Signalizácia v ochrane rastlín na obdobie 6.-30.9.2013
Poľné plodiny
Základom morenia ozimných obilnín zostáva boj proti snetiam. Tieto choroby prenosné osivom alebo pôdou sa morením osiva darí potlačiť takmer na nulu. V porastoch sa objavujú len po výseve nemoreného infikovaného osiva a v rokoch priaznivých pre ich rozvoj, keď je pôda dostatočne hlboko prevlhčená dlhú dobu. Nebezpečnejšie sú mazľavé sneti z toho dôvodu, že sú v poraste ťažko identifikovateľné a ich prítomnosť farmár zistí až pri zbere. Mazľavá sneť pšeničná (Tilletia caries) je viditeľnejšia až v štádiu mliečnej zrelosti, kedy sú napadnuté rastliny sýtozelené, majú viac odnoží, klas je skrátený a jednotlivé klásky priliehajú k vretenu pod väčším uhlom, čo spôsobuje rozčechraný vzhľad klasu. Zrná sú guľaté, ich obsah tvoria chlamydospóry zo začiatku mazľavej konzistencie a páchnuce po rybách, neskôr stvrdnú a pri mlátení sa rozprašujú na zdravé zrná. Práve takto napadnuté osivo je najväčším zdrojom infekcie. V pôde si chlamydospóry uchovávajú klíčivosť 2-3 roky. Okrem pšenice napáda mazľavá sneť pšeničná aj raž a niektoré trávy, napr. pýr. Najúčinnejší boj proti nej je morenie osiva. Autorizované sú v pšenici ozimnej moridlá Vitavax 2000, Vitavax 200 WP, Dividend 030 FS, Dividend Star 036 FS, Scenic 080 FS, Vincit F, Dithane M 45, Novozir MN 80, Raxil 060 FS, Raxil 515 FS, Redigo 100 FS, Lamardor 400 FS a pribudol Difend 30 FS povolený aj v tritikale..
Všetky tieto moridlá sú autorizované aj na mazľavú sneť hladkú (Tilletia foetida). V poraste sa rozdiely nedajú rozoznať, iba pod mikroskopom vidieť, že chlamydospóry tejto sneti sú oválne a na povrchu hladké. Napáda všetky druhy rodu Triticum.
Za najnebezpečnejšiu sa považuje mazľavá sneť zakrpatená (Tilletia controversa). Prvým príznakom napadnutia v poraste je silné odnožovanie rastlín a rozstrapatené klasy. Odnože sú kratšie, klasy tiež. Pre túto sneť sú charakteristické guľovité šedo hnedé spóry s výrazným sieťovaním a lištovaním. Zapáchajú tiež po rybách. Najdôležitejším rozdielom oproti predchádzajúcim snetiam je to, že zdrojom infekcie je pôda, kam sa dostávajú spóry pri zbere a prenášajú sa technikou z pozemku na pozemok. Klíčia na povrchu pôdy a rastliny infikujú najmä v zime. Na klíčenie spór stačí 2-5°C. V pôde si uchovávajú životnosť 3-10 rokov, často aj viac. Prežívajú aj pri prechode tráviacim traktom zvierat, pričom vyvolávajú črevné ťažkosti. U ľudí sú aj príčinou alergií. Mazľavá sneť takmer výlučne napáda pšenicu ozimnú. Tým sa základný spôsob boja zameriava na striedanie plodín a odporúča sa vysievať pšenicu najskôr po 5 rokoch na zamorený pozemok. V oblastiach so silným výskytom sa pestovatelia rozhodujú vynechať pšenicu aj na desiatky rokov. Je potrebné siať hlbšie, aby neboli zrná infikované z povrchu pôdy. Morenie je v ohrozených oblastiach samozrejmosťou, k autorizovaným moridlám Vincit F a Dividend 030 FS v pšenici pribudol Difend 30 FS v pšenici aj tritikale.
Prašná sneť pšeničná (Ustilago tritici) je v poraste jasne viditeľná už pred klasením žltohnedým sfarbením zástavového listu, ale najviditeľnejšia je hneď po vyklasení. Choré rastliny klasia skôr a celý klas, okrem vretienka, je premenený na čierne chlamydospóry, ktoré praskajú a uvoľňujú spóry do okolia. Infikujú otvorené kvietky, klíčia a prenikajú do zrna. V štádiu mycélia pretrvajú v zrne až do ďalšej sejby. Po sejbe do vlhkej pôdy mycélium prerastá k vegetačnému vrcholu a do jednotlivých kláskov, ktoré mení na masu chlamydospór. Cyklus pokračuje. Významným bojom proti šíreniu prašnej sneti je uznávacie pokračovanie s dodržaním izolačnej vzdialenosti od produkčných plôch a zamietnutie napadnutých porastov. Morenie osiva drží výskyt patogéna pod 10 %. Konkrétne proti prašnej sneti nie sú autorizované moridlá, ale moridlá s účinnou látkou difenoconazole, carboxin a thiram tento druh sneti úspešne potláčajú. Napáda pšenicu a v malej miere raž.
Prašná sneť jačmenná (Ustilago nuda) napáda jačmeň, jarný aj ozimný. Vývojový cyklus prašnej sneti je rovnaký ako pri pšeničnej. Rozšírená je v chladnejších a vlhkejších oblastiach a jej výskyt je oveľa častejší ako pri pšeničnej, môže dosiahnuť až 25 %. Ako prevencia platí vysievať osivo z uznaných porastov, siať neskôr na jeseň a skoro na jar. Na morenie osiva ozimného jačmeňa sú autorizované moridlá Vitavax 2000, Lamardor 400 FS, Raxil 060 FS.
Chorobou, ktorá je ničiteľná len morením, je pleseň snežná (Monographella nivalis, syn. Fusarium nivale). Napáda všetky ozimné obilniny a trávy. Prvé príznaky je možné pozorovať už na jeseň na prevlhčených miestach, kde celkom vypadnú rastliny. Najtypickejšie príznaky sú na jar. Rastliny sú pokryté belavým alebo ružovkastým povlakom mycélia, ktoré sa tvorí pod vysokou a dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou na nezamrznutej pôde. Rozvoj choroby podporuje prehustený porast a nedostatok svetla. Vyskytuje sa vo vyšších polohách, kde môže byť príčinou vyzimovania porastov. Rastliny, ktoré prežijú, bývajú silno retardované. Okrem výberu stanovišťa a správnej agrotechniky, je potrebné morenie. Do všetkých ozimín sú povolené Scenic 080 FS, Redigo 100 FS, Lamardor 400 FS. Okrem jačmeňa tiež Vitavax 2000, Raxil 515 a len do pšenice Celest Extra Formula M. Na morenie ozimného jačmeňa proti plesni snežnej je prípravok Raxil Pro 050 FS.
Hnedá prúžkovitosť jačmeňa (Pyrenophora graminea, anamorfa Helmintosporium gramineum) je tiež prenosná osivom. Infikované zrno je hlavným zdrojom infekcie. Patrí medzi listové škvrnitosti, ale nie sú proti nej povolené žiadne fungicídy na list. Základom je teda morenie osiva prípravkami Dividend Star 036 FS, Lamardor 400 FS, Raxil Pro 050 FS a prípravkami na báze mancozebu Dithane M 45 a Novozir MN 80.
Hnedá škvrnitosť jačmeňa (Pyrenophora teres, anamorfa Drechslera teres, syn. Helmintosporium teres) je tiež prenášaná hlavne osivom, ale môže prežívať aj na rastlinných zvyškoch. Okrem foliárnej aplikácie fungicídov je morenie základom ochrany. Účinkujú proti nej moridlá Lamardor 400 FS, Vitavax 2000, Dithane M 45 a Novozir MN 80.
V pšenici ozimnej je na suché morenie osiva autorizovaný aj mikrobiologický prípravok Polyversum s obsahom spór huby Pythium oligandrum Drechsler ako spúšťač indukovanej rezistencie voči hubovým chorobám. Parazituje na fytopatogénnych hubách z rodov Botrytis, Fusarium, Peronospora, Phoma, Pythium, Phytophtora, Rizoctonia, Verticilium a ďalších. Stimuluje rast rastlín. Je povolený aj v integrovanej produkcii a v ekologickom poľnohospodárstve.
Vo všetkých ozimných obilninách je prvýkrát autorizované insekticídne moridlo Deter proti voškám a cikádkam ako prenášačom viróz.
V Topoľčanoch, 3.9.2013
Ing. Alena Škuciová
ÚKSÚP OOR Topoľčany
Zelenina
Začiatkom augusta bola uverejnená ochrana póru proti mínerke pórovej mechanickým spôsobom, a to prikrývaním porastov netkanými textíliami, ktoré treba ponechať na poraste minimálne do konca septembra. Rojenie jesennej generácie možno pozorovať v závislosti od zrážok a teplôt už koncom augusta, pričom začína väčšinou po daždivejšom a chladnejšom počasí. Preto treba počkať na takýto charakter počasia. Prítomnosť dospelcov v poraste je možné zistiť podľa vpichov na špičkách listov póru. Jesenná generácia lieta pri priaznivom počasí ešte aj v slnečných októbrových dňoch.
Ak sme nepoužili vyššie spomínanú mechanickú ochranu, do úvahy by mohla prichádzať chemická. Lenže momentálne nie je povolený žiadny prípravok na ochranu póru proti mínerke pórovej. Termín ochrany by mal byť najskôr po 10. septembri. Dospelce sú zasiahnuteľné len v čase rojenia, pričom toto obdobie sa môže predĺžiť v závislosti od poveternostných podmienok. Larvy sú zasa chránené vo vnútri listov a po preniknutí do podzemnej časti aj zeminou. Ošetrenie má význam iba v miestach pravidelných škôd.
Ing. Stanislav Barok
ÚKSÚP – OOR
30.8.2013