaciu schopnosť. Ich nedostatkom je zvýšená
možnosť upchávania na ťažkých a vlhkých pôdach. Intenzita čistenia
u čistiacich závitovkových valcov je daná množstvom privádzaného
materiálu resp. pracovnou rýchlosťou stroja. Prútové preosievacie
dopravníky slúžia predovšetkým k doprave buliev. Intenzita
čistenia je daná okrem iného i dĺžkou dopravníka.
Tab. 2: Porovnanie čistiacich mechanizmov
| Čistiaci mechanizmus |
Podiel zeminy v repe,
% |
Vlhkosť pôdy, % |
| 6 lúčových
kolies |
0,5 |
8,7 |
| 6 lúčových
kolies |
5 |
18,5 |
| 6 lúčových
kolies+3 prútové dopravníky |
1,5 |
17 |
|
Uvedené čistiace ústrojenstvá sa vyznačujú rôznymi vlastnosťami,
preto sú najčastejšie riešené ako ich kombinácia.
V úvode sme spomínali zberové stroje s medzizásobníkom
o objeme do 17 m3. Ak však chceme vylúčiť dopravu
z poľa a skládky robiť na okraji pozemku musí byť objem
zásobníka taký aby nám vošla repa z celej dĺžky parcely, ideálne
je však aby stačil na 2 dĺžky parcely. So zväčšovaním záberu zberačov
výrobcovia zväčšujú i zásobníky. Dvojnápravové zberače majú
objem zásobníka cca 25 m3 a trojnápravové 30 – 40
m3.
Aby sa dosiahlo šetrnejšie pôsobenie zberačov na štruktúru pôdy
prichádzajú výrobcovia s rôznymi úpravami podvozku:
- umožňujúcimi bočné vysunutie zadnej nápravy voči
prednej (obr. 3),
- umiestnením zadného kolesa mimo pozdĺžnej osi
predných kolies (trojkolka),
- použitím širokoprofilových pneumatík.
Obr. 3: Riešenie podvozku dvojnápravového zberača znižujúce
utláčanie pôdy
V súčasnosti sa do technologických liniek priamo na poľných
skládkach zaraďujú i čistiace nakladače cukrovej repy. Využívanie
týchto strojov je určené kvalitou zberaných buliev, predovšetkým
však okamžitým stavom prímesí (minerálnych a organických nečistôt).
Uvedená operácia nadobúda na význame zvlášť za nepriaznivých podmienok,
kedy sa môže obsah zeminy pohybovať v rozmedzí 20 – 50 % (bežne
10 %). Tak napr. pri úrode 40 t.ha-1 to predstavuje 4
t najúrodnejšej časti pôdy z orničnej vrstvy zachytenej na
buľvách. Ak to vynásobíme pestovateľskou plochou môžeme hovoriť
o “technologickej erózii”, pritom tvorba 1 cm úrodnej ornice trvá
asi 100 rokov.
Čistenie pomocou čistiacich nakladačov môže byť:
- stacionárne – uskutočňuje pracovnú činnosť na
mieste, ich stanovisko môže byť podľa potrieb prevádzky menená.
Plnenie zásobníka je zabezpečované kĺbovými nakladačmi napr. HON.
Ich výkonnosť sa pohybuje okolo 114 t.h-1,
- mobilné (samohybné) – ich výkonnosť je až 250
t.h-1. Čistiace ústrojenstvá pozostávajú z priečnych
závitovkových valcov na príjme, z kotúčových preosievacích
kolies a prútových preosievacích dopravníkov. K ďalším
výhodám tohto nakladača (obr. 4) patrí možné nakladanie i za
nepriaznivého počasia, dopravný prostriedok zostáva na ceste,
znižuje sa utláčanie pôdy a pôda zostáva na pozemku.
Obr. 4: Mobilný samohybný nakladač Kleine
Silný faktor ovplyvňujúci výrobné náklady cukru je efektívnosť
dopravy cukrovej repy. Plynulosť zásobovania cukrovaru surovinou
umožňuje využiť spracovateľskú kapacitu cukrovaru na maximum čo
tiež vplýva na výrobnú cenu cukru. K doprave využívame okrem
automobilovej, traktorovej i železničná doprava. K výhodám
automobilovej dopravy pri odvoze repy patrí predovšetkým efektívnosť
dopravy na väčšie vzdialenosti. Dnes to už nie je celkom pravda.
Moderná traktorová doprava už umožňuje štandardne dopravnú rýchlosť
40 km.h-1, čo umožňuje dosahovať v doprave na vzdialenosti
v rámci podniku priemerné rýchlosti porovnateľné s nákladnými
automobilmi. Pričom traktory zamerané viac na využitie v doprave
dosahujú najvyššiu rýchlosť 50 až 60 km.h-1. Traktorové
návesy umožňujú použitie širokoprofilových pneumatík s nízkym
merným tlakom na pôdu, možno ich vybaviť tiež zariadením na plnenie
a reguláciu tlaku vzduchu, ktorá umožňuje používať premenlivý
tlak pri jazde po spevnených komunikáciách a pri jazde v poli.
Obr. 5: Traktor Fendt Vario 716 v kombinácii s dvojnápravovým
traktorovým návesom
Vystavené 25. 1. 2005 |
