Nová štúdia odhaľuje, ako SPP prispieva k welfare zvierat a zníženiu používania antimikrobiálnych látok
Európska komisia zverejnila štúdiu o príspevku Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) 2014 – 2020 k zlepšeniu životných podmienok zvierat a zníženiu používania antimikrobiálnych látok. Štúdia poskytuje prehľad situácie týkajúcej sa dobrých životných podmienok zvierat a používania antimikrobiálnych látok v celej EÚ, ako aj odporúčania na lepšie posúdenie budúcich výsledkov SPP 2023 – 2027 v tomto smere. Zlepšenie dobrých životných podmienok zvierat a boj proti antimikrobiálnej rezistencii sú súčasťou jedného z desiatich cieľov novej SPP - „reagovania na spoločenské požiadavky na potraviny a zdravie“.
Nástroje a opatrenia SPP majú schopnosť prispieť k blahu zvierat a zníženiu používania antimikrobiálnych látok. Vo väčšine skúmaných regiónov/členských štátov sa dobré životné podmienky zvierat a používanie antimikrobiálnych látok riešili väčšinou prostredníctvom opatrení na rozvoj vidieka. Ukázalo sa, že sú najúčinnejšie pri kombinovaní investícií do lepších podmienok ustajnenia, kŕmenia a manažmentu zdravia zvierat.
Vo väčšine skúmaných členských štátov/regiónov bolo krížové plnenie prostredníctvom požiadaviek právnych predpisov EÚ o dobrých životných podmienkach zvierat a potravinovom práve efektívne pri ovplyvňovaní postupov poľnohospodárov.
Tlak občianskej spoločnosti môže tiež viesť poľnohospodárov a riadiace orgány k podpore zmien v postupoch. Napríklad obchodné normy pre produkciu vajec stanovené na úrovni EÚ ovplyvnili dopyt spotrebiteľov a výber produkcie tým, že vyžadovali povinné označovanie vajec podľa výrobných systémov a podmienok ustajnenia nosníc.
Zdá sa, že SPP ako celok pomohla zlepšiť životné podmienky zvierat na miestnej úrovni, v konkrétnych sektoroch a/alebo členských štátoch a regiónoch v závislosti od možností implementácie. Naďalej je však ťažké posúdiť skutočné zmeny v postupoch vyvolané nástrojmi SPP, pretože chýbajú ukazovatele na zdokumentovanie pokroku dosiahnutého pri implementácii určitých opatrení alebo ich zodpovedajúcich účinkov.
Výsledky vedú k niekoľkým odporúčaniam pre budúcu SPP. Hlavným odporúčaním je, aby členské štáty zaviedli rozsiahlejšie opatrenia zamerané na dobré životné podmienky zvierat. Mala by sa vypracovať spoločná metodika EÚ na zdokumentovanie najlepších postupov v tejto oblasti.
Štúdia navrhuje poskytnutie komplexného prehľadu o počte zvierat, ktorých sa týkajú rôzne typy opatrení zameraných na dobré životné podmienky zvierat a používanie antimikrobiálnych látok na vnútroštátnej úrovni. Na správne posúdenie účinkov SPP by sa v údajoch malo rozlišovať medzi rôznymi príslušnými sektormi (napríklad hovädzí dobytok, ovce/kozy, ošípané, hydina, králiky) a namiesto počtu dobytčích jednotiek by sa mal použiť počet zvierat. Mali by sa podporovať aj poradenské služby, keďže sa ukázali ako účinné pri zvyšovaní technických znalostí poľnohospodárov o najlepších postupoch v oblasti dobrých životných podmienok zvierat.
Ďalším odporúčaním je preskúmať rozšírenie povinného označovania na iné odvetvia chovu zvierat uvedením výrobných systémov alebo podmienok ustajnenia na etikete, podobne ako v rámci súčasných obchodných noriem pre vajcia.
Štúdia napokon navrhuje metodiku identifikácie ukazovateľov na posúdenie úrovne ambicióznosti cieľov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat navrhovaných v strategických plánoch SPP. Stanovuje aj kvantifikované ciele týkajúce sa používania antimikrobiálnych látok, ktoré odrážajú úsilie, ktoré musí každý členský štát vynaložiť na dosiahnutie súladu so stratégiou „Z farmy na stôl“, aby sa do roku 2030 na úrovni EÚ znížil predaj antimikrobiálnych látok pre hospodárske zvieratá o 50 %.
Výťah a preklad z originálu
Zdroj: