|
Na základe terénnej inventarizácie stavu porastov ozimných obilnín,
najmä z aspektu zdravotného stavu, budú navrhnuté opatrenia pre
zabezpečenie optimálnej produkcie ozimných obilnín.
Vlastná inventarizácia: zisťovanie počtu odnoží, vývojového štádia
a zdravotného stavu.
Minuloročný priebeh počasia na jeseň nebol v mnohých oblastiach
Slovenska veľmi priaznivý hlavne v dôsledku sucha (úhrn zrážok
je v tomto období obyčajne dôležitejší ako teplota vzduchu)
a aj preto dovolil založiť v agrotechnickom termíne napr.
pšenice ozimnej len necelú polovicu z jej celkovej zasiatej
výmery.
Podľa dispečingu MP SR k 1.12. 2003 bolo na Slovensku zasiatych
takmer 333 tis. ha pšenice ozimnej, 16,4 tis. ha jačmeňa ozimného,
27,8 tis. ha raži a 16,6 tis. ha tritikale. Z hľadiska
agronomického sú tieto čísla nie veľmi zaujímavé. Čo je však zaujímavé
je podiel osiatej plochy vo vzťahu k agrotechnickému termínu sejby
ozimných obilnín. K 15.10. čo je koniec termínu sejby aj v najteplejších
oblastiach pestovania pšenice(KVO, RVO) bolo zasiatych iba 44 %
jej výmery, pri jačmeni ozimnom, raži a tritikale, kde môžeme
za hraničný termín sejby považovať 5.10. bolo zasiatych 74,4 % jačmeňa,
72 % raži a 64,5 % tritikale.
Sústava agrotechnických opatrení najmä pri ozimných obilninách
však musí byť vedená tak, aby v prvom rade čo najviac eliminovala
možné riziká nepriaznivého vplyvu počasia, ktoré inak prakticky
nemôžeme ovplyvniť. Je pravdou že vždy určitú časť porastov (najmä
ak je nepriaznivé počasie) zasejeme aj po agrotechnickom termíne,
ale sejba 56 % plôch pšeníc po agrotechnickom termíne a z toho
ešte viac ako 100 tis. ha po 20.10. ( po 20.10. bolo zasiatych ešte
približne aj 1200 ha (!) repky ozimnej)však nedávala veľa optimizmu
pred príchodom zimy. V tomto roku však bola príroda zatiaľ
aj k týmto neskoro siatym porastom nadmieru milosrdná. Jeseň
bola dostatočne teplá a prakticky až do prvej dekády decembra
nemrzlo takže pri hodnotení porastov v prvej dekáde decembra
aj neskoro siate porasty boli vzídené a dostatočne zakorenené. Keďže
mrznúť začalo až v decembri a pôda zamrzla dostatočne,
následné zrážky v podobe snehu vytvorili predpoklad na
dobré prezimovanie aj pre menej vyvinuté rastliny. Nepriaznivo však
na rastliny pôsobilo striedanie teplôt v januári a februári(
najmä plytšie siate oziminy). Dlhé vegetačné obdobie na jeseň však
podporilo aj vzchádzanie a rozvoj burín aj v porastoch neskoršie
siatych obilnín. Výskyt chorôb na jeseň bol minimálny najmä na neskoro
siatych porastoch a prakticky nebola potrebná, ale ani väčšinou
možná chemická ochrana proti nim.
Na zhodnotenie stavu porastov ozimných obilnín v rámci celého
Slovenska, sme vykonali ich monitoring v čase od 19.3. – 30.3.
Porasty ozimných obilnín sme hodnotili na základe odberov vzoriek
rastlinného materiálu (40 vzoriek z oblasti západného Slovenska,
20 vzoriek z oblasti stredného a 20 z východného Slovenska)
a vizuálneho hodnotenia s týmito výsledkami.
V rámci monitoringu sme zisťovali nasledovné údaje: predplodinu,
kvalitu predsejbovej prípravy pôdy, hĺbku sejby, prezimovanie, hustotu
porastu, zdravotný stav (choroby a škodcovia), výskyt burín,
vývojová fáza plodiny (počet odnoží) s následným všeobecným
návrhom opatrení.
Zo sledovaných plôch najväčšie zastúpenie ako predplodina pre
ozimné obilniny mali hustosiate obilniny(40%), kukurica (25%), olejniny
(25%), viacročné krmoviny (5%) a iné (5%).
Predsejbová príprava pôdy svojou kvalitou v mnohých prípadoch
zaostávala a zodpovedala suchej jeseni. V porastoch sa vyskytujú
kôpky pôdy po rozpadnutých hrudách, miestami aj veľkosti menších
krtincov. Drvivá väčšina porastov nebola po sejbe povalcovaná.
Hĺbka sejby je rozdielna a pohybuje sa od hĺbky 10mm – 50mm
v závislosti od predsejbovej prípravy pôdy. Viac plytko zasiatych
porastov je na juhu a severe stredného Slovenska a severovýchode
východného Slovenska.
Prezimovanie obilnín však v rámci celého Slovenska aj napriek
suchej jeseni, ale aj neskorým a plytkým sejbám možno označiť
za veľmi dobré, keď dobre prezimovali aj rastliny, ktoré pred príchodom
zimy vzchádzali, alebo mali iba jeden list. Jar je zatiaľ vlhká
a dosť porastov najmä na Východoslovenskej nížine a juhu
stredného Slovenska je podmočená, jednak atmosferickými zrážkami,
ale aj spodnou vodou.
Okrem dobrého prezimovania, ďalšou veľmi dôležitou skutočnosťou,
ktorá podstatne ovplyvňuje ďalšie pestovateľské úspechy je úplnosť
porastu. Medzerovitosť porastov možno vo väčšine prípadov a oblastí
hodnotiť ako nepatrnú(5%).
Ani v jednom prípade sme nezistili nižší počet rastlín na
m2 ako 250 pri všetkých oziminách.
Vývojová fáza rastlín je však v rámci Slovenska značne odlišná.
V najprodukčnejších oblastiach Slovenska obilniny zo skorších
výsevov už ukončujú odnožovanie. Porasty ozimín založené v septembri
a v prvej dekáde októbra sú väčšinou dobre odnožené (pšenica
2-5 odnoží, jačmeň 3-7, raž 6 – 8). Oziminy založené v druhej
a tretej dekáde októbra sú dobre vzídené a vyrovnané,
avšak v štádiu 1-3 listov, prípadne začali odnožovať. V severnejších
oblastiach vzchádzajú prípadne majú jeden list.
Zdravotný stav ozimín zatiaľ možno považovať za veľmi priaznivý,
keď múčnatka sa zatiaľ prakticky nevyskytuje a len v obmedzenej
miere je možné sledovať výskyt plesne snežnej a paluškovej
hniloby hlavne na jačmeni a raži najme vo vyšších polohách.
Pozitívnym je aj zistenie, že na všetkých monitorovaných plochách
a pri všetkých oziminách bolo použité morenie osiva.
Predpokladáme že na jeseň bolo proti burinám ošetrených minimum
porastov ozimín, aj to väčšinou proti metličke. V oblasti západného
Slovenska je možné pozorovať stredný výskyt burín najmä pri skoršie
siatych porastoch, pri neskoršie siatych je zatiaľ slabý. Výskyt
burín v oblasti juhu stredného a východného Slovenska
možno hodnotiť ako silný a buriny začínajú prerastať. Problémom
budú najmä zatiaľ silne podmočené porasty. Ako najčastejšie sa vyskytujúce
druhy burín sme zistili parumanček prímorský, peniažtek roľný, lipkavec
obyčajný (zatiaľ v nízkej rastovej fáze), mak vlčí, metlička
obyčajná, ale aj v posledných rokoch sa intenzívnejšie rozširujúce
buriny tkz. najnižšieho poschodia (hluchavky, hviezdica prostredná,
veroniky a pod.)
Návrh opatrení.
Porasty siate v agrotechnickom termíne:
V prípade silnejšieho výskytu burín, ak hrozí ich prerastenie
v prvom rade aplikovať herbicídy najmä s ohľadom na najdôležitejšie
druhy(pichliač roľný, lipkavec obyčajný, metlička obyčajná, parumanček
prímorský, ovos hluchý, pýr plazivý a pod.).
Aplikácia fungicídov a regulátora rastu na podporenie odnožovania
nie je potrebná.
Regeneračné hnojenie pri porastoch pšenice môžeme urobiť
naraz dávkou 60 kg.ha-1vo forme LAV, prípadne DAM 390.
Prednosť majú porasty jačmeňa ozimného, ktorých listový aparát je
nepriaznivými podmienkami viac poškodený. Rozhodujúcu úlohu vo výžive
ozimného jačmeňa zohráva regeneračné hnojenie N (30-60 kg.ha-1).
Porasty je však potrebné hnojiť diferencovane podľa ich stavu. V teplejších
a suchších kukuričných a repárskych oblastiach na zdravé
a odnožené porasty jačmeňa môžeme aplikovať celú dávku N jednorazovo.
Vhodnejšou formou N v tomto prípade je liadok. Pri raži odporúčame
regeneračnú dávku N aplikovať jednorazovo(40 kg.ha-1)
vo forme liadku.
Pri ozimnom jačmeni a raži je počet odnoží dostatočný
a preto väčšinou nebude potrebná jarná aplikácia morforegulátora
na podporu odnožovania. V neskorších štádiách vývoja ak budú
vytvorené podmienky na poľahnutie je možné podľa potreby (DC 37-45
)aplikovať v jačmeni a tritikale napr. Cerone 480 v dávke
0,75-1,0 l.ha-1 v raži Ethephon Stefes v dávke1,0-1,5
l.ha-1.
Porasty je potrebné povalcovať, najmä plytko zasiate.
Porasty siate po agrotechnickom termíne:
Tieto porasty sú väčšinou vo fáze do začiatku odnožovania a s nízkym
výskytom burín.
Pri slabo odnožených, alebo neodnožených porastoch a pri
porastoch hlavne pšenice, prípadne kde listový aparát bol
viac poškodený mrazmi bude vhodné regeneračnú dávku N rozdeliť
na dve časti. Ako náhle sa obnoví rast koreňov a asimilácia a stav
pôdy to dovolí, ihneď začať s regeneračným prihnojovaním(30
kg N.ha-1 vo forme liadku). Druhú dávku odporúčame 2
– 3 týždne po prvej vo forme kvapalného hnojiva DAM 390 spolu s morforegulátorom
Retacel Extra R 68 (30 kg N. ha-1 + 1,5 l.ha-1),
vtedy akonáhle denná teplota vzduchu stúpne na 8 - 10 oC.
Túto aplikáciu morforegulátora vykonávame bez ohľadu na odrodu.
Aplikácia fungicídov zatiaľ nie je potrebná. Rovnako, ako v predošlom
prípade porasty je potrebné povalcovať.
Keďže počasie na jar býva veľmi premenlivé je potrebné vyberať
pesticídy menej závislé na poveternostných podmienkach (teplota)
a miešateľné medzi sebou prípadne s kvapalnými hnojivami.
Na základe uskutočneného monitoringu predbežne možno porasty ozimných
obilnín v rámci celého Slovenska hodnotiť ako veľmi nádejné
s predpokladom nadpriemerných úrod.
Vystavené 21. 4. 2004
|
