WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Odporúčané plochy a odrodová skladba jarných plodín pre  r. 2004

Návrh odporúčaných plôch osevu jarných plodín bol spolu s informáciami o vhodných odrodách každoročnou súčasťou základných informácií, ktoré MP SR poskytovalo v tomto období pestovateľom. To, že SR má v ostatných 10 – 12 rokoch pomerne stabilné plochy obilnín a v 4 – 6 rokoch stabilné plochy ostatných hlavných plodín je dôsledkom aj týchto materiálov.

Pre tento rok predstavuje však táto informácia už iba akýsi retrospektívny pohľad na správnosť rozhodnutí, ktoré museli byť vykonané do 10. 2. 2004 v rámci predkladania žiadostí o poskytovaní podpory na štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve. Vychádzajúc z faktu, že štruktúra rastlinnej výroby a jej stabilita má tak na podnikovej ako aj regionálnej a štátnej úrovni z dlhodobého hľadiska na jej úroveň najväčší vplyv, považujeme za potrebné i napriek určitému anachronizmu túto informáciu opäť uviesť.

Pri jej vypracovaní sa vychádzalo z údajov v koncepčných materiáloch, , zo situácie na trhu s obilninami a olejninami, pričom rozhodujúcim faktorom, ktorý odporúčané plochy jarín reflektujú, je situácia v plochách ozimných obilnín a ozimnej repky založených v r. 2003. Materiál vychádza z  výmery ornej pôdy Slovenska 1 384,0 tis. ha , pričom nepredpokladá žiadne výrazné zmeny v štruktúre osevu jarín oproti predchádzajúcim rokom

RP predpokladá plochy jarného jačmeňa na úrovni 207,6 tis. ha. Vlani bol jarný jačmeň zberaný z plochy 246,1 tis. ha, čo ale bola výnimka, ovplyvnená extrémne vysokými vyorávkami ozimných plodín, predovšetkým repky, za ktorú bol vo vyšších polohách jar. jačmeň rozhodujúcou náhradnou plodinou .

Na jeseň r. 2003 bolo založených 16,36 tis ha ozimného jačmeňa, čo je menej ako bolo odporúčané. Produkcia z neho by mala saturovať výlučne spotrebu kŕmneho jačmeňa. Ako odporúčanú plochu jarného jačmeňa, ( ak nebude opäť zohrávať úlohu pri náhrade deficitných osevov ozimných plodín ), preto považujeme 212,0 tis. ha, (tab. 1) čo je o necelých 5 tis. ha viac ako bolo uvažované v RP. Produkcia zo 110 – 120 tis. ha (cca 400-420 tis. ton jačmeňa) by pritom mala byť použitá na výrobu sladu. Zvyšná plocha doplnená o spomínanú produkciu ozimného jačmeňa by mala byť použitá pre kŕmne účely, resp. pre export. Množiteľská plocha jar. jačmeňa predstavuje približne 35 tis. ha.

Zastúpenie jarného jačmeňa by tak predstavovalo v priemere za SR 15,3 % z o.p. Regióny vhodné pre produkciu sladovníckeho jačmeňa – Trnavský a Nitriansky kraj a Východoslovenská nížina by mali zastúpenie vyššie, 18 – 19 %, zatiaľ čo regióny produkujúce predovšetkým kŕmny jačmeň by mali zastúpenie tejto obilniny nižšie, okolo 14 % z výmery ornej pôdy (viď príloha)

P š e n i c a  j a r n á

RP počíta pri jarnej pšenici s osevnou plochou 13 400 ha. Jej doterajšie výmery boli v ostatných dvoch rokoch nižšie, maxima dosiahli v r. 1999 – 36,5 tis. ha. Vlaňajšia výmera 16,13 tis. ha bola ovplyvnená náhradnými osevmi za vyorané ziminy. Vzhľadom predovšetkým na limitované množstvo osiva, ktoré je v SR k dispozícii, ale i na problematickú kvalitu tejto formy pšenice a na nižšie úrody (v r. 2002 bola priemerná úroda jar. pšenice 2,70 a ozimnej 3,85 t.ha^-1) odporúčame jej osevné plochy na úrovni 12,0 tis. ha (tab. 1), čo predstavuje 0,8 % z výmery o.p.

O v o s  s i a t y

Plocha ovsa by mala byť podľa RP v tomto roku 19, 5 ha. Iba malá časť jeho produkcie je určená pre potravinárske účely, ide predovšetkým o kŕmnu obilninu, ktorej plochy vo vlaňajšom roku predstavovali 30,5 tis. ha. Pre rok 2004 odporúčané osevné plochy vyššie ako predpokladá RP a myli by dosiahnuť 25,0 tis. ha, čo je 1,8 % z o.p. (tab. 1 ). Vychádzalo sa pritom z doterajšieho vývoja hektárových úrod, ktorých úroveň sa nezvyšuje a pri pôvodne uvažovanej ploche v RP by bola produkcia nedostatočná. Vzhľadom na pôdne a klimatické nároky tejto plodiny a na jej takmer výhradnú spotrebu pri kŕmení koní, návrh jeho rozmiestnenia v regiónoch kopíruje tieto skutočnosti (viď príloha)

K u k u r i c a  n a  z r n o

V ostatnom čase dochádza k zvýšenému dopytu po tejto komodite, ktorý prax rieši rozširovaním jej plôch, vždy nad rámec výmery stanovenej v RP, ktorá pre r. 2004 predstavuje 134,0 tis. ha. Aj keď vlani bola pomerne vysoká zberová plocha (150,1 tis ha) ovplyvnená vyorávkami ozimín a vzhľadom k tomu, že ide stále o dobre obchodovateľnú plodinu, je tohtoročný osev odporúčaný na úrovni 145,0 tis. ha. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že kukurica na zrno, ako jedna z mála plodín, vykazuje narastajúci trend hektárových úrod,  pričom teplé a suchšie počasie v ostatných rokoch v porovnaní s ostatnými obilninami jej vyhovuje. Odporúčaná plocha predstavuje 10,5 % z výmery o.p. Slovenska, pričom v oblastiach vhodných pre jej pestovanie – Nitriansky, Trnavský a Bratislavský kraj by mohli dosahovať 14 – 16 %-né zastúpenie. Najvyššia koncentrácia sa predpokladá v Komárňanskom, Dunajskostredskom a Novozámockom regióne - 22,0 – 23,0 % ( viď príloha).

Jarné obilniny ( vrátane kukurice na zrno) by tak dosiahli výmery 394 tis. ha čo predstavuje 28,5 % z o.p. a je takmer o 20 tis. ha viac ako predpokladá RP. Vyšší rozsah odporúčaných plôch jarín tak predstavujú kompenzáciu nižšieho osevu ozimných obilnín, predovšetkým pšenice ( tab. 1).

S l n e č n i c a  r o č n á

Vlani bol pri tejto plodine dosiahnutý rekord, zberová plocha dosiahla 133,17 tis. ha. V nížinných oblastiach predstavovala slnečnica rozhodujúcu náhradnú plodinu za vyoronú repku (tab. 1 ). RP olejnín predpokladá pre tento rok plochu slnečnice 86,4 tis. ha, no doterajší vývoj osevných plôch a spotreba produkcie tejto plodiny ukazuje, že ako odporúčaná plocha pre r. 2004 by mohla postačovať výmera 80,0 tis. ha, v ktorých je už započítaná určitá náhrada za vyorané repkové porasty v juhozápadných regiónoch Slovenska. Odporúčaná plocha predstavuje 5,78 % z výmery o.p. SR, pričom v Bratislavskom, Nitrianskom a Košickom kraji je jej zastúpenie nadpriemerné 4 – 8 % a v niektorých regiónoch (Komárno, N. Zámky, Nitra) bude dosahovať až 7 – 9 % z výmery o.p. ( viď príloha).

S ó j a

V posledných 3 – 4 rokoch došlo pri tejto plodine k výraznému nárastu plôch. Aj keď RP olejnín predpokladal jej pestovanie na 10 tis. ha, v odporúčaní reflektujeme záujem pestovateľov a spracovateľov o sóju a domnievame sa, že by sa mala pestovať už na 12,0 tis. ha. Vyhranené nároky tejto plodiny na klimatické podmienky, ale aj pestovateľská tradícia, smeruje jej plochy predovšetkým do  Košického, Trnavského a Nitrianskeho kraja ( viď príloha).

H r a ch

Pri hrachu doteraz neboli publikované jeho odporúčané plochy. V praxi však dochádza k výraznému znižovaniu jeho pestovateľských plôch. Tieto by mali v r. 2004 dosiahnuť minimálne 15,0 tis. ha.

Rozhodujúce jarné plodiny by tak mali výmeru 501 tis. ha (vrátane hrachu) , čo predstavuje 36,2 % z výmery o.p. Slovenska. Je pravdepobné , že bude trvať prekvapivo vysoký záujem o horčicu , ktorej plochy presiahli vlani 12 tis. ha. Cukrová repa sa ustáli na výmere približne 30 tis. ha a zemiaky na 25 – 30 tis. ha. Predmetom záujmu budú plodiny ktoré sú štátom podporované.

Vzhľadom na vyhranené nároky kukurice a slnečnice na podmienky prostredia by bola nadpriemerná koncentrácia uvádzaných plodín v Nitrianskom (44,8 %), Trnavskom (40,3 %) a v Bratislavskom kraji (39,6 %). Naopak horské regióny by dosahovali podpriemerné zastúpenie ( viď prílohy ).

O skutočných osevoch bude rozhodovať okrem iného aj počasie v jarnom období. Ak bude priaznivé v dobe sejby jarných hustosiatych obilnín, bude zrejme viac preferovaný jačmeň, resp. ovos a jar. pšenica. V opačnom prípade sa pozornosť bude sústreďovať na plochy kukurice a slnečnice. Ďalším aspektom bude potreba náhradných osevov za vyzimované oziminy, pričom sa nepredpokladá výraznejší nárast plôch jarnej repky.

Odrodová skladba jarín
Odporúčané plochy jarných plodín v SR pre rok 2004   (tab.1)
Odporúčané plochy jarných plodín a ich zastúpenie na ornej pôde podľa regiónov SR pre rok 2004   (príloha)

Vystavené: 26. 4. 2004